Škandalózne správy o dlhodobých a nevypovedateľných záväzkoch mnohých krajín sveta nakupovať vakcinačné preparáty proti ochoreniu COVID-19, aj keď nebudú využité, poburujú i laickú verejnosť. Odhaľujú priam diabolské finančné zotročenie národných štátov do povinnosti platiť za odoberanie, predpísané skladovanie a odborné likvidovanie nebezpečných experimentálnych biochemikálií.
Transnacionálne kartely však vyciciavajú štátne pokladne aj iným, ešte nenásytnejším spôsobom pod zámienkou financovania boja proti klimatickým zmenám. Jedným z prvých technokratov, ktorý doviedol metodiku „vysávania“ bohatstva štátov na takéto účely na majstrovskú úroveň, bol kanadský podnikateľ a zároveň vysokopostavený činiteľ OSN Maurice Strong.
Hlad po peniazoch a moci
Z pohľadu na encyklopedické internetové zdroje sa ukazuje, že M. Strong bol spoluzakladateľom a prvým šéfom „programu OSN pro životní prostředí a zakladatel IPCC − Mezinárodního panelu pro klimatické změny. Nejznámější je svým předsedáním dvěma sjezdům OSN, v roce 1972 ve Stockholmu (ten vedl přímo k založení programu OSN pro životní prostředí) a v roce 1992 v Rio de Janeiru, který se odehrál pod názvem Summit země“. Ako šíriteľovi zeleného ochranárskeho „náboženstva“ sa mu klaňali desiatky prezidentov i monarchov. Hoci nikdy neštudoval na vysokej škole, 53 univerzít mu udelilo čestné doktoráty. Editori českej Wikipédie si možno nedokázali odpustiť švejkovské rypnutie do svätožiare tohto lúmena, keď uvádzajú vyše sedem rokov po jeho úmrtí, že „v současné době pracuje jako profesor na univerzitě v Pekingu, kde působí i jako čestný předseda místní ekologické nadace a kam odjel po své účasti na korupčním skandálu, týkajícího se ropných obchodů na Středním východě“.
Napriek časovému lapsusu autori správne poukázali na rozporuplné črty jeho celoživotného pôsobenia. „Pohled veřejnosti na Maurice Stronga je velmi rozdílný, na jednu stranu je odhodlaným člověkem, jenž se chopil nabízené příležitosti a obdržel mnoho velmi hodnocených ocenění, například řád Kanady. Mnozí však vidí Strongovu propagaci zelené ekonomiky jako tunelářství a podvod, spojený s cíleným zastrašováním obyvatel planety před hrozbou klimatických změn, čemuž nepomáhá ani Strongovo členství v tzv. římském klubu.“
V českej, ba ani v obsažnejšej anglickej jazykovej mutácii Wikipédie sa však nenachádza ani zmienka o tom, čomu či skôr komu vďačil chudobný chlapec z ospalého mestečka Oak Lake v provincii Manitoba za žiarivý vzostup, slávu a bohatstvo. Musíme siahnuť po iných, otvorenejších prameňoch poznania, aby sme identifikovali bábkovodičov Mauricea Fredericka Stronga. Dominuje im klan Rockefellerovcov − jeden z hýbateľov diania v 20. storočí. V oficiálnom životopise M. Stronga na webovej stránke www.mauricestrong.net nenájdeme ani zmienku o rockefellerovskom impériu, ktoré už jedno celé storočie manipuluje so svetovou energetikou a výrobou i výskumom v odvetviach ako medicína, farmakológia a biochémia.
Keď v októbri 1929 krachla newyorská burza, prepadli rodičia sotva polročného Mauricea do ťaživej depresie. Hmotnej i duševnej. Otec prišiel o prácu, pretĺkal sa, ako sa len dalo, a matka skončila na psychiatrii, kde aj skonala. Nezamestnanosť bola v rokoch 1929 − 1932 štyrikrát vyššia než v Británii a trikrát vyššia než vo Francúzsku a v Nemecku.
Definitívnu bodku za hospodárskou a spoločenskou mizériou položilo až roztočenie kolies zbrojárstva o desať rokov po vypuknutí 2. svetovej vojny. Ozbrojený konflikt a hospodárska vojna Spojencov proti tretej ríši premiešali karty na svetovom obchodovaní s ropou. Naštartovali konjunktúru v kanadskom ťažobnom priemysle, ktorý prinášal tučné zisky ropným kartelom na čele so široko rozvetveným rockefellerovským podnikateľským impériom. 14-ročný Maurice, keď zanechal školu, aby sa začal živiť vlastnými rukami, vycestoval do najsevernejšieho kanadského teritória Nanavut za obchodom s kožušinami.
Ambiciózny mládenec
Šťastie mu žičilo. Uchytil sa v pobočke prestížnej a starobylej korporácie Hudson Bay Company založenej v roku 1670 v Londýne. Rýchlo sa zaučil do kumštov s vykupovaním kožušín od lovcov a zlatokopov, medzi ktorými panovala určitá hierarchia podľa toho, ako vysoko sa dokázali vyšvihnúť a bohatnúť. Medzi elitu zlatokopov patril istý Bill Richardson, prezývaný Divoký Bill, ktorý sa priženil, ako sa vtedy hovorilo nad pomery, do podnikateľskej rodiny McCollovcov. Rodinná firma McColl-Frontenac Oil Company Limited obchodovala s ropou a profitovala z dovozu čierneho zlata z nálezísk na Blízkom východe. Majoritným akcionárom firmy sa stal v roku 1941 ropný obor Texaco. Manželia Richardsonovci tak spoločensky postúpili na vyššiu úroveň a cez okruh svojich známych a partnerov poskytli mladučkému Mauriceovi výnimočné podmienky na profesionálny rast v branži, ktorá mala bez zveličovania zlaté dno.
AUTOR: Patrik Sloboda
