Ukazuje sa, že samotný vývoj digitalizácie má nielen ekonomické a geopolitické, ale aj iné dôsledky, a to aj vo väzbe na zdravotný stav človeka. Mnohé veci, ktoré sú dnes vydávané ako obrovský úspech digitalizácie – možnosť prístupu k informáciám, zavádzanie 5G a 6G sietí, možnosť inteligentnej domácnosti a podobne, sú stavané ako hlavné prínosy digitálneho sveta. Zároveň sa tým prezentujú aj ďalšie možnosti, ktoré sú naprÍKLAD v oblasti komunikácie so štátnymi samosprávnymi orgánmi a s bankovým sektorom, zbytočnosť používania hotovosti alebo návštevy rôznych štátnych inštitúcií a podobne. Mediálne sa vytvára obraz, že digitalizácia má sama osebe len pozitívny prínos. Nehovorí sa však o jej zdravotných dôsledkoch, hoci rastie množstvo štúdií varujúcich pred dôsledkami elektromagnetického smogu, ako aj pred tým, akým spôsobom sa mení spôsob správania a myslenia ľudí.
Deformuje napríklad schopnosť vnímať okolitý svet, čo v konečnom dôsledku zasahuje do činnosti ľudského organizmu. Vytvára série problémov klinického typu od rakoviny až po oblasť alzheimera a parkinsona a v konečnom dôsledku ukazuje, ako práve procesy digitalizácie menia zásadný vzťah: človeka a prírodného prostredia. Zoberme do úvahy len používanie systému 5G sietí využívajúcich frekvencie od 900 do 12 300 Hz. Sú to vlnové rozsahy, ktoré nielen aktivujú nanočastice v ľudskom organizme, ale v rámci neuroplastickej mapy zásadným spôsobom ovplyvňujú aj štruktúru a činnosť neurálnych synapsií. Vedú k problémom v kognitívnom správaní, k problémom s pamäťou, so sociálnym správaním a podobne. Okrem toho treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že mnohé aspekty digitálneho sveta a digitálnych technológií menia aj celkovú schopnosť človeka myslieť abstraktne, v súvislostiach, chápať reťazenie procesov a pod. To všetko sa premieta nielen do štúdií, ktoré informujú o dôsledku doslova zdementnievania časti populácie vplyvom používania digitálnych technológií, ale vyslovene varujú nielen pred neurologickými, ale aj metabolickými a biochemickými poruchami v ľudskom organizme.
Je paradoxné, ale na druhej strane aj príznačné, že americká vláda výskumné štúdie, ktoré by analyzovali vplyv 5G a 6G na ľudský organizmus, zakázala. Existuje paradoxne množstvo štúdií, ktorých cieľom je dokázať, že napr. používanie frekvenčných systémov mobilnej komunikácie nepoškodzuje ľudské zdravie, nie sú hrozbou napr. pre kardiovaskulárne systémy a v konečnom dôsledku sú technológie digitálneho sveta vlastne prínosom. Ukazuje sa však, že práve systém chemických, elektromagnetických a iných vplyvov zásadným spôsobom zasahuje nielen imunitný systém, ale aj väčšinu procesov v ľudskom organizme.
V školách má obrovské klinické dôsledky má napr. prechod na písanie na klávesnici, prechod na čítanie z internetu, z obrazoviek, tabletov a mobilov či odstránenie kníh ako základných študijných materiálov. Rad výskumných štúdií v Japonsku, ale aj v Spojených štátoch ukázal, že pri štúdiu z papierových kníh dochádza k vytváraniu zložitej architektúry súvislostí, mozog sa cvičí v abstraktnom myslení, v rozvíjaní procesov, ktoré sú obsahom textu. Keď však dochádza k čítaniu elektronickej knižky alebo k čítaniu správ modifikovaných na internetových sieťach, tento systém rozvíjania tvorivých funkčných schopností mozgu sa výrazným spôsobom redukuje alebo priamo obmedzuje. Rovnako písanie rukou neznamená len rozvoj jemnej motoriky ruky, ale podporuje aj rozvoj abstraktného myslenia, chápania súvislostí, obsahu textu, predpokladá zvládnutie obsahových súvislostí, ktoré sú v danej informačnej architektúre. Ak vezmeme do úvahy narastajúci počet detí a mladých ľudí, ktorí nechápu obsah textu a nečítajú, znamená to do budúcnosti výrazné riziko. Podobne je to s aj ďalšou skutočnosťou, a to s výrazným obmedzením úvah o zapamätávaní. To bolo vždy významným aspektom vzdelávacieho procesu. Išlo nielen o to zapamätať si napr. básne klasikov, ale najmä o cvičenie, mechanizmus zapamätávania si, ukotvovania informácií v pamäťových engramoch a o celkový prístup k ukladaniu informácií v architektúre ľudského mozgu. Tvrdenia, že dnes je zbytočné niečo si pamätať, lebo to môžeme nájsť na webe, vedú k výrazným zmenám v samotnej forme zápisov do pamäťových engramov. Známa je aj skutočnosť, že kedysi si človek pamätal množstvo kľúčových telefónnych čísel významných pre jeho život. Dnes ich má uložené v mobile pod určitými heslami, ktoré umožňujú aktiváciu týchto komunikačných systémov.
Najzávažnejším fenoménom digitálneho sveta je najmä celková zmena algoritmov myslenia a vnímania okolitého sveta. Ak dochádza pri získavaní informácií z prírody k ich blokovaniu alebo k deformovaniu, ako aj k vytváraniu nových, upravených informácií zo sociálnej štruktúry a sociálnych komunikačných systémov, človek sa dostáva do podoby virtuálneho sveta. Neuvedomuje si všetky dimenzie prírodného prostredia ani aspekty sociálnej štruktúry spoločnosti, hoci podľa japonských štúdií je socializácia jedným z významných faktorov ochrany zdravia, dlhovekosti a pod. Je paradoxné, že práve pri výskume v Japonsku sa ukázalo, že predpokladmi dlhovekosti nie sú len zdravá strava, pohyb a podobne, ale mimoriadne významným fenoménom sa stáva socializácia, láska k ľuďom, láska k životu, napĺňajúca práca a v konečnom dôsledku zmysluplnosť vlastnej existencie. Niekto by povedal, že to sú nemateriálne fenomény a nemôžu mať na dĺžku dožitia vplyv. Japonské a osobitne aj ďalšie výskumy, ktoré uskutočnila čínska akadémia vied na tzv. modrých ostrovoch dlhého dožitia, kľúčovú úlohu týchto faktorov veľmi výrazne ukazujú. Najstaršia osoba na planéte – Japonka vo veku 119 rokov, bola nielen fyzicky a mentálne zdravá, ale mala rada, paradoxne, čokoládu, cukrovinky, pila sladené nápoje a pod., týchto kľúčových predpokladov dlhého života sa však držala. A práve to sú faktory, ktoré digitalizácia sociálnej štruktúry, komunikácia a pod. zásadným spôsobom transformujú a redukujú. Pozrime sa dnes na mladých ľudí, ktorí sedia vedľa seba v reštaurácii a nekomunikujú z očí do očí, ale cez mobily či laptopy. Znamená to, že aj správy, ktoré si posielajú, majú iný informačný dosah ako priama komunikácia z očí do očí. Veľmi výrazne sa ukázalo, že ľudský mozog je schopný analyzovať nesmierne množstvo informácií práve z výrazových pohybov ľudskej tváre, z mimiky a pod. a toto všetko pri vysielaní informácií cez digitálne či mobilné siete absentuje.
AUTOR: Peter Staněk
