Podľa bývalého lídra Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova došlo počas krymského referenda k náprave chyby ešte zo sovietskej éry.
„Predtým bol Krym pripojený k Ukrajine pod sovietskou taktovkou, aby som bol presnejší pod zákonmi [komunistickej] strany bez toho, aby sa niekto spýtal na názor ľudí, a teraz ľudia rozhodli a napravili chybu. Toto rozhodnutie by malo byť vítané namiesto zavádzania sankcií,“ povedal v pondelok agentúre Interfax.
Ako pomstu za výsledok krymského referenda, ktoré sa počas krízy na Ukrajine svojím rozhodnutím jednoznačne priklonilo k Rusku uvalilo na Rusko sankcie niekoľko krajín. Okrem tradičnej línie Washington – Brusel, ktorá považuje za referendum na Kryme za ilegálne, sa k sankciám voči Rusku pridalo aj Japonsko. Jeho minister zahraničných vecí Fumio Kišida informoval, že Japonsko neuznáva výsledok krymského referenda o odtrhnutí sa od Ukrajiny, pretože porušilo ukrajinskú ústavu.
Gorbačov naopak ocenil referendum s odôvodnením, že „odráža ašpirácie obyvateľov Krymu.“ Zároveň kritizoval použitie sankcií voči Rusku: „Ak chcete zaviesť sankcie, potrebujete veľmi vážne dôvody. A musia byť prijaté OSN,“ dodal Gorbačov. „Vôľa ľudí na Kryme a možné zjednotenie Krymu ako samostatného regiónu s Ruskom nepredstavujú takýto dôvod.“
V krymskom referende viac ako 96 percent voličov povedalo „áno“ autonómnej republike pripojenej k Rusku a menej ako 4 percentá zúčastnených hlasov chcelo, aby región zostal aj naďalej súčasťou Ukrajiny. Krymský parlament tiež jednomyseľne hlasoval pre integráciu regiónu do Ruska. Zákonnosť referenda potvrdili aj medzinárodní pozorovatelia, ktorí vo svojom oficiálnom vyhlásení informovali, že hlasovanie bolo slobodné a zodpovedalo medzinárodným štandardom.
V pondelok ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, podľa ktorého Rusko uznáva Krym ako suverénny a nezávislý štát. „Podľa vôle národov Krymu v celokrymskom referende, ktoré sa konalo 16. marca 2014 [nariaďujem] uznať Republiku Krym, v ktorej má mesto Sevastopoľ zvláštne postavenie, za suverénny a nezávislý štát,“ stojí v dokumente. Krym sa tiež obrátil na OSN usilujúc sa o uznanie za suverénny štát. „Republika Krym plánuje budovať svoje vzťahy s ostatnými štátmi na princípe rovnosti, mieru, vzájomnej susedskej spolupráce, a ďalších všeobecne dohodnutých zásad politickej, hospodárskej a kultúrnej spolupráce medzi štátmi,“ uviedol parlament.
Krym už oficiálne predstavil rubeľ ako druhú menu spolu s ukrajinskou hrivnou. V pondelok republika tiež vytvorila Krymskú centrálnu banku a oznámila, že všetky rozpočtové príjmy, ktoré až doteraz boli prevádzané do Kyjeva, teraz budú pripísané na účty republiky. Duálna mena mala byť v platnosti asi šesť mesiacov, no podľa vyjadrení prvého podpredsedu krymskej vlády Rustama Temirgalijeva sa od pôvodných plánov na súbežné využívanie hrivny a rubľa upustilo a krymské úrady chcú prejsť na ruskú menu do dvoch týždňov. Vicepremiér zároveň oznámil, že krymská centrálna banka zastavila prítok hrivien na polostrov.
Hoci EÚ predstiera spoločný postup voči Rusku a všeobecne neuznáva platnosť krymského referenda, z európskeho parlamentu sa ozývajú aj nesúhlasné hlasy. Jeden z nich patrí aj slovenskej europoslankyni Monike Flašíkovej Beňovej, ktorú síce nepotešil výsledok referenda, no rešpektuje ho.
„Jedného dňa si politici povedia, že nerešpektujú volebný výsledok. Ľudia sa na Kryme rozhodli. USA urazila 85 percent obyvateľov Krymu. Ja demokraciu rešpektujem, aj keď jej výsledok nie je pre mňa pozitívny,“ dodala.
Tento jej „osobný názor“ sa ihneď stretol s nepochopením podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca, podľa ktorého jej výrok dokonca poškodzuje slovenské národnoštátne záujmy. „Prioritou slovenskej a európskej zahraničnej politiky musí byť podpora demokratickej a územne celistvej Ukrajiny. Je našou morálnou povinnosťou vyjadriť protest voči snahám o narušenie zvrchovanosti a suverenity Ukrajiny a podporiť tých, ktorí usilujú o demokratickú a slobodnú Ukrajinu,“ dodal.
Zdroje: RT.com, hnonline.sk, trend.sk, webnoviny.sk Foto: AP