Kúrenie drevom, predtým neraz romantický rozmar, sa v súčasnosti stáva životnou nutnosťou. Návrat do minulosti spôsobujú vysoké ceny plynu a elektrickej energie. Ceny dreva sú tiež enormne zvýšené, pred časom 1 m3 dreva stál 5x menej ako v súčasnosti. Navyše nedostanete kúpiť vysušené drevo, ale čerstvé, ktoré musíte pred použitím dva roky sušiť.
Druhy dreva na kúrenie
Na kúrenie môžeme využiť rôzne druhy dreva podľa dostupnosti. Každý druh má svoje výhody – mäkké drevo rýchlo horí a je vhodné na rozkúrenie, tvrdé drevo horí dlho a netreba často prikladať. Z meraní vyplýva, že najväčšiu výhrevnosť na kg hmoty má ihličnatá mäkká drevina − jedľové drevo. A najväčšiu výhrevnosť na objem hmoty má suché agátové drevo.
Na kúrenie je najviac vyhľadávané tvrdé listnaté drevo, horenie nesprevádza prskanie typické pre ihličnany a horí dlhý čas. Ideálne drevo na kúrenie je dubové drevo − tvrdé drevo s dobrou výhrevnosťou a nízkou vlhkosťou. Podobnú kvalitu má buk, hrab či jaseň. Na rozkurovanie sú vhodnejšie mäkšie typy dreva. Mäkké brezové drevo má výbornú zápalnosť, takže horí aj pri vyššej vlhkosti, je vhodné aj na rozkúrenie. Smrekové drevo nepotrebuje dlhý čas na vysušenie, efektívne sa môže spaľovať už po roku vysychania. Na zapálenie dreva sú vhodné triesky (podpáľka) zo starých suchých dosiek, napríklad z paliet. Ak sú palety z čerstvého dreva, necháme ich tiež vysušiť.
Vlhkosť dreva
Čerstvým, nevysušeným drevom sa veľmi ťažko kúri – získame málo tepla, vzniká veľa dymu a sadzí, oheň zhasína. Vlhkosť môže byť až 50 percent a pochádza hlavne z miazgy stromu, ktorá strom chráni aj pred požiarom, preto obsahuje nehorľavé látky a je vnútri buniek dreva. Vysušenie preto trvá viac rokov. Pri dlhšom skladovaní − viac ako 3 roky v nevhodnom prostredí bez vetrania − prichádza k aeróbnemu rozkladu dreva, v dôsledku čoho klesá jeho výhrevnosť. Čas sušenia čerstvého dreva závisí od jeho druhu a vonkajších podmienok – teploty, vlhkosti, vetrania.
Vlhkosť dreva môžeme zmerať vlhkomermi, ktoré stoja cca 20 − 30 eur. Vlhkomer má zvyčajne dva hroty, ktoré zapichneme do dreva. Merací prístroj funguje na princípe elektrickej vodivosti. Zobrazená hodnota udáva vlhkosť dreva v percentách a vzťahuje sa k hmotnosti dreva v suchom stave. Drevo je vhodné na kúrenie s vlhkosťou menej ako 20 percent. Vlhkomery majú stupnice na dve predvoľby skupín dreva podľa druhu. Vlhkosť meriame nielen na povrchu klátov, ale aj vo vnútri – po rozbití klátu, kde je značne rozdielna hodnota. Na urýchlenie schnutia dreva môžeme z neho odstrániť kôru. Aj vysušené staré drevo môže byť mokré, ak naň prší. Vysuší sa však oveľa rýchlejšie, lebo ide o iný druh vlhkosti.
Vlhkomer môžeme použiť aj na kontrolu stien pred maľovaním, kontrolu dreva pred stavbou z neho, pred inštaláciou parketových podláh alebo kontrolu drevených domov pred ich kúpou, či na prevenciu pred vznikom plesní.
Suché drevo bez merania rozlíšime tak, že sú v ňom praskliny.
Sadze a decht v komíne
Raz ročne je vhodné komín skontrolovať, prípadne ho dať vyčistiť. Komín kontrolujeme baterkou a zrkadielkom cez komínové dvierka. Sadze sa usádzajú v horizontálnych častiach komína a pece – ak má pec rozoberateľné veko, možno ich vyčistiť. Čím je horizontálna časť dlhšia, tým viac sa tam hromadia sadze. Ideálny komín je vertikálny a bez zalomení.
Zo sadzí a z vodnej pary vzniká v komíne usadenina − decht. Po čase, keď sa decht vznieti, môže vzniknúť v komíne požiar. V žiadnom prípade nelejte do komína zhora vodu – decht sa neuhasí a náhla zmena teploty môže komín roztrhnúť a spôsobiť požiar strechy. Pri požiari v komíne treba zamedziť prístupu vzduchu do komína – zavrieť dvierka a vetracie otvory na peci, v prípade potreby použiť piesok, resp. hasiaci prístroj, uzatvoriť prívody plynu aj elektriny a v prípade potreby zavolať hasičov. Po uhasení požiaru treba komín v spodnej časti otvoriť – ak má dvierka − alebo rozobrať rúry a vyčistiť veľké množstvo vyhoreného popola z dechtu.
Na čistenie komínov sa okrem komínovej kefy používa aj chemický prostriedok na odstránenie sadzí. Používanie odstraňovača sadzí pôsobí preventívne proti vzniku požiarov spôsobených vznietením sadzí v dymovodoch. Pri použití čističa sa sadze menia na oxid uhličitý.
Silne zanesené staré tehlové komíny sa frézujú, robia to špecializované firmy – do komína spúšťajú frézovací prístroj a zdola sa vyčistí vzniknutý odpad. Po vyfrézovaní je vhodné komín ihneď vyvložkovať nehrdzavejúcou rúrou.
AUTOR: Peter Sabela
