Z histórie poznáme, že veľké krajiny rady vnucujú tým malým svoj pohľad na riadenie ich krajiny. My Slováci máme dôvody byť hrdí na svoju históriu i významné osobnosti, ktoré nás dostali do povedomia celého sveta, a to z mnohých oblastí ľudskej činnosti. Ako každá krajina máme svoje historické zvyklosti, tradície a špecifický spôsob života. Slovensko je mierumilovné, samo dokáže rozhodnúť, akým spôsobom má napredovať. Slúžia nám na to voľby. Naučme sa rešpektovať ich výsledky. Existujú rôzne názory, prečo je slovenská spoločnosť taká rozdelená. Zrejme niekomu vyhovuje vnášať medzi nás nepokoj, z ktorého rozpory prechádzajú až do nenávisti. Spamätajme sa a zamyslime sa nad tým, prečo to je tak a či naša tolerancia týchto snáh neoslabuje slovenské záujmy. Je celkom prirodzené, že ideálna zhoda na zloženie vlády nie je možná v žiadnej krajine, teda ani u nás. Prispejme každý svojou troškou k tomu, aby sa rozpory medzi vládou a opozíciou nevyhrocovali. Každá opozícia si musí byť vedomá toho, že vláda, voči ktorej je v opozícii, má viac alebo menej odlišný volebný program. Každý normálne uvažujúci človek musí uznať, že pod sústavným tlakom protestov sa zle pracuje každej vláde a poznačuje to kvalitu jej výkonu a následne sa odráža i na živote občanov. Sami vidíme, že už v rodinách sú názorové rozdiely na rôzne záležitosti, nielen na politické. Uvediem príklad z Kovových tkanín v Brezovej pod Bradlom. Keď som prišiel do tejto fabriky pracovať v roku 1959, boli medzi zamestnancami z tzv. hornej zeme, t. j. z Brezovej, a dolnej zeme, t. j. z Hradišťa pod Vrátnom, z Osuského a Jablonice, spory pri obsadzovaní technicko-hospodárskych funkcií. Po nástupe nového riaditeľa fabriky v roku 1964 sa však táto nevraživosť postupne vytratila a s predošlou nespokojnosťou som sa nestretával, pretože nové vedenie vnímalo potreby zamestnancov a konalo v potrebných intenciách.
Nedopúšťajme sa výpadov voči sebe pre iný názor. Možno s odstupom času zistíme, že náš postoj bol motivovaný nepravdivou informáciou a sami sme si narušili s niekým dobré vzťahy. Veď náš život je krátky, sme tu ako na dovolenke, tak prečo si znepríjemňovať život nedomysleným konaním. Veď takú vyhrotenú spoločenskú situáciu, aká je v súčasnosti na Slovensku a ktorá vyústila až do atentátu na predsedu vlády, nepozná žiadna európska krajina. Nemálo občanov Slovenska si zamieňa demokraciu s anarchiou. Žiadna demokracia neposkytne realizáciu predstáv každého jednotlivca. Demokratickými voľbami vzniká vláda, ktorej volebný program má podporu u väčšiny voličov. Médiá by však mali byť dennodennými strážnymi psami demokracie. Žiaľ, skutočnosť je iná, i ony sa významnou mierou pričiňovali o nepokoj v spoločnosti. Buďme k sebe tolerantní. Nemusíme súhlasiť s názorom oponenta, ale dovoľme mu vyjadriť svoj názor. Ak by sa urobila anonymná anketa medzi novinármi, v ktorej by mali odpovedať na otázku, do akej miery sú šéfredaktormi a vlastníkmi médií ovplyvňovaní, čo majú a čo nemajú písať či hovoriť, bola by to plastická ukážka stavu našej žurnalistiky. Zo skúseností viem, že nemálo ľudí sa považuje za demokraticky zmýšľajúcich. Sami však nevyjadria svoj názor v médiách, ktoré by im dali priestor. Zato však dehonestujú názory iných autorov, s ktorými nesúhlasia, a robia všetko preto, aby zabránili zverejňovaniu takých myšlienok, ktoré im nie sú po chuti. Nechápem voličov, ktorí dali svoj hlas v parlamentných voľbách ľuďom, ktorí sa nepekne a nepravdivo vyjadrujú o našej histórii a znevažujú náš národ. Napriek tejto skutočnosti k nim necítim nenávisť. Takisto ani k poslancom, skôr ich ľutujem. Domnievam sa, že v budúcnosti bude Slovensko docenené, že ako malá krajina bolo predvídavejšie v tom, ako sa svet bude vyvíjať, než drvivá väčšina členských štátov EÚ. Nemali by sme si dať diktovať, ako máme žiť, žime po svojom tak, ako to cítime. Odmietajme akékoľvek predpisy, ktoré nás držia v strachu a neistote.
V súvislosti s atentátom na premiéra SR ma upútal postreh 35-ročného mladého muža Borisa Butaša na Facebooku, kde zverejnil fotografiu Roberta Fica, ako sedí na stoličke, s takýmto komentárom: „Vaša múdrosť, rozhľad a sila, je motiváciou nevzdať to, zabojovať o druhý život a ďalej sprevádzať Slovensko. Držte sa a príďte znovu medzi nás!“
AUTOR: Jozef Ďuriš
