V mnohých kultúrach a spoločnostiach existovalo a stále existuje silné presvedčenie, že transfúzia krvi a prijatie telesných orgánov môžu zapríčiniť zmeny osobnosti. Vyhýbajú sa preto týmto technikám, ako len môžu. Spomeňme aspoň indiánske kmene, či Svedkov Jehovových.
Ide čisto o nezmyselné povery a predsudky vyplývajúce zo strachu z prijatia cudzích elementov do tela, z prenosových ochorení, prípadne tradície a zvyky založené na obetách, kanibalizme, pohrebných a bojových rituáloch? Vznikli podivnou kombináciou materialisticko-duchovného pohľadu na svet, podobne ako keď sa v minulosti Bohom pripisovali blesky, vietor, či oheň?
Určité kmene a národy uznávali tzv. pokrvných bratov a to na základe spoločnej prísahy spečatenej priloženými otvorenými ranami, najčastejšie na rukách. Iste si spomenieme na v našich končinách fenomén menom Winnetou. Kto tieto filmy nevidel, akoby ani nežil. Obsahom síce mierne mimo realitu, dá sa povedať fikcie založené na dobových reáliách, ale veľmi pekne spracované.
Niektoré africké kmene krv pijú, sú presvedčené o tom, že im môže dodať silu, či ich vyliečiť. Podobné je to s konzumáciu surových telesných orgánov, zvieracích, alebo ľudských. Bojovníci jedli srdcia porazených protivníkov, domnievali sa, že tým absorbujú časť ich sily. Pre zvýšenie potencie sa pojedali semenníky. Býčie žľazy sa konzumujú aj dnes, najlepšie ak bol mocný býk porazený v aréne chrabrým toreadorom. Nakoniec konzumácia častí tela porazeného nepriateľa nie je tak výnimočná ani v súčasnosti:
Skutočnosťou je, že žiadna vedecká štúdia aspoň pre zatiaľ hypotézu zmeny osobnosti transfúziou krvi nepotvrdila. Môže sa tak stať o rok, desať, tisíc rokov a nemusí sa tak stať nikdy. To však neznamená, že nemôže byť pravdivá. Existujú početné výpovede pacientov, ktorí podstúpili transfúzie, či prijali cudzie orgány. Značná časť z nich hovorí o dočasných zmenách osobnosti. Môže mať nejaký dopad na muža, ak prijme krv ženy? Mladého, ak prijme krv starého? Hlupáka, ak prijme krv múdreho? Ako dlhodobý je efekt?
Americká psychologička, profesorka Susan Gelman hovorí: „Nemyslíme si, že pre to existuje dostatočne dobrý dôkaz, ale skutočnosť, že nemáme žiadne dôkazy ešte neznamená, že tomu tak nie je.“ Susan Gelman poukazuje v štúdií University of Michigan z roku 2013, ktorej je spoluautorkou, na fakt, že pacienti radšej prijímajú transfúziu krvi, alebo darované orgány od ľudí, ktorí sú im podobní svojou osobnosťou. A keď nie je k dispozícií podobná osoba, tak sa uspokoja s „dobrou“ osobou. Snažia sa vyhnúť tým skazeným.
Keďže som sám dostal viacero transfúzii vo veku, keď som nemal žiadne predstavy o hocakých zmenách osobnosti, môžem s kľudným svedomím povedať, že k zmenám osobnosti a to minimálne dočasným dôjsť môže. Túto skutočnosť si najlepšie uvedomia vaši príbuzní, priatelia a kamaráti. Vy sami si zmeny vlastnej osobnosti väčšinou nevšimnete, pretože nejde o nič mimoriadneho. Dopátrať sa spätne k tomu, od koho krv pochádzala a aká bola povaha tejto osoby je prakticky nemožné. Špeciálne u nás na Slovensku. A keď dostanete viacero transfúzii v krátkom čase, teda od väčšieho množstva darcov, situácia sa skomplikuje na takmer neriešiteľnú. Už len proces transfúzie vie byť nepríjemný, pretože sa vo vás niečo bije. Dochádza k určitému ťažko opísateľnému konfliktu.
Ak ide iba o predsudky, tak nimi „implicitne“ trpíme takmer všetci. Niektorí svoje pochybnosti a obavy vyjadria aj verejne, niektorí si ich nechajú radšej pre seba. Nakoniec, keď ide o život, dočasná zmena osobnosti sa odloží bokom. Pokiaľ teda nie ste Svedok Jehovov. Ak dochádza k určitým zmenám osobnosti už len pri prijatí orgánov z ľudských darcov, čo potom pri „darcoch“ z ríše zvierat? Prijatie orgánov od zvierat sa ešte nepodarilo a oveľa perspektívnejšie vyzerá možnosť ich vytvorenia na mieru v laboratóriách, na základe charakteristík pacientov. Hororovým príkladom je v tomto prípade vízia opísaná vo filme Island:
Dnes už existujú vedecké štúdie, ktoré na základe poznatkov predovšetkým biológie a psychológie tvrdia, že krvná skupina svedčí o približnom temperamente človeka. Obzvlášť silné je toto presvedčenie, či je známy tento fakt (ako sa komu páči) v Japonsku. Taktiež bolo dokázané, že transfúziami krvi je možné znateľne spomaliť proces starnutia. Najlepšie krvou veľmi mladých jedincov. Položme si otázku, či tzv. elity túto na prvý pohľad nechutnú možnosť, ktorou je možné predĺžiť si život, už dlhšie nepoznajú a nevyužívajú.
Zamyslime sa aj nad fenoménom upírov, rôznymi bájkami, rozprávkami, poviedkami a príbehmi. Krv, mladosť, pitie, kúpele? Pravdepodobne majú nejaký reálny základ a vychádzajú zo zabudnutých, či utajených poznatkov a techník. Dnes je však veľmi ťažké hľadať v týchto sporných oblastiach nejakú pravdu, pretože sú zanesené mnohými nánosmi. Málokto sa im seriózne venuje už len preto, že sa obáva okamžitého výsmechu zo strany vedeckej obce. Podstúpil by niekto dlhodobý experiment kúpaním sa v ľudskej krvi? Prípadne jej pitím deň čo deň po dobu mesiacov? Nie je táto tekutina príliš vzácna aby sa ňou mrhalo? Ako vedecky zistiť, či transfúziami krvi dochádza k posunom v osobnostiach pacientov? Nejde o triviálnu záležitosť.
Spomeňme aj jeden príklad na odľahčenie. Ide o českú (cigánsku) právničku a političku (taktiež čarodejku) Kláru Samkovú:
„Chtěla bych požádat všechny, kdo mají přístup na anti ISIL weby a kontakty, zejména pana Yekta Uzunoglu, aby předali tuto moji radu kurdským bojovníkům: Nechť kurdské ženy potřou hlavně svých zbraní a hlavně zbraní svých mužů, případně i zásobníky střeliva, svou menstruační krví. Protiislámští bojovníci nechť toto přijmou jako rituální oběť svých žen, která jim samotným nemůže ublížit. Nechť je tato krev určena těm, proti nimž jsou vypáleny střely. A kdo si myslí, že to nefunguje, tomu přeji, aby ve své zápaďácké zabedněnosti pokojně natáhnul brka u vědomí, že je světovládný. Jsou věci, které fungují už tisíce let…. a na evropskou civilizaci upřímně kašlou…“