Lenivosť a ľudský pokrok

Add Comment

Ľudský pokrok sa často rodí z lenivosti, snahy uľahčiť si život rôznymi „zlepšovákmi“. Cestovanie, komunikácia, príprava jedla, výstavba, záznamové prostriedky, skladovanie, vzdelávanie, obliekanie, bývanie, atď. Ide prakticky o všetky oblasti našich životov. Nebyť lenivosti, s veľkou pravdepodobnosťou by sme sa ďaleko ako druh neposunuli, respektíve trvalo by nám to oveľa dlhšie.

Lenivosť je však dnes mylne zaraďovaná cez prizmu duality do jedinej škatuľky a to škatuľky negatívnych vlastností. Ide o nepochopenie, treba si uvedomiť, že tak ako všetko ostatné, je negatívna aj pozitívna súčasne a miera v akej prevláda jej negativita, či pozitivita je daná prevažne okolnosťami. Ak som lenivý pomôcť osobe, ktorá ju akútne potrebuje pre zachovanie svojho zdravotného stavu, je lenivosť výrazne negatívna. Ak však pre lenivosť nebudem zbytočne riskovať svoj život, je výrazne pozitívna. Hypoteticky môžeme dostať nepreberné množstvo scenárov, ale ako to už býva, realita nás prekvapí takými, ktoré by sme nikdy vymyslieť nedokázali.

Lenivosť je zaradená v Judaizme a Kresťanstve (prostredníctvom Judaizmu) medzi smrteľné hriechy, nie je pritom analyzovaná hlbšie, nie je vzťahovaná vzhľadom na okolnosti, odsudzuje sa už principiálne. Chýba k nej (tak ako k zvyšku) adekvátne pojednanie. Ide o veľké nepochopenie, ak niekto berie smrteľné hriechy a desatoro ako na večné veky pevne daný súbor zakázaných skutkov, ktorých sa treba vystríhať za každých okolností. Nepomôže ani ich aktualizácia, hoc by sme sa išli „roztrhať“. Problém nie je v zozname, ale v prístupe. Nemôžeme definovať nejaké absolútne veličiny, pretože sa vzťahujú na premenlivý a nesmierne zložitý svet, ktorý nedokážeme mysľou obsiahnuť a už vôbec pochopiť. Až budeme skutočne poznať a chápať všetko, tak jedine potom si môžeme dovoliť stanoviť 100% platné príkazy a zákazy. Tu však narazíme na problém ich formulácie a následného (ne)chápania z pohľadu bytostí menej rozvinutých. Naviac si uvedomíme, že by sme nimi často napáchali viac škody ako úžitku. Nie, tadeto cesta nevedie. Skutky smrteľných hriechov a desatora, ako aj všetky skutky vôbec, su relatívne a vyžadujú si omnoho hlbší vhľad. Nemožno konať jednoducho ako robot – toto nesmieš, tamto musíš. Načo potom tá slávna a tak ospevovaná slobodná vôľa? Akú by sme mali cenu a ako ďaleko by sme sa vyvinuli ak by sme slepo plnili zákazy a príkazy? Ostali by sme večnými deťmi, nechápajúcimi svet okolo seba, vnútorne zaostalí.

Keď sme boli deti, rodičia nás vychovávali zákazmi, príkazmi, absolútnymi veličinami – toto je dobré, tamto je zlé. Bolo to nevyhnutné, dieťa nedokáže pochopiť svet na takej úrovni ako dospelý človek. Zákazy a príkazy su rýchle a efektívne. Nesiahať na rozpálený sporák! Nehrať sa s ostrými predmetmi! Chod už spať! Umy si poriadne zuby! A nepreberné množstvo ďalších. Dieťaťu nevysvetlíte prečo by malo, alebo nemalo niečo robiť, či nerobiť. Nemá predpoklady dostatočne pochopiť. Človek sa vyvíja neustále, každým okamihom. Postupne je skúsenejší a múdrejší, preto potrebuje čoraz menej zákonov, nariadení, sankcií, príkazov, zákazov. Stáva sa zodpovednejším k sebe aj okoliu. Dokáže sa vnútorne rozhodovať čoraz správnejšie v každej situácii, bez toho aby ho niekto viedol za ručičku.

Spoločnosť kopíruje vývoj jednotlivca. Nerozvinutá potrebuje kvantá mantinelov pre obmedzenie ľudskej slobody, inak by skončila v troskách. Postupne mantinely odpadávajú, ako je spoločnosť zrelšia a zrelšia. Ak takmer nik nebude zneužívať právo nosiť zbraň, nech ich majú všetci. Ak však existuje oprávnená hrozba masakrov, musí byť prístup k zbraniam ostro regulovaný. Podobne drogy, automobily, alkohol, cigarety, atď. Z tohto hľadiska sú desatoro, smrteľné hriechy, poučné príbehy, podobenstvá, celé tie kvantá noriem a sankcií v ich rozličných podobách len dobrým vodítkom pre nerozvinuté, či menej rozvinuté ľudské bytosti. Časom začnú však páchať viac zla ako dobra. Stávajú sa brzdou, okovami, zbraňou v rukách kléru a súdnej moci. Dôjde na ich výklad, jemnosti, odtiene, výnimky, neznalosť, atď. Systém sa stane tak zložitým v snahe podchytiť všetky eventuality, že skončí ako absolútne nepoužiteľný. Zase slepá ulička. Nie je možné morálku podchytiť ani zopár vetami – stala by sa neľudskou, ani tonami kníh – stala by sa nepoužiteľnou. Morálka musí vychádzať z vnútra a akýkoľvek právny systém, hoc aj podopretý vhodnou formou vhodného náboženstva nie je a nikdy nebude dostatočným. Každý sa musí naučiť byť morálnym v priebehu procesu socializácie. Rodičmi, školou, kultúrou, umením, duchovnom, atď. Nie je to dokonalé, ale čo je? Učíme sa prevažne na svojich chybách, len keby sme tak často nezabúdali lekcie minulosti.

Dospelý človek v pravom zmysle – teda vyspelý psychicky a duchovne, vie, že neexistuje nič také ako striktné delenie sveta na kategórie dobra a zla. Obe protikladné veličiny definované na určitý požadovaný stav, povedzme prospech co najširšieho množstva bytostí (bez toho aby sme definovali prospech a bytosť) existujú vždy súčasne a v rozličnom pomere. Dospelý človek uvažuje komplexnejšie, hlbšie, berie ohľad na oveľa viac parametrov aj na skutočnosť, že nevie zďaleka všetko. Nie je vražda ako vražda, nie je krádež ako krádež, atd. Analogicky nie je lenivosť ako lenivosť.

Lenivosť, ktorá nám pomáha vyvíjať sa, pretože nás tlačí k špekulovaniu, zlepšovaniu, obchádzaniu jednoduchého, ale tupého postupu niečím na prvý pohľad komplikovaným, je pre nás ako ľudstvo pozitívna. Aj vďaka nej sme na prahu začiatku osídľovania ďalších planét. Nemusíme každý deň bojovať s dravcami o prežitie, nezabije nás každá prírodná katastrofa, epidémia, bežné zranenia na nás nezanechajú trvalé následky, dokážeme pomôcť postihnutým ľuďom. Spoločnosť je gramotná a ma aspoň nejaký minimálny životný štandard. Môžeme si zadarmo stiahnuť cele tony literatúry, ktorú by sme si kedysi nemohli ani len zaobstarať. Naše možnosti su posunuté oveľa ďalej, aj keď je tu enormná snaha o ich obmedzenie a zneužitie.

Bill Gates, na ktorého môžeme mať akýkoľvek názor, vyslovil aj nasledovné: „Na zložitú prácu si vždy vyberiem lenivého zamestnanca. Ten dokáže nájde najjednoduchší spôsob ako ju spraviť.“ Citát, nad ktorým rozhodne má cenu zamyslieť sa.

Robert A. Heinlein: „Progres nie je dosahovaný rannými vtáčatami. Je dosahovaný lenivcami, snažiacimi sa nájsť najľahšiu cestu niečo spraviť.“

David Dunham: „Efektivita je inteligentná lenivosť.“

Patrick Bennett: „Lenivosť je prvý krok k ceste za efektivitou.“

Paul Lafargue: „Ó lenivosť, matka umení a vznešenej virtuozity, buď balzamom na ľudskú úzkosť.“

Citátov môžeme nájsť nespočet. Pozitívnych aj negatívnych. Lenivosť je hodnotiteľná svojou mierou a okolnosťami. Absolútna lenivosť človeka zabije tak spoľahlivo ako žiadna lenivosť. Ak by človek pri absolútnej lenivosti len pasívne vegetoval, pri nulovej by okamžite vyplytval svoju životnú energiu a vyhorel. Bežne sa však nachádza medzi týmito extrémami. Lenivosť pred skúškami na vysokej skole nás bude stáť možno opakovanie ročníka, ale lenivosť po skúškach nám dopraje zaslúžený odpočinok. Preto ju treba ovládať, využívať, podať sa jej, alebo vzoprieť. Lenivosť nám pomáha relaxovať, kontemplovať, meditovať, dobyť si „baterky“. Keby sme boli primerane lenivejší, nie tak slepo unáhlení za „posvätnou“ produktivitou a efektivitou, náš druh by dostal konečne šancu na stabilizáciu.

Ján Ámos Komenský: „Všeliké kvaltování a vody pití toliko pro hovada dobré jest.“

Zem & Vek

Pridaj komentár

  & Časopis