Hlavnou funkčnou náplňou centrálnej banky je zabezpečovať cenovú, ale aj finančnú stabilitu, čiže plniť vopred vyhlásený inflačný cieľ. Keďže tento väčšina centrálnych bánk neplní, kladieme si oprávnenú otázku: prečo? Čo je príčinou terajšej inflačnej krízy v EÚ, na ktorej pribrzdenie sú podľa všetkého priame a nepriame nástroje ECB prikrátke a ich terajšie sprísnenie je navyše zle načasované? Na jej obranu však treba povedať, že od finančnej krízy v roku 2008, na ktorú reagovala zvýšením úrokovej sadzby tak, ako napokon aj počas dlhovej krízy, prišiel od Európskej komisie projekt Green Deal, ktorý predpokladal, že na starom kontinente sa pri výrobe elektrickej energie a tepla budú využívať predovšetkým obnoviteľné zdroje energií a obmedzí sa využívanie fosílnych palív – vtedy sa ešte nehovorilo, že nakupovaných z Ruska. Potom prišiel Covid-19 so všetkými negatívnymi dôsledkami na globálnu ekonomiku, ktorý okrem iného výrazným spôsobom zvýšil zadlženosť verejných rozpočtov v EÚ až tak, že dnes je na úrovni 95 % ročne vyprodukovaného HDP.
Potom prišiel rusko-ukrajinský vojnový konflikt, na ktorý sa reagovalo celým radom opakovaných západných sankcií. Tie však poškodili všetkých. Dotknuté Rusko si náklady na zmiernenie premietlo do cien energetických surovín, ktorých dopad na infláciu závisel od miery závislosti ich potreby v domácej ekonomike, pričom Slovensko patrí medzi najviac postihnuté krajiny.
Sprísnená menová politika zdraží požičiavanie peňazí
ECB sa koncom júla rozhodla zvýšiť obe základné úrokové sadzby, a síce depozitnú z -0,50 na 0 a refinančnú z 0 na +0,5 %, čo je v porovnaní so zvýšením úrokovej sadzby v americkej centrálnej banke na viac ako 2,25 0 či v Českej národnej banke na úrovni 7 % zanedbateľné zvýšenie. A určite nezakýva terajšou mierou inflácie u nás na úrovni okolo 14 %. Dôvod? U nás sú príčinou narastajúcej inflácie predovšetkým ceny energetických zdrojov a potravín, a preto hovoríme len o komoditnej inflácii ,voči ktorej sú menové nástroje ECB hluché a slepé. Kto však má „radosť“ zo sprísnenej menovej politiky ECB, je – ako napokon vždy – jeho podriadený bankový sektor. Z dôvodu nulovej depozitnej sadzby už nebude platiť polpercentné úroky za peniaze uložené na vlastnom účte v centrálnej banke a z dôvodu vyššieho úrokového rozpätia bude mať vyšší bankový zisk. To, že zvýšia úroky na hypotéky, sme si všimli skôr, ako nadobudla účinnosť sprísnená menová politika. A tak čakáme, s akými úrokovými sadzbami prekvapia vkladateľov peňazí na ich sporiacich aj termínovaných účtoch, pretože hodnota vkladov je krytá ich prácou, a nie ako v prípade tlačených peňazí na vykupovanie štátnych dlhopisov najviac zadlžených štátov eurozóny, ktorých krytie vyvoláva oprávnené otázky. To, či práve teraz je pre ekonomiku eurozóny vhodná sprísnená menová politika, ukáže z dôvodu už popísaných udalostí čas. Ich riešenie si vyžaduje predovšetkým masy lacných peňazí, ktoré sú po zvýšení úrokových sadzieb drahšie. Uvedené konštatovanie však platí aj pre výnosy štátnych dlhopisov všetkých členských krajín eurozóny, pričom ich sadzby závisia od miery ich zadlženia. Keďže ich zadlženosť je vo viacerých prípadoch nad 100 %, čo bol jeden z najdôležitejších dôvodov, prečo ECB tak dlho váhala sprísniť menovú politiku, spolu so zvýšením úrokov a zrušením kvantitatívneho uvoľňovania sa napokon rozhodla aj pre schválenie neštandardného nástroja riešenia „rizika fragmentácie“. Ten bude ECB umožňovať vykupovať štátne dlhopisy niektorých štátov vtedy, keď sa objavia neopodstatnené nákladové rozdiely. Tento nástroj sa však zvažuje ako poistka záchrany fungovania eura a rizika rozpadu eurozóny, keď niektoré najviac zadlžené – predovšetkým južné – štáty eurozóny nebudú pri vyšších úrokov schopné splácať dlhy s následným dopadom na vystúpenie z eurozóny.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.