Z iniciatívy rumunského prezidenta Klausa Iohannisa a poľského prezidenta Andrzeja Dudu bola 4. novembra 2015 založená medzinárodná organizácia B9 − Bukureštská deviatka. Názov dostala podľa miesta založenia. Združuje Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. Ani nie rok po Majdane, ktorým sa začal prevrat na Ukrajine, deväť štátov z východnej Európy uzavrelo vojenskú dohodu, že v prípade útoku na Ukrajinu jej poskytnú vojenský materiál a ozbrojené sily na ochranu. Slovensko pri uzavieraní bukureštského paktu zastúpil minister obrany Martin Glváč a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Paktuj s nami
Deň 13. september 2022 nebol piatok, a predsa bol nešťastný. Krajiny NATO podpísali s Ukrajinou Kyjevský bezpečnostný pakt medzinárodných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. O posilnení ukrajinskej armády prísunom nových ozbrojených síl a o dodávke ďalšej bojovej techniky.
Ukrajinu nevyzbrojí NATO ani niektoré členské štáty ako Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Francúzsko či Nemecko. Článok 5 zmluvy o NATO zakladá povinnosť spoločnej obrany iba pri útoku na členský štát. Ukrajina nie je členský štát NATO. USA a kolektív štátov zo západnej Európy chcú vyhrať vojnu. Zničiť Rusov na večné časy. Ani jeden z týchto velikánov intríg sa necíti viazaný článkom 5 zmluvy o NATO kvôli Ukrajine. Kyjevský pakt zaviazal k dodávkam zbraní a vlastných vojsk iba niektorých (hlúpych). Ukrajinu vyzbroja, prezbroja a dozbroja tie členské štáty NATO, ktoré sa zapoja do „koalície ochotných“.
Slovenská republika sa prihlásila do „koalície ochotných“. Priamo v epicentre pracovného úsilia v pracovnej skupine o medzinárodných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu (the Working Group for International Security Guarantees) sme mali zástupcu – Mikuláša Dzurindu. Toho, čo chce Hegera istiť ako prezident v ďalšom volebnom období.
Kyjevský pakt nasmerováva odvetný úder z Ruska na východnú Európu. Kyjevský pakt neratifikovala Národná rada Slovenskej republiky. Na podpis ho nedostala ani po autogramiáde bažiaca hlava štátu. O nás bez nás. Tak to má vláda SR najradšej.
Len potichu
Bukureštský pakt bol uzavretý bez vedomia slovenskej verejnosti. Kyjevský pakt sa dlho darilo držať mimo pozornosti verejnosti. A mohlo sa to dariť až do konca, keby sa premiér Heger nebol tak hrdo prihlásil k zámeru dodať Ukrajine rakety MiG-29.
Mená pod medzinárodnými dohodami sú rôzne, funkcie zostávajú. Minister obrany a minister zahraničných vecí. Kto už tomu rozumie viac? Po príklad netreba ísť ďaleko. Jaroslav Naď premenil modrú knižku na modrú krv. Ani Harry Houdini, ani David Copperfield nedokázali toľko! Očividná škoda zamestnávať taký talent na ministerstve.
Ústava, uvoľni stopu
Podstatné je zas celkom iné. Ústava Slovenskej republiky v článku 102 odseku 1 písmeno a) určuje, že prezident Slovenskej republiky zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Vláda má takú právomoc podľa článku 119 písmeno f) len v prípade medzinárodných zmlúv, ktoré na vládu preniesol prezident Slovenskej republiky.
Prezident má právomoci voči zahraničiu v prvom rade. Na vládu sa ujde až vtedy, keď jej prezident SR časť svojej právomoci postúpi. Ministri sú na tom ešte horšie. Právomoc môžu dostať až v treťom rade, namiesto vlády, ak vláda na také riešenie pristúpi.
Glváč, Lajčák, Naď i Korčok si mohli „labu lízať“, keby nie prezidentov. Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky č. 250/2001 Z. z. o prenesení právomoci dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy robí z vlády Slovenskej republiky „univerzálneho dediča“ práv na komunikáciu s inými štátmi.
Turistickou značkou nevyznačená „obchádza ústavy“, vyznačuje jediný smer. Hoci aj do vojny, ak sa Naďovi zapáči. Prezident SR poslal Ústavu Slovenskej republiky „do kúta“. Zbavil sa vplyvu na zásadné záležitosti. Dočasne, ak čas meriame dočasnosťou pobytu sovietskych vojsk po auguste 1968.
Šustri, ktorí nerozoznajú kopyto
Základom slovenskej zahraničnej politiky je ututlávanie. Tutlá sa, či má Slovensko koncepciu vlastnej zahraničnej politiky. Tutlá sa, či uzaviera medzinárodné zmluvy a s kým. Tutlá sa, či tí, ktorí pripravujú a uzavierajú medzinárodné zmluvy, majú základné poznatky na uzavieranie zmlúv s cudzími štátmi. Niet sa čo čudovať, že výsledok je taký, aký je.
AUTOR: Ján Drgonec
