VOJNA ZMILITARIZOVANÉHO ZÁPADU NA UKRAJINE PROTI RUSKU VYVOLÁVA OBAVY Z ESKALÁCIE S KATAKLIZMATICKÝM JADROVÝM VYÚSTENÍM. UCHÁDZAČ O ZNOVUZVOLENIE ZA AMERICKÉHO PREZIDENTA DONALD TRUMP VOLIČOM SĽUBUJE, ŽE JU BEZODKLADNE UKONČÍ. DAVID VANCE, KTORÝ KANDIDUJE PO JEHO BOKU NA ÚRAD VICEPREZIDENTA, NAČRTOL SPÔSOB MOŽNÉHO STÍCHNUTIA ZBRANÍ. MAL BY PODOBU PRÍMERIA PODĽA VZORU ZASTAVENIA BOJOV V KÓREJSKEJ VOJNE Z ROKU 1953.
„Ako by také mierové usporiadanie vyzeralo v praxi? Súčasná demarkačná línia medzi Ruskom a Ukrajinou by sa mohla stať demilitarizovanou zónou,“ poznamenal 11. septembra v televíznom programe Shawn Ryan Show.
NEČAKANÁ DLHOVEKOSŤ
Predstavou vytvorenia nárazníkovej demilitarizovanej zóny na línii bojov nadviazal na špekulácie, ktoré zazneli pred dvoma rokmi o tom, že Moskva by sa uspokojila s trvalým obsadením ukrajinského územia na línii pozdĺž toku rieky Dneper, a to na základe dohody o takto delimitovanom prímerí. Takzvaný kórejský scenár zastavenia bojov na Ukrajine sa opätovne vynoril ma mediálnej scéne vlani v lete pri príležitosti 70. výročia uzavretia Dohody o prímerí (Armistice Agreement) na Kórejskom polostrove podpísanej 27. júla 1953 zástupcami Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, Čínskej ľudovej republiky a Organizácie Spojených národov (v zastúpení americkým armádnym generálom).
Medzinárodnopolitickí analytici považujú tento dokument za symbol dohody, ktorá preukázala dlhovekosť meranú nie na roky, ale na desaťročia, pričom treba mať na pamäti dôležitú skutočnosť. Toto prímerie nie je ekvivalentom mierovej zmluvy. Vojnový stav medzi obidvoma kórejskými štátmi nie je dodnes medzinárodnoprávne ukončený. Ostáva len zmrazený, čo vedie k polemikám o zmysluplnosti stíchnutia zbraní vo formálne nevyhlásenej vojne. Západ nedokáže Rusko poraziť – a čo je dôležitejšie, trvá na vojenskej, hospodárskej, psychologickej a medzinárodnoprávnej podpore Ukrajiny „tak dlho, ako to bude potrebné“. Táto floskula, „as long as it takes“ sa premieta do všetkých vyhlásení a dokumentov týkajúcich sa konfliktu na Ukrajine, ktorý má potenciál nechávať tam krvácať a inak vyčerpávať Slovanov z obidvoch táborov na niekoľko dekád. Práve na tento démonický časový faktor upozornil koncom septembra (26. 9.) srbský prezident Aleksandar Vučić, keď na srbskom televíznom kanále Informer nevylučoval (v srbčine) eventualitu „mir u Ukrajiny po korejskom modelu“. Preklad do slovenčiny nie je ani potrebný. Z jeho pohľadu – a na európskej politickej aréne nie je v takomto chápaní diania vôbec osamelý – nebude mať ukrajinský konflikt riešenie o 10 či o 20, ba ani o 30 rokov, a preto sa asi kórejský scenár stane pravdepodobnou realitou.
Pozoruhodné je nepriame potvrdenie týchto jeho odhadov Dmitrijom Peskovom. Hovorca Kremľa sa dal v posledný septembrový deň počuť, že vojna, v ruskej terminológii Špeciálna vojenská operácia, sa skončí až po dosiahnutí vytýčených cieľov. Pripomeňme, že medzi také patria demilitarizácia a denacifikácia, čo sú méty, aké nemožno dosiahnuť mechanickým dobývaním územia, ale iba dlhodobým získavaním myslí a sŕdc jeho obyvateľstva. Inak povedané, Rusko sa pustilo do behu na dlhé trate, do zápasu o zmenu presvedčenia protivníkov, čo možno porovnať k povahe tridsaťročnej vojny v 17. storočí, ale i ku kórejskému konfliktu, ktorý v ôsmom desaťročí svojho trvania presiahol rovinu zrážok fyzickými zbraňovými systémami. Bradatý konflikt na Kórejskom polostrove odzrkadľuje dlhodobú konfrontáciu hodnotových sústav, kde súčasný zdiskreditovaný angloamerický hegemón nemá prevahu a žiadne prípadné menšie či väčšie vojenské úspechy mu ju neprivodia.
Civilizačná zrážka hodnotových sústav na Kórejskom polostrove korení v druhej polovici 19. storočia mocenskou kolíziou vo východnej Ázii trojice regionálnych aktérov (slabnúca Čína, ktorá si podmaňovala Kóreu po stáročia, cárske Rusko a rozpínavé imperiálne Japonsko) s chamtivým anglo-americkým hegemónom. Kórea sa síce začiatkom 20. storočia vymanila spod vplyvu Číny, ale podmanilo si ju Japonsko. Zmluvou z roku 1905 ako protektorát, ktorý po anexii v roku 1910 prestal existovať ako Kórejské kráľovstvo. Japonský imperiálny útlak a kultúrno-civilizačný asimilačný tlak trval takmer 40 rokov.
Odolávať krutému režimu počas vojny japonského impéria s Angloameričanmi bolo ťažké a nebezpečné.
SKLAMANÉ NÁDEJE
Nádejnou dejinnou križovatkou sa mohlo stať obdobie po skončení 2. svetovej vojny a kapitulácii okupantov spoza Japonského mora (nazývaného Kórejcami Východokórejským morom). Nádeje kórejských vlasteneckých hnutí vo vzkriesenie národného štátu sa však v roku 1945 nenaplnili. Spadli medzi dva mlynské kamene, ktoré ich začali drviť nerovnakým spôsobom.
AUTOR: Patrik Sloboda
