Lykantropia (z gréckych slov lykos – vlk, a anthropos – človek) je duševná choroba, keď sa človek vníma ako zviera, predovšetkým ako vlk. Ide o bludné presvedčenie o premene indivídua na vlka alebo iné zviera, resp. správanie podobné zvieraťu, ktoré z takéhoto presvedčenia vyplýva. Na Haiti je viera v premenu na leva, medveďa, tigra a napríklad v Etiópii verili v premenu na hyenu.
Primár MUDr. Ludvik Nábělek, PhD., a MUDr. Ján Vongrej v časopise Psychiatria pre prax 3/2007 v článku Lykantropia na prelome tisícročí uvádzajú, že lykantropia už dnes predstavuje skôr zriedkavú psychotickú poruchu z okruhu schizofrénie – paranoidnú schizofréniu. Výnimočne spadá takáto porucha zo psychiatrického hľadiska do niekoľkých ďalších kategórií ako bipolárna afektívna porucha, porucha osobnosti, organická psychóza, manicko-depresívna psychóza, hysterická neuróza alebo psychomotorická epilepsia. Nezdá sa, že by halucinácia premeny na zviera dnes znamenala závažnú poruchu. Podľa autorov so svojou 2000-ročnou anamnézou však predstavuje jeden z najstarších psychopatologických obrazov popísaných v psychiatrickej histórii.
Archetyp vlkolaka bol dlho zdrojom inšpirácie. Pretrvávanie lykantropických príznakov ponúkajú dva okruhy zdrojov. Sú to spomienky v spoločnom vedomí ľudstva na tesnejšie spolunažívanie so zvieratami, prevteľovanie do zvierat, existencia legendárnych zvieracích hybridov (kentaurov, minotaurov a i.) a totemových zvierat. A druhým okruhom je filmová a literárna tvorba, ktorá udržiava svojich recipientov v napätí vykonštruovanými prípadmi transformácie človeka na zviera na báze magických, fyzikálnych alebo biologických manipulácií. Viera v premenu človeka na zviera pochádza už od najstarších čias, o čom svedčia aj jaskynné maľby. Pochádza z rôznych končín sveta, ale takmer vždy ide o premenu muža na vlka. Je to zvláštny stav mysle a vedomia, ktorý sa podľa tajných tradícií a rituálov prenáša na fyzické telo, píše spevák a textár českej gotik-rockovej hudobnej skupiny XIII. století Petr Štěpán vo svojej Vampírskej biblii. Postupom času, ústupom nadprirodzena a rozmachom materializmu sa aj vlkolaci presunuli z ľudského vedomia do bájí, mýtov a legiend. Charakterizuje ich nadľudská sila, odolnosť voči zraneniam a rýchla schopnosť regenerácie. Môžu vzniknúť narodením v nevhodný astrologický čas, na Štedrý večer, nohami napred, mohol sa ním stať človek, ktorý sa napil z vlčej stopy, alebo kliatbou či pohryznutím. Napriek tomu je ich výskyt zaznamenaný a spracovaný v rade dobových zápisov a štúdií. Štěpán uvažuje o lykantropii ako o čiernej mágii v rámci okultizmu. Známa je schopnosť šamanov a čarodejníkov brať na seba zvieraciu podobu na astrálnej úrovni.
Lykantropiou sa zaoberal aj český mystik Karel Weinfurter v knihe Tajné síly přírody a člověka. Podľa neho ide o vyslanie fantómu, astrálneho tela mimo fyzického a v prípade poškodenia fantómu sa rana môže prejaviť aj na fyzickom tele šamana. Dotyčnému sa príbeh zdá, kým jeho telo leží, spí v uzatvorenom priestore. Obsah rôznych bosoráckych mastí a nápojov tvorili enteogény. Narkotická masť spôsobila vytrženie, tranz s predstavou premeny na zviera. Narkotické látky prebúdzali dojem, že človek je pokrytý srsťou a namiesto pocitu lietania nastupoval pocit rýchleho behu. Tiež sa spomína teória halucinácií z chleba upečeného z obilia napadnutého námeľom produkujúcim LSD. Plínius tvrdil, že kto zjedol ľudské mäso, stal sa vlkolakom a musel žiť deväť rokov na osamelom mieste.
AUTOR: Vladimír Líška
