Pôvodom vikinský „sokolí“ trojzubec bol pečaťou kyjevských kniežat podľa vzoru chazarských susedov. V tomto novodobom ukrajinskom národnom symbole sa snúbi rozoklaná vikinsko- stepná minulosť s aškenázsko-banderovskou súčasnosťou, ktorá sa na ňu odvoláva. Pomýlení mladí Ukrajinci z pluku Azov a podobných zoskupení zjavne žijú v zajatí predstáv o svojom starogermánskom pôvode, čo im umožňuje s ľahkosťou páchať neslýchané zverstvá, za ktoré by sa hanbili aj nemeckí nacisti. Dalo by sa parafrázovať, že tieto oddiely sú chazarskejšie od nacistov a nacistickejšie od Chazarov.
Variagovia, švédski Vikingovia, podnikali obchodno-koristnícke výpravy do východnej Európy, oblastí Čierneho a Kaspického mora. Ich škandinávske pomenovanie označovalo člena družiny viazaného prísahou vernosti (vár) svojmu náčelníkovi. Variagovia neboli výhradne švédskeho pôvodu, najmä od druhej polovice 11. storočia bolo medzi nimi aj mnoho Anglosasov, Slovanov a Ugrofínov. Pojem variag označoval aj sociálne postavenie. Variagovia boli niekedy aj elitné družiny ozbrojených kupcov. Slovo viking znamená v podstate nadávku – lúpežníka, piráta. Normania hovorili svojim lúpežným výpravám „ísť na viking“ (na zboj).
Rurikovci boli vládnucou dynastiou založenou kniežaťom Rurikom. Usadil sa v Novgorode okolo roku 862, čo sa zhoduje s počiatkom ruskej štátnosti. V Encyclopædii Britannice sa píše, že Rurik bol vikinský alebo variažský princ a polomýtický zakladateľ dynastie Rurikovcov vládnucich Kyjevskej Rusi. „Jeho príbeh je popísaný v Nestorovej kronike, ale moderní historici ju berú s rezervou. Podľa kroniky ľud Novgorodu, unavený politickými zápasmi, pozval Variagov okolo roku 862 zaviesť vládu a poriadok. Rurik prišiel s dvomi bratmi a veľkou družinou a stal sa vládcom mesta aj oblasti. Niektorí historici sa nazdávajú, že prišiel zo Škandinávskeho polostrova alebo z dnešného Dánska a dobyl mesto Ladoga pri Ladožskom jazere. Keď tam zriadil pevnosť (asi v roku 855), mohol pokračovať na juh a dobyť Novgorod. Ďalšou možnosťou je, že Rurik a jeho armáda boli žoldnieri najatí na stráženie volžsko-dneperskej vodnej cesty a postavili sa proti svojim zamestnávateľom. Rurikov príbuzný Oleg založil kyjevské veľkokniežatstvo,“ uvádza encyklopédia.
Rozprávanie o dávnych časoch (iné názvy Povesť dávnych liet, Nestorova kronika, Prvý letopis ruský, Kyjevský letopis, Staroruská kronika atď.) je jedno zo základných diel stredovekej ruskej a slovanskej literatúry a historiografie, najstarší známy letopis na území Kyjevskej Rusi. Za obdobie Rurikovej vlády sa považujú roky 862 až 879. Kagan, veľký chán alebo kráľ kráľov, je panovník turkického štátneho útvaru zvaného kaganát (chanát). Titul kagan je ekvivalentom cisára. Ako kagani sa pod vplyvom susedných Chazarov označovali aj kyjevské kniežatá až do polovice 11. storočia. „Pravdepodobne nielen silný stepný vplyv, ale rovnako aj túžba podmaniť si lokálne obyvateľstvo bola dôvodom používania titulu kagan niektorými Rurikovcami, spolu s tamgou (trojzubcom), ktorá bola typickým symbolom moci v stepiach a Strednej Ázii od dávnych čias,“ uvádza sa v knihe Borisa Živkova Chazaria v deviatom a desiatom storočí. Tamga je pečať, ktorú používali eurázijskí nomádi. Posledným kyjevským vládcom s titulom kagan bol Jaroslav I. Múdry. V 11. a 12. storočí termín kagan postupne mizne a jeho význam (cisár) je neskôr zlúčený s výrazom chán (kráľ). Pôvod ukrajinského trojzubca dodnes nie je celkom jasný, no podľa historikov má vikinský pôvod. Je aj ruským symbolom z Kyjevskej Rusi, ktorý sa používal aj za Vladimíra I. v rokoch 980 až 1015.
Zlopovestní Chazari
Tým, kto sú Chazari a akú mali historickú úlohu, sa zaoberajú dva prvé diely Kabaly II od Janet Ossebaardovej. Byzantskú ríšu spojovala s Ruskom dneperská cesta. Obchodníci cestujúci cez Chazarsko museli platiť mýtne. O Chazaroch sa hovorilo ako o zlodejoch a špiónoch nerešpektujúcich zákony a žijúcich hriešnym životom sexuálnych zvráteností a krutosti. Boli to majstri podvodov, vraždili cestovateľov z iných krajín a prijímali ich totožnosť. Tvrdilo sa, že uctievali Baala, stotožňovaného s Molochom. Okolité štáty nimi opovrhovali, neznášali ich rituály, v ktorých hádzali deti do plameňov alebo pili ich krv a jedli ich mäso. Ruský vládca varoval ich kráľa Bulana, že tieto praktiky musia skončiť. Povedal mu, že musí prestúpiť na judaizmus, kresťanstvo alebo islam. Bulan si (zhruba v roku 838) vybral judaizmus, no v skutočnosti neprestúpil, len vpašoval prvky judaizmu do svojich presvedčení. Nič sa nezmenilo, len si pred cudzincami hovorili Judovia.
O štyri storočia neskôr, v roku 965, ruský vládca Sviatoslav I. usúdil, že s uctievaním diabla a obetovaním detí už zašli priďaleko a rozhodol sa, že ich vyhladí. Ale kagan sa dozvedel o pláne Rusov a včas opustil krajinu s manželkami, konkubínami, šľachtou a obrovským množstvom zlata a striebra. Hromadný odchod smeroval cez Maďarsko do Poľska a cez Nemecko do Francúzska a Španielska. Kdekoľvek sa ocitli, niektorých ponechali. Hovorili si aškenázski Judovia (slovo žid vzniklo až omnoho neskôr), aby skryli svoju skutočnú identitu. Veľmi dobre vedeli, že ich nové domoviny nebudú Chazarov vítať s otvorenou náručou.
Aškenázovia novej domovine prisahali, že svoje impérium znova vybudujú a pomstia sa krajine, ktorá ich vyhostila – Rusku. Ich pomsta zahŕňala aj pôvodných obyvateľov Judey, pretože v časoch princeznej Jezabel sa rozhodli uctievať Jahveho, a nie Baala. Tým sa odsúdili na smrť. Keď sa Aškenázovia usadili v Európe, vymysleli veľký, inteligentný a zlý plán, že navždy zmenil osud sveta. K odchodu z Chazarska sa pridali aj predkovia Rothschildovcov. Usadili sa vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku, kde vďaka obchodovaniu a bankovníctvu zbohatli a získali moc. Južné Nemecko volali Aschenaz ako prejav úcty svojmu pôvodu.
Keď vojvoda z Wellingtonu v roku 1815 porazil Napoleona v bitke pri Waterloo, Nathan Rothschild tam mal špehov. Rotschildovi okamžite zaslali odkaz, a tak sa o tom dozvedel o dva dni skôr než ostatní. Na londýnskej burze predal všetky svoje anglické dlhopisy. Preto ostatní obchodníci dospeli k nesprávnemu záveru, že Napoleon vyhral. Okamžite predali dlhopisy, čo spôsobilo dramatický pokles ich ceny. Rothschild nato dlhopisy skúpil, a kým si to ostatní všimli, bol nesmierne bohatý. Anglický kráľ Juraj III. bol jeho dlžníkom, pretože financoval jeho vojny. „Nezáleží mi na tom, aká bábka bude na anglickom tróne… Muž, ktorý riadi zásoby peňazí Británie, riadi britské impérium – a ja som ten, čo riadi tie zásoby peňazí,“ vyhlásil vtedy Rothschild. Každá ďalšia vojna Rothschildovcov obohacovala, čo zväčšovalo priepasť medzi nimi a ľuďmi. Nemecko bolo na konci prvej svetovej vojny skrachované a zničené, ale oni pokračovali vo svojom deštruktívnom pláne. Manipuláciou celosvetového burzového trhu malo Nemecko ešte viac krvácať. To viedlo k druhej svetovej vojne.
AUTORI: Fedor Pupala, Peter Kováč
