JE POCHOPITEĽNÉ, ŽE KEĎ ZÁPADNÝ VOJENSKÝ PAKT NATO PRESTÁVA SKRÝVAŤ ZÁMER VYPROVOKOVAŤ RUSKO DO PRIAMEJ OZBROJENEJ KONFRONTÁCIE, POSADÍ DO UVOĽŇUJÚCEHO SA KRESLA GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA OSOBU S NESPOCHYBNITEĽNÝM RUSOBIJECKÝM PRESVEDČENÍM. ŠTVORNÁSOBNÝ HOLANDSKÝ MINISTERSKÝ PREDSEDA MARK RUTTE TAKÝM DO VEĽKEJ MIERY JE, PRETOŽE INÁČ BY SA NEDOSTAL DO UŽŠIEHO VÝBERU KANDIDÁTOV. POLITICKÍ MARKETÉRI HO VŠAK PREZENTUJÚ AKO USMIEVAVÉHO SYMPAŤÁKA HOLUBIČEJ POVAHY A S HUMANITNÝM VZDELANÍM. PÔVODNE SA VRAJ CHCEL STAŤ KONCERTNÝM KLAVIRISTOM A DO POLITIKY ZABŔDOL AKOSI NECHTIAC CEZ MLÁDEŽNÍCKU ORGANIZÁCIU SLOBODA A DEMOKRACIA SPADAJÚCEJ POD KRYCÍ DÁŽDNIK MEDZINÁRODNEJ FEDERÁCIE LIBERÁLNEJ MLÁDEŽE.
„PORIADOK ZALOŽENÝ NA PRAVIDLÁCH“
Pri pojme jastrab si musíme vyjasniť jeho interpretáciu. Ak strhneme 57-ročnému Holanďanovi masku baránka obdareného vraj mimoriadnym talentom zmierovať rôznorodé záujmové skupiny, nevykľuje sa z neho dravec amerického kovbojského typu s dvoma pištoľami za pásom, ale klasický holandský imperiálny obchodník globalistického razenia.
To má v kráľovstve tulipánov stáročné tradície, o ktorých sa dorastajúce generácie v členských štátoch Severoatlantickej aliancie v školách mnoho nedozvedia. Ak chcú porozumieť, komu všetkému bude od 1. októbra slúžiť Mark Rutte, keď sa ujme úradu generálneho tajomníka NATO, musia oprášiť učebnice dejepisu a zalistovať si v kapitole o holandskom či presnejšie o nizozemskom imperiálnom rozmachu v 16. a 17. storočí. Spojené nizozemské provincie (Holland, Zéland, Frízsko, Groningen, Utrecht, Gelderland a Overijssel) súťažili vtedy o zámorské územia a trhy na západnej i na východnej pologuli s anglickou korunou. Bol to proces, počas ktorého sa pozvoľne formoval nadnárodný kapitál zlievaný z obrích nizozemských a britských obchodných spoločností. Popri známejšej britskej Východoindickej spoločnosti (East India Trading Company) „obhospodarovala“ južnú a východnú Áziu aj Nizozemská Východoindická spoločnosť (Vereenigde Oost-Indische Compagnie). Západnú pologuľu držala pod palcom Nizozemská západoindická spoločnosť (Geoctroyeerde West-Indische Compagnie).
Nizozemsko-anglický duopol v podstate prevzal dominanciu nad svetovým obchodom od portugalsko-španielskeho duopolu. Nizozemský kapitál bol starší než anglický. Viaceré nizozemské obchodnícke a finančnícke skupiny odvodzovali svoj pôvod od rodových línií stredovekých Benátok a Janova. Do hry vstupovali i lúpežný pirátsky kapitál a burzové špekulatívne čarodejníctvo. V Amsterdame, Rotterdame a iných mestách Nizozemska sa usadzovali obchodnícke rodiny všetkých veľkostí a druhov, aby kládli základy systému založeného na pravidlách námorného obchodu. Tie zavádzal do života i britský veľkokapitál, čo položilo základy svetového poriadku, ktorý nizozemsko-britská plutokracia presadzuje po celej planéte až podnes. Niekde rinčaním zbraňami, inde podkupovaním mešcami peňazí.
KEĎ DOMOV NIE JE SKUTOČNÝM
Rutteovci patria medzi viacgeneračné holandské obchodnícke rodiny, ktoré sa v priebehu času venovali viac, ale i menej bohumilým činnostiam. Nepatrili k vysokej peňažníckej aristokracii a nemajú na svedomí obchodovanie s otrokmi. Ten prebiehal prevažne na západnej pologuli. Izaäk Rutte, otec Marka, nastupujúceho šéfreprezentanta NATO, sa živil pred vypuknutím 2. svetovej vojny ako obchodník s komoditami a tovarmi v Holandskej Východnej Indii, dnešnej Indonézii. S manželkou a troma deťmi žil v Batávii, premenovanej neskôr na Jakartu. Pred vpádom japonských inváznych vojsk bol povolaný do kráľovskej armády a po kapitulácii Holanďanov skončil v japonskom zajateckom tábore. Jeho žena s deťmi bola internovaná v inom tábore, kde umrela v júli 1945 krátko pred oslobodením a vyhnaním nenávidených japonských okupantov. Deti prežili a Izaäk sa s nimi vrátil do Holandska. Tam sa oženil s Herminou Corneliou Dillingovou, sestrou svojej nebohej manželky.
Krátko po kapitulácii Japonska v auguste 1945 vyhlásili vlastenecké združenia nezávislosť Indonézie. Holandsko odpovedalo vojenskou intervenciou, čo vyvolalo búrlivú protikoloniálnu revolúciu. Po štyroch rokoch krviprelievania a pod tlakom OSN získala Indonézia koncom decembra 1949 medzinárodnoprávne uznanie štátnej zvrchovanosti. Holandský kapitál prešiel z priameho koloniálneho spôsobu vysávania miestnych ropných a surovinových zdrojov na nepriame, neokoloniálne. Podnikavý Izaäk Rutte sa vrátil s novou manželkou a deťmi do Jakarty, kde by možno zakotvili natrvalo, keby indonézska vláda nevystupňovala úsilie o skoncovanie s neokolonializmom tým spôsobom, že zavádzala nový spoločenský priadok známy ako riadená demokracia (Demokrasi Terpimpin). Rutteovcom vyschýnali v Jakarte príjmy, a tak zbalili kufre a v roku 1958 sa odobrali do Holandska.
AUTOR: Patrik Sloboda
