„Leningradská stratégia“ ako jedna z hlavných príčin prichádzajúcej porážky ukrajinských vojsk „na východnom fronte“

V posledných dňoch naše „mienkotvorné média“ prinášali správy o veľkých víťazstvách ukrajinských vojsk a ťažkých porážkach povstalcov. Takmer oslavne písali o obkľúčenom Donecku a dobytom Lugansku, čo nebola pravda. Dnes už nepíšu o fronte radšej nič, pretože situácia sa za posledné dni pre ukrajinské sily naozaj nevyvíja priaznivo.

Niečo naznačí priložená mapa bojov za posledné 3 dni. Tmavšou červenou sú územné zisky povstalcov, modrou ukrajinských síl. Samozrejme, že mapa nevyjadrí realitu, pretože veľmi často je dobytie územia víťazstvom naozaj Pyrrhovým, t.j., že nestálo za všetky tie straty.

To je situácia ukrajinského útoku pri Ilovajsku a Mospine. Tam dokonca ani neprišlo k nejakým významnejším územným ziskom, pozoruhodné sú ukrajinské však straty v počtoch a v technike.

Krátko k Leningradu. V roku 1941 postupovali nemecké vojská veľmi rýchlo. 8 septembra 1941 už bol Leningrad so zbytkom Sovietskeho zväzu spojený len vodnou cestou cez Ladožské jazero. Po neúspešných útokoch na mesto (sovietom velil generál Žukov). 12 septembra prijali nacisti rozhodnutie prestať s útokmi na mesto a rozhodli sa ho získať obliehaním: vyhladovaním, leteckým a delostreleckým bombardovaním. To malo podlomiť bojovú morálku obrancov a donútiť ich vzdať sa. Za zmienku stojí, že spojenec III. ríše Fínsko nebol so strát civilistov vôbec nadšený a blokádu Leningradu podporoval len veľmi neochotne. Tá bola sovietskymi vojskami čiastočne uvoľnená 13. 1. 1943 a takmer presne o rok neskôr boli nemecké vojská z blízkosti Leningradu úplne vyhnané. Počas blokády zahynulo okolo pol milióna civilistov.

Po mesiacoch bojov na Ukrajine sa stratégie oboch strán zdajú byť logické i zákonité. Obe strany sa snažili a snažia zlomiť u protivníka vôľu bojovať. Kyjevská strana zjavne vsadila na „leningradskú stratégiu“ – očakáva, že utrpenie civilistov nakoniec rozvráti povstalecké územie, povstalci zase očakávajú, že vľúdne zaobchádzanie so zajatcami zbaví ukrajinské sily vôle bojovať, že ukrajinskí vojaci s vidinou bezproblémového zajatia radšej rýchlo prebehnú na druhú stranu.

Obe stratégie sa na 100% nenaplnili. Ukrajincom sa vnútornými opatreniami podarilo znížiť mieru dezercie. Na druhej strane trpiace obyvateľstvo povstalcov podporovať neprestalo. Práve naopak, so zvyšujúcimi sa obeťami zo strany civilistov sa zvyšoval prísun dobrovoľníkov do povstaleckých jednotiek. Tie sú na rozdiel od ukrajinských sú tvorené z dobrovoľníkov. A je to v bojoch cítiť.

Od začiatku operácií sledujeme ten istý obraz. Mohutne vyzbrojená ukrajinská jednotka neohrozene sa prisúva k frontu. Kolóna obrnených transportérov, pár tankov a množstvo delostrelectva. Na EU občana, ktorý vojnu pozná len z histórie 2 svetovej vojny urobí taká kolóna impozantný dojem. Za druhej svetovej taká kolóna niečo znamenala. Tu na na novom „východnom fronte“ jej však k úspechu niečo chýba. Áno, je to pechota.

Prejavilo sa to u Slavjanska, ktorý ukrajinské sily dlho obliehali. Nakoniec im „Strelkovci“ aj tak ušli do Donecku aj s rodinami a s celou nemocnicou. Ukrajinské sily totiž nedokázali mesto uzavrieť do strategického obkľúčenia – chýbala pechota.

Ukrajinské delostrelectvo je, či skôr bolo bolo síce počtom a zásobami munície impozantné, ale jeho kvalita bola a je pofidérna. Zjavne nevycvičená a nepríliš mysliaca obsluha rozostavila kanóny po poliach, munícia hneď vedľa diel, a z času na čas si odstrieľala povinný počet výstrelov na mestá a obce na povstaleckom území. Presné mierenie a delostrelecký prieskum, teda zisťovanie či sú v mieste dopadu granátov aj povstaleckí vojaci bola zjavne vec neznáma. Bežný obrázok z videa – zle zastabilizovaný kanón po výstrele nadskočí a posunie sa, iste aj máličko pritom pootočí, ale nik nekoriguje mierenie. Nový náboj a bum… na mesto či dedinu.

Ukrajinské sily často používali raketomety Grad na ostreľovanie obytných zón. Známym sa stal obrázok mŕtvej mladej matky držiacej mŕtve ročné dieťa v náručí po ostreľovaní mesta Gorlovky Gradom ukrajinských síl. Ohľadom Gradov si pomôžeme vyjadrením Petra Bouckaerta, riaditeľa Human Rights Watch pre núdzové situácie: “Líbyjské vládne sily opakovane vystreľujú mínometné granáty a rakety Grad na obytné štvrte v Misuráte a spôsobujú civilné obete. Sovietske rakety Grad patria medzi najmenej presné raketové systémy na svete a nikdy by sa nemali vystreľovať do oblastí s civilistami” (zdroj). Drsné foto (18+) o ktorom píšem je tu, ako večné svedectvo o Porošenkovi a (nielen) jeho „Leningradskej stratégii“.

O vojenskej neúčinnosti a stratách civilistov v dôsledku takejto paľby vedia iste aj ukrajinskí velitelia. Dlho sme si nechceli pripustiť, že sa nejedná len o „humpoláctvo“ obslúh ukrajinských delostreleckých batérií a rovnako aj ukrajinského bombardovacieho letectva. Zdalo sa neuveriteľné, že ukrajinské velenie rozhodlo o tomto spôsobe vedenia vojny a západní politici na rozdiel od Líbye nič nenamietajú a tým sa z morálneho hľadiska stávajú spoluvinníkmi za skutky svojho spojenca. Ak ktosi namieri Grad na mesto, kde sú civilisti , je to už od začiatku zlé rozhodnutie.

Medzitým ukrajinské velenie nasadilo v rámci „protiteroristickej operácie“ balistické rakety Točka – U a to na ciele obývaných územiach. K tomu niet už naozaj čo dodať. Je to prejav jednak zúfalstva zo situácie na fronte, rovnako ako absolútneho nedostatku morálky a neposlednom rade aj strategickej imbecility ukrajinského politického a vojenského velenia. Video z dopadu jednej takejto rakety je tu. Okno rozbilo aj pred kameramanom.

Povstalci sa naučili s touto situáciou vyrovnať. Už v Slavjansku veliteľ obrany Igor Strelkov vyslal za ukrajinské línie svojich najlepších vojakov a tí v rámci „razvedgruppy“ prepadávali ukrajinské batérie. Odhaduje sa, že celkovo už polovica ukrajinských delostreleckých síl je buď zničená, alebo padla do rúk povstalcom.

Povstalecké delostrelectvo je dnes významnou zložkou frontových udalostí. Pokiaľ je cieľ pre „razvedgruppu“ príliš početný a silný a dostatočne koncentrovaný, nahlási jeho polohu povstaleckému delostrelectvu a to mu zašle „pozdrav“. Nedostatok munície núti povstalcov starostlivo vyberať ciele. Neraz pri tom pomôžu aj miestni obyvatelia. Bol prípad, keď si ukrajinská jednotka spokojne táborila v dedinke až kým ju nenapadlo vyhnať z domov miestnych obyvateľov, v tom čase už len starčekov a starenky. Hneď ako sa to dozvedeli povstalci, že v dedinke už civilistov niet, „nakryli“ teda rozstrieľali tú jednotkou Gradmi a delami. Výsledky jednej z mnohých palieb povstaleckého delostrelectva sú napríklad aj na tomto videu (18+).

Udalosti okolo ruského humanitárneho konvoja plne odkryli karty ukrajinskej strany a ukázali, že naozaj stavia na leningradskej stratégii. Pritom ruská strana tej ukrajinskej naozaj vyšla v ústrety tým, že ukrajinským colníkom umožnila skontrolovať náklad na svojom území. Mohla konať v štýle, nechali ste si armádu a colníkov vyhodiť od Izvarina, váš problém, čo my s tým máme, nekontrolujete si územie, vaša starosť. Kvôli tomu nebudú predsa ženy a deti v Lugansku hladovať.

Trvalo to týždeň plný obštrukcií z ukrajinskej strany, kým sa ruská strana k tomuto kroku odhodlala. Zaujímavá bola posledná kyjevská obštrukcia. Konvoj je na povstaleckom území vraj nelegálne, pretože je tam bez súhlasu Kyjeva. Ten súhlas nedal, pretože jeho základná podmienka nebola naplnená, konvoj mali doprevádzať pracovníci Červeného kríža a to sa nestalo. Tí to ale odmietli, lebo cestu do Lugansku nepovažujú za bezpečnú. A tá naozaj nie je bezpečná pretože ju ostreľujú sily verné Kyjevu.

A tak sa obštrukciami okolo konvoja s potravinami a vodou prezident Porošenko a jeho veliaci team otvorene prihlásili k „leningradskej stratégii“ vedenia vojny na Donbasse. Tá je samozrejme takýmito humanitárnymi dodávkami silne narušovaná.

Žiaľ západní politici nenašli v sebe dosť síl povedať svojmu spojencovi – tak dosť, už stačilo, aj tak to k víťazstvu nevedie. Narozdiel od fínskeho veliteľa – baróna Carla Gustava Mannerheima, ktorý to dokázal povedať Adolfovi Hitlerovi ohľadom Leningradu. Celkovo boje na Donbasse svojím výsledkom pripomínajú fínsku Zimnú vojnu, kedy Stalinove jednotky (dnes ukrajinské sily) napriek 5-násobnej prevahe si nevedeli poradiť s fínskou obranou.

Západní politici sú spoluzodpovední za utrpenie civilistov Donbassu. A tí civilisti to veľmi dobre vedia, kto bránil pomocou diplomatického tlaku im priviesť potraviny a vodu a po celý čas bojov mlčky toleroval ostreľovanie civilných oblastí a zabíjanie civilistov „na diaľku“ ukrajinskými silami.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply