Byť trendy, znamená byť Charlie. Vyjadrenie ľudskej spolupatričnosti proti zvrátenosti a násilníckemu primitivizmu je veľavravné gesto, ktoré si nepochybne zaslúži milióny účastníkov pochodu solidarity. Z ľudského gesta sa však v prípade Charlie Hebdo stala marketingová záležitosť, potreba zaradiť sa do správneho prúdu, chvíľkový pocit vzájomného súladu a mediálno-politická show.
Prečo až teraz a len v prípade Charlie Hebdo? Streľba v redakcii francúzskeho satirického časopisu a v kóšer obchode zmobilizovala davy i politikov a všetci sú Charlie. Od teroru v Belehrade a Kosove cez Manhattan a Kábul, či Bagdad, Tripolis a Gazu až po Doneck a Luhansk boli príležitosti pre pochod miliónov s politikmi na čele… a nič! Ticho i pasivita medzi občianskymi aktivistami, médiami a politickými centrálami, pretože to nebolo trendy. Vražde dvanástich ľudí v parížskej redakcii, policajtky na ulici a štyroch rukojemníkov v kóšer obchode predchádzali denne desiatky obetí v konfliktných oblastiach sveta, na ktorých majú podiel americkí neoconi a európske politické figúrky. Za tie roky narástol počet obetí na tisíce, státisíce a nemá to konca.
Dojímavá jednota politických šašov s krvavými rukami v Paríži je trápnym divadielkom, na ktoré, napriek toľkým skúsenostiam s doterajšími vojnami, konfliktami, prevratmi a pochybnými revolúciami, vždy naletia dôverčivé a zábudlivé masy.
Veď práve táto politická elita s falošnými krokodílími slzami rozpútava nenávisť, bratovražedné občianske vojny alebo s nimi kalkuluje a zasahuje len podľa toho, kedy sa to hodí. Osamelí vlci terorizmu sú len dôsledkom tohto stavu a navyše sú využívaní ako politický kapitál. Každého psychopata, politického radikála alebo náboženského fanatika nemožno ustrážiť a k tragédiám môže dochádzať, ale prispievať k permanentnému konfliktu a ťažiť z neho, to je, žiaľ, súčasť politiky transatlantickej osi.
Mediálna kampaň na chvíľku zblížila radových občanov a politické elity v uliciach Paríža, no neponúka žiadne ponaučenie z negatívnej udalosti. Vojnoví zločinci z redakcií, úradov vlády, ministerstiev zahraničných vecí a medzinárodných inštitúcií majú svoj podiel na danom stave sveta, to si však nepripustia a nepriznajú. Načo aj, veď i Paríž a svetový ošiaľ s Charliem ukázali, že ešte stále sú majstrami manipulácie.
Zdroj: Reuters, ABC news