Ruská armáda uverejnila v pondelok na sociálnych sieťach video z frontovej línie na tzv. juhodoneckom smere, kde došlo k odrazeniu ukrajinskej ofenzívy a jednotky AFU v dôsledku mohutnej paľby ruských vojsk sa dali na ústup. Lenže velenie ukrajinskej armády ústup zakázalo a kárne jednotky ukrajinskej jednotky začali paľbu na ustupujúcich vojakov.
Tí sa vo vydesení obrátili na stranu nepriateľa, teda na Ruskú armádu, so žiadosťou o prechod frontu do zajatia. A práve jedno také vyjednávanie natočila skupina ruských vojakov. Dvojica ukrajinských vojakov si dohodla s Rusmi zajatie, že k nim prebehnú. Akonáhle ale vyliezli zo zákopov a chceli prebehnúť k Rusom, tak zozadu ukrajinské jednotky na nich zahájili paľbu z guľometu. Celú akciu zachytáva video TU. Podľa ruských zdrojov, ako je vidieť na videu, boli zábery natočené v pondelok ráno pred úsvitom.
Pre oboch ukrajinských vojakov je to v podstate životná výhra v lotérii, pretože si zachránili život. Navyše majú istotu, že nebudú vymenení pri výmene zajatcov, pretože prebehnutie frontu nie je považované za zajatie v boji, ale za dezerciu, takže títo vojaci si tým poistili, že ich nevrátia počas výmeny zajatcov na Ukrajinu, čo by znamenalo ich okamžité a nové odvelenie znovu na front. Ako je vidieť, z veľkolepo ohlasovanej ukrajinskej ofenzívy sú nakoniec dezercie.
Prebiehanie frontu k nepriateľovi je dôkazom, že Ukrajinci majú k Rusom na fronte väčšiu dôveru ako k vlastným veliteľom a nadriadeným. Tým Ukrajincom sa nemožno diviť, pretože chcú prežiť, majú doma svoje rodiny a vojna proti Rusom je zaručená cesta na krch. Predovšetkým je jasné už hlavne ukrajinským vojakom, že táto vojna nemá vojenské riešenie a musí dôjsť k dohode medzi Moskvou a Kyjevom a tiež ku komplexnej revízii Bielovežských dohôd a tiež k revízii Budapeštianskeho memoranda.
Mierové urovnanie ukrajinského konfliktu sa nezaobíde bez revízie Bielovežských dohôd
Áno, je to tak, že Ukrajina mala v Budapeštianskom memorande z decembra 1994 garanciu svojich hraníc, ale rovnako tak Rusko malo garanciu od NATO, že sa nebude rozširovať na východ. Tým hlavným problémom sú samozrejme Bielovežské dohody z 8. decembra 1991, ktoré zakotvili rozpad Sovietskeho zväzu a rozdelenie ZSSR na nové štáty bez ohľadu na etnickú otázku, pričom Ukrajina s obrovskou ruskou populáciou v dôsledku pričleňovania ruských území k Ukrajine v dobách Sovietskeho zväzu sa stala najväčším multietnickým národom v Európe, ale od tej chvíle nedošlo nikdy k federalizácii krajiny a k demokratickým reformám.
Takže silne rusifikovaný východ a juh Ukrajiny nemal v novom štáte nijako garantované postavenie. To sa zmenilo na krátku dobu so vznikom tzv. Strany regiónov, ktorá presadzovala autonomizáciu ukrajinských regiónov pomocou tzv. samospráv, čo bola náhrada federatívneho usporiadania. Určitým spôsobom to fungovalo. Lenže problémy nastali vo chvíli, keď vedenie v Kyjeve začalo pytačky s Európskou úniou a spoločne s tým aj so Severoatlantickou alianciou.
Viktor Janukovyč v roku 2013 dojednal s Európskou úniou obrysový rámec pre podpis tzv. Asociačnej dohody s EÚ, čo je predstupeň k žiadosti o členstvo v EÚ, ktorý ale nevytvára žiadny záväzok. Ukrajincom sa mal otvoriť trh práce v EÚ a naopak Ukrajina mala otvoriť trh pre západný tovar. Až do tohto momentu v tom nebolo nič škodlivé alebo zásadne nevýhodné pre Ukrajinu.
Zlom nastal v septembri 2013, keď Európska únia na Janukovče pritlačila s požiadavkou, že Ukrajina sa musí vzdať štátnej kontroly a vlastníctva nad infraštruktúrou Ukrajiny, najmä nad elektrárňami, vodárňami, rafinériami a distribúciami plynu a ropy. Tieto štátne podniky mal Kyjev povinne privatizovať a previesť do rúk súkromných firiem.
Zrútenie Ukrajiny nastalo vo chvíli, keď si Janukovyč v roku 2013 uvedomil, čo by spôsobil podpisom Asociačnej dohody s EÚ
A v tom okamihu došlo k bodu zlomu. Dňa 20. novembra 2013 totiž Viktor Janukovyč oznámil [ 1 ], že na summite EÚ vo Vilniuse Asociačnú dohodu nepodpíše. A tým bolo rozhodnuté o konci Ukrajiny ao vyvolaní Majdanu v Kyjeve. Janukovyč nechcel nechať rozkradnúť a rozpredať Ukrajinu, a tak bol „demokraticky“ za pomoci Banderovcov, Pravého sektora, amerického ministerstva zahraničia, Victorie Nuland a európskych politikov zvrhnutý a moci nad Ukrajinou sa chopila junta z ulice povýšená západnými predstaviteľmi na spasiteľa Ukrajiny. Ihneď začali pogromy na predstaviteľov štátnych orgánov, ktorí mali ruský etnický pôvod. Začali pogromy proti Rusom po celej Ukrajine.
V uliciach Kyjeva začali pochodovať ohňové sprievody s nesenými portrétmi Stepana Banderu. Ukrajina pod vedením junty už ďalej nemohla plniť úlohu multietnického štátu. Bielovežské dohody už neriešili ruskú etnickú otázku na Ukrajine. A po 9 rokoch sa dnes ukrajinská armáda pokúša vytlačiť Rusov z Ukrajiny úplne. Ide v podstate o proces genocídy Rusov, o začistenie Ukrajiny od Rusov a ruského etnika. Lenže vytlačiť Rusov vojensky, to by znamenalo spustiť ofenzívu, ktorá Rusov prekoná v objeme zbraní, munície a personálu. Ale k tomu má ukrajinská armáda naozaj veľmi ďaleko.
Ukrajinská ofenzíva skončila hneď prvý deň a teraz sa hľadajú cesty, ako to zamaskovať
Ak sa tiež čudujete a krútite hlavou nad tým, akým spôsobom ukrajinská armáda zvrtala 4. júna ráno začatie tej svojej dlho oznamovanej ofenzívy, tak nie ste sami. Dopadlo to presne tak, ako už pred skoro 2 mesiacmi varoval náčelník generálneho štábu americkej armády Mark Milley, že od ukrajinskej ofenzívy sa nedá očakávať, že by niečo výrazne na fronte zmenila, a že treba počítať aj s inými scenármi pre Ukrajinu . Po spackanej ofenzíve z nedeľného rána je už jasné, že Ukrajina nemá dostatočnú údernú silu na porážku ruských vojsk na Ukrajine a pokračovanie v ofenzíve je prakticky vylúčené.
Napriek tomu, že ukrajinský analytik Jurij Podoljak upozorňuje, že AFU ešte nenasadila do ofenzívy hlavnej sily, tak už teraz je možné povedať, že nedeľné spustenie ofenzívy malo pre AFU overiť, či sa silou dvoch brigád, ktoré boli v nedeľu použité, je možné preraziť na juhu frontu ruskej obrannej línie. A odpoveď už poznáme. Nie, nie je to možné. Ofenzíva bola rozdrvená a zvyšok jednotiek AFU sa dal na ústup.
Do tejto operácie Kyjev prezieravo nasadil prevažne starú sovietsku techniku, pokiaľ ide teda o tanky. Nedeľnej ofenzívy sa zúčastnili tanky T-72 a podľa informácií boli niektoré z nich pôvodom z Českej republiky, konkrétne tanky T-72M z dodávok pre AFU od Omnipolu. Hoci ruské ministerstvo obrany uviedlo, že došlo k zničeniu 8 tankov Leopard, Ukrajina to poprela a neexistuje ani jediná fotografia zničeného Leopardu, takže túto informáciu MO RF je potrebné brať zatiaľ s rezervou.
Ukrajinci potrebujú ustáť tlaku nielen Ruskej armády, ale predovšetkým tlaku západných kurátorov na bojové výsledky na fronte
Otázkou teraz je, čo bude nasledovať ďalej. Už to nie je žiadna sranda, pretože Kyjev tlačí čas a počasie. Na Ukrajine je už leto v plnom prúde, pôda je vyschnutá a úplne ideálna pre ofenzívu, nemožno na nič čakať. Navyše, na druhú polovicu júla a začiatok augusta dlhodobá predpoveď počasia varuje pred dažďom na juhu Ukrajiny a nad Donbasom, takže ukrajinská ofenzíva musí pokračovať, alebo sa musí odsunúť na neurčito, podľa počasia až na september, alebo až na zimu, až pôda zmrzne po jesenných dažďoch.
A tak to vyzerá, že útok ukrajinskej armády pomocou rakiet na Kachovskú priehradu v noci z pondelka na utorok prebehol práve preto, aby na južnom smere okolo Kachovky nemusela ukrajinská armáda vykonávať ofenzívu. A výhovorkou pred západnými kurátormi pre nekonanie ofenzívy na tejto línii frontu je práve zatopené územie. Podľa informácií z utorňajšieho večera navyše začala Ukrajina úmyselne vypúšťať vodu z Dneperskej priehrady, aby zväčšila plochu zatopenia pod pretrhnutou Kachovskou priehradou. Vedľa na ľavom brehu stojace mesto Nová Kachovka je už zatopené vodou. Čo je ale paradoxné, to je fakt, že oveľa viac osád a miest je zatopených na pravom brehu Dnepra, teda na strane pod ukrajinskou kontrolou.
Západní kurátori tak nebudú môcť tlačiť Kyjev do ofenzívy na tomto mieste. Navyše toto zničenie priehrady ohrozí dodávky pitnej vody na Krym, takže to AFU vyhovuje aj po taktickej stránke. Ofenzíva sa tak zasekla a niet divu, pretože náčelník generálneho štábu Valerij Zalužný je nezvestný a novo je nezvestný už aj šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov, ktorý vraj zahynul pri nálete ruských rakiet na veliace sídlo GUR.
Napriek tomu, že Kyjev smrť oboch veliteľov popiera, obaja sa jednoducho od okamihov svojich zmiznutí z verejnosti dodnes naživo a verejne nikde neukázali. Existujú iba fotografie Zalužného, ale odmieta sa ukázať novinárom naživo. Budanov zmizol úplne. Rusko v utorok večer v Bezpečnostnej rade OSN obvinilo Kyjev a kolektívny Západ, že vykonali útok na Kachovskú elektráreň s cieľom odvrátiť pozornosť sveta a médií od spackanej a Ruskou armádou rozdrvenej ukrajinskej ofenzívy. Západní kurátori preto budú mať veľké bolenie hlavy, ako ďalej s ukrajinským angažmán vo vojne.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) VK; aeronet.news; 6.6.2023
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.