Zatiaľ čo v Thajsku siamské mačky strážili chrámy a v Egypte boli posvätné, v Číne a v Európe boli spájané s temnými silami a čarodejnicami, predovšetkým tie čierne. Dodnes pretrvala povera o čiernej mačke, prinášajúcej smolu, ak nám prejde cez cestu. Číňania verili, že vyháňajú zlých duchov. Pri mačkách môžeme pozorovať, ako sa dívajú niekam do prázdna a čosi pozorujú. V 17. storočí ich protestanti upaľovali, no ich likvidácia v Európe zapríčinila rozšírenie hlodavcov a šírenie epidémií. V Grécku ich spájali so šialenými ctiteľkami boha Dionýza, boha vína, plodnosti a zábavy. Boli zdomácnené neskôr ako psy. Pes je spoločenský, mačka je samotárska, žije vedľa človeka, kým pes s ním. Mačky si s ľuďmi vytvorili zvláštny vzťah a pritom si zachovali svoju nezávislosť, najmä keď mali voľný pohyb. Mačkám žijúcim celý život v interiéri, niet čo závidieť. Takéto väzenie sa potom podpíše na ich psychickom stave zvýšenou agresivitou a sklonom všetko pustošiť. Sú najlepšie terapeutky, vedia vycítiť, keď príde človek domov rozladený. Ten, kto ich chová, žije údajne dlhšie. Pri voľnom pohybe v prírode majú slobodný život a prídu sa len najesť a poláskať.
Podľa niektorých autorov možno aj mačky cvičiť tzv. klikrom, podobne ako psy. Mačky môžu byť tiež verné a nápomocné ako psy, uviedla Mary Hessler-Keyová v knihe Magická moc zvířat. Aj keď nie sú najlepším zvieracím priateľom človeka, tiež dokážu k človeku priľnúť. Svojím majiteľom nosia pozornosť v podobe myši (alebo potkana) položenej pred dverami. Hovorí sa, že majú sedem alebo aj deväť životov, lebo dokážu spadnúť aj z veľkej výšky bez ujmy na zdraví. Mačka menom Sugar z Bostonu prežila dokonca pád z 19. poschodia len s menšími odreninami. Ich vestibulárny systém, zodpovedný za rovnováhu, zabezpečí, že takmer skoro vždy dopadnú na všetky štyri labky. Majú výborný cit pre čas, sú extrémne vnímavé a dalo by sa povedať, že majú schopnosti mimozmyslového vnímania. Vedia zachytiť myšlienky svojich majiteľov a predvídať ich návrat. Sú veľmi čistotné, často pri hygiene prehltnú aj srsť, ktorej sa potom zbavujú konzumovaním trávy a následným vyprázdňovaním žalúdka, čo často vidíme aj u psov. K ich prejavom náklonnosti patrí oblizovanie, štuchanie hlavou, čo je výzva na maznanie. Kocúry sú introvertnejšie, mačky viac spoločenské. Aj kastrované kocúry si značkujú rajón. Keď na mačku príde potreba párenia, váľa sa pred kocúrom na chrbte. Dominantné mačky, najmä keď ich je viac, si provokačne brúsia pazúriky na predných labkách. Oblizovanie srsti má okrem čistenia aj ochladzujúci účinok. S obľubou odpočívajú na strategických miestach a pozorujú svoje okolie. Ich odpočívajúce telo pôsobí veľmi upokojujúco.
Mačka nás z výšky pozoruje a o našich zámeroch nepremýšľa. Väčšinou ju príliš nezaujímame. Strpí nás vo svojom teritóriu, pokiaľ jej nejdeme príliš na nervy a neotravujeme ju, vtipne poznamenala Marcela Borgesová v knihe Se psem je psina. Dodala, že pes háji naše záujmy, zatiaľ čo mačka tie svoje. Mačka je „ranné vtáča“ a pokiaľ ju máme doma, skoro ráno nám dá o sebe vedieť. Podobne ako psy aj mačky sa rady hrajú a vykonávajú mnoho zbytočných pohybov, najmä v mladom veku. Prikrádajú sa, skáču, behajú, útočia. A podobne ako psy aj ony si pri veľkej dôvere ľahnú na chrbát, keď sú si isté bezpečím, a odhalia zraniteľné brucho. Tento postoj však dokážu v okamihu zmeniť. V prípade ohrozenia, keď sú zahnané do kúta, zaútočia rýchlymi výpadmi veľkým počtom úderov, pričom vedia odohnať a poraniť aj veľkého psa. K bojovým prejavom patrí zmrašťovanie nosa, šúchanie chvostom, v nebezpečenstve zježia srsť, vztýčia chvost, uši stiahnu dozadu a odhalia zuby. Vedia sa aj uraziť. Najradšej majú čas, keď vychádza a zapadá slnko. Nemajú rady nátlak, ale svoje požiadavky dávajú patrične najavo. Mačky sú dôstojné, nezávislé a slobodné, dokonalé egoistky so sklonom k panovačnosti.
AUTOR: Vladimír Líška
