Michal Vaľo: Bezprecedentné rozhodnutia NR SR a kampaň, ktorá im predchádzala, vzbudzujú rôzne otázniky

Do mozaiky kľúčových osobností, ktoré o symbioticky prerastených kauzách Technopol a Únos hovoria s detailnou znalosťou problematiky, patrí aj bývalý generálny prokurátor SR JUDr. Michal Vaľo, CSc. (1948), o. i. autor čerstvého knižného titulu NEBO, PEKLO, POLITIKA. Nadčasovo autonómny rezort, ktorý nepodlieha vládnemu kabinetu, riadil 4 roky (31. 1. 1995 – 31. 1. 1999). Časopis Zem&Vek využil túto skutočnosť a v súvislosti s aktuálnym dianím mu položil niekoľko otázok.

„Zostatok v sume 946 580 USD prevzali v hotovosti ďalšie neznáme osoby,“ tvrdí sa v obvinení Mestského úradu vyšetrovania v Bratislave proti M.K., P.K. a R.V.D.W pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom z 19. 6. 1995. Možno dnes, po 22 rokoch, s istotou povedať, či medzi nimi figuroval aj Michal Kováč mladší?

O nikom nemožno tvrdiť, že spáchal trestný čin, kým nebol za tento čin právoplatne odsúdený. Možno však s istotou povedať, že rozhodnutie nemeckej prokuratúry o trestnom stíhaní vo veci podvodu na Technopole sa týkalo aj Michala Kováča mladšieho a že na neho, ako na obvineného v tejto veci vydala nemecká prokuratúra zatykač a podala obžalobu súdu.

V knihe Nebo, peklo, politika citujem v tejto súvislosti spravodajcu TASR, novinára Ivana Kríža, ktorý sa zúčastňoval konaní pred nemeckým súdom. Ten v odpovedi na otázku, či napriek tomu, že kauza podvodu voči Technopolu sa nikdy nedostala pred slovenský súd, možno aspoň základné fakty o nej považovať za overené, mimo iného uviedol, že „bavorské justičné orgány by si nikdy, a opakujem nikdy nedovolili podať obžalobu voči synovi bývalého prezidenta a jeho štyrom komplicom – z toho dvom Slovákom, jednému Nemcovi slovenského pôvodu a jednému Holanďanovi – pokiaľ by nemali dostatok dôkazov.“ Na otázku, akodopadol Kováč mladší na Krajinskom súde v Mníchove Kríž mimo iného povedal: „V roku 2000 sa táto kauza definitívne skončila. Krajinská prokuratúra v Mníchove sa vtedy dohodla s jeho nemeckým právnym zástupcom a zastavila šesť rokov trvajúce trestné konanie. Dôvodom bola skutočnosť, že súd dospel k názoru, že sa nedá očakávať Kováčove odsúdenie… trestné konanie bolo zastavené, ale v Mníchove prepadla kaucia vo výške vyššie spomínaných jeden milión šilingov, alebo 150.000 vtedajších nemeckých mariek, alebo troch miliónov slovenských korún…“

Jednou z najmenej objasnených záhad je pôvod peňazí, ktoré použil Michal Kováč st. na zloženie kaucie vo výške 1 milión rakúskych šilingov pre svojho zatknutého syna. Preukázala sa stopa „dedičstva po nebohom strýkovi“ ako dôveryhodná?

Na túto otázku neviem odpovedať. Podľa tvrdení Františka Lábusa zo Spišskej Belej, dňa 5. októbra 1995 Slovenská televízia v hlavnom spravodajstve odvysielala šot, v ktorom bol detailný záber bankového dokumentu, ktorým prezident Kováč preukazoval pôvod peňazí na zaplatenia kaucie. Tento doklad mal byť totožný s dokladom, ktorý mu mal Lábus odovzdať v roku 1982, s prosbou, aby mu ako skúsený bankový úradník za províziu pomohol dostať sa k týmto peniazom. Malo sa jednať o doklad na 250 000 mariek, ktoré mal Lábusovi darovať jeho údajný biologický otec gróf Andrzej Zamoyský. Potom, čo Lábus o týchto skutočnostiach verejne informoval, podal voči prezidentovi Kováčovi aj trestné oznámenie a civilnú žalobu. Tieto informácie sú prístupné na internete, výsledok konaní však zverejnený nebol, ani informácia, či už skončili.

Prezident napokon uviedol, že si peniaze požičal od amerického podnikateľa slovenského pôvodu Lea Danihelsa. Či je to pravda a kedy a z čoho mu pôžičku vrátil, je podobnou záhadou, ako pôžička Mečiarovi od Petra Zjeglera zo Švajčiarska na kúpu Elektry a jej splatenie z majetkových práv Mečiarovej manželky.

Pre úplnosť treba poznamenať, že kauciu, ktorú Kováč zložil v Rakúsku, mu súd po pol roku síce vrátil, ale v rovnakej výške musel neskôr zaplatiť kauciu v Nemecku, ktorá prepadla, keďže Kováč mladší sa napriek sľubu po zložení kaucie na súd už nedostavil.

Možno si vtedajší benevolentný postoj mníchovskej prokuratúry k vydaniu Michala Kováča ml. na trestné stíhanie do Nemecka vysvetliť aj medzinárodnopolitickým rozmerom kauzy, najmä s prihliadnutím na okolnosť, že išlo o „syna slovenského prominenta“?

V tom čase Ústava Slovenskej republiky vydávanie občanov Slovenskej republiky na trestné stíhanie do cudziny neumožňovala, takže nemecký medzinárodný zatykač nemohol byť na území Slovenskej republiky realizovaný. Postoj mníchovskej prokuratúry na tom nemohol nič zmeniť.

S mníchovskou prokuratúrou sme spolupracovali štandardným spôsobom. Požiadala nás napríklad o výsluchy obvinených Kočnera a Syč-Milého. Výsluchy sa uskutočnili v Bratislave, našimi orgánmi za aktívnej prítomnosti prokurátorov z Mníchova. Vypočutý nebol iba obvinený Kováč mladší. Ten sa chcel vyhnúť výpovedi pred slovenskými orgánmi, ale aj zatknutiu a väzbe, ktoré by ho čakali v prípade vycestovania do Nemecka. Jeho advokáti sa snažili vybaviť neobvyklý spôsob výsluchu, na Slovensku, ale nemeckými orgánmi, bez prítomnosti slovenských orgánov. Potvrdil to aj advokát Kováča mladšieho Ján Havlát. Pre tlač opakovane uviedol, že „sa nám podarilo dohodnúť, že nemecký prokurátor príde na Slovensko a vypočuje môjho klienta na nemeckom veľvyslanectve“. Mal vraj byť dohovorený aj termín na koniec augusta, ktorý sa neskôr posunul na začiatok septembra. Výsluch sa údajne neuskutočnil len preto, že 31. augusta bol Kováč ml. zavlečený do Rakúska. Havlát dokonca naznačuje, že „únoscovia“ mohli vedieť, že sa má výsluch uskutočniť a Michala Kováča zavliekli do cudziny práve preto, aby výsluch prekazili. Svojho klienta prezentuje ako nevinného, ktorý by nevinu pri prvom výsluchu dokázal a preto „únoscovia“ chceli výsluchu zabrániť.

Tvrdeniam Havláta nezodpovedá skutočnosť, že keď neskôr Kováča nemecké orgány vypočuli, konanie voči nemu nezastavili. Vzali ho do väzby a pustili ho z nej len na kauciu. Odporuje im však hlavne skutočnosť, že 31. 8. 1995, pár hodín pred tým, ako došlo k zavlečeniu Michala Kováča, prišla na Generálnu prokuratúru pracovníčka nemeckého veľvyslanectva s tým, že pani veľvyslankyňa, ktorá je na dovolenke a bude preč ešte dva či tri týždne, pred odchodom uložila, aby počas jej neprítomnosti zistili, či by slovenská prokuratúra súhlasila, aby Kováč mladší bol vypočutý ako obvinený na nemeckom veľvyslanectve v Bratislave, bez prítomnosti slovenských orgánov, ako o to obvinený Kováč žiada. Je teda zrejmé, že termín výsluchu na koniec augusta, ani na začiatok septembra nebol s veľvyslanectvom dohovorený.

Nemeckým diplomatom sa do postupu obchádzajúceho slovenské orgány aj medzinárodné zvyklosti nechcelo. O iniciatíve advokátov informovali prokuratúru a požiadali o jej súhlas. Slovenské orgány nemali záujem brániť vykonaniu potrebných úkonov v Nemecku a neexistoval ani záujem príslušných orgánov v Mníchove obísť pri výsluchoch slovenské orgány. Výsluch na nemeckom veľvyslanectve by sa bez nášho súhlasu neuskutočnil, ani keby nedošlo k zavlečeniu.

Originály s autentickým znením Kováčových amnestií sú údajne v utajovanom režime. Je na to racionálny a legitímny dôvod? Prečo by malo byť omilostenie konkrétnych ľudí podozrivých a obvinených z trestnej činnosti anonymizovaným verejným tabu?

Také rozhodnutia o udelení milostí, aké boli vydané v kauze Technopol, nie sú v zozname utajovaných skutočností Kancelárie prezidenta. Utajenie týchto rozhodnutí je v zjavnom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Utajované sú len rozhodnutia prezidenta o udelení milosti chránenému svedkovi a také, ktoré by mohli ohroziť životy alebo bezpečnosť jednotlivých fyzických osôb, alebo by mohli viesť k mareniu trestného konania. To sa kauzy Technopol netýka. Je naopak zvykom, že prezidenti rozhodnutia o udelení milosti zverejňujú na webovom sídle Kancelárie prezidenta.

Z rozličných zdrojov presiakla informácia, že exempláre 6 milostí exprezidenta Michala Kováča boli skartované. Aká je podľa vám dostupných informácií pravda?

Nemám o tom informácie. Skartovanie rozhodnutí o udelení milosti Kanceláriou prezidenta však neznamená, že tieto rozhodnutia už neexistujú. Musia byť v trestnom spise v kauze Technopol, v ktorom na ich základe mohlo byť trestné stíhanie zastavené. Tento spis nie je skartovaný. Niektoré sa nachádzajú aj v spisoch Generálnej prokuratúry a Ústavného súdu.

Kováčov advokát, ale aj poslanec Kresák a ďalší politici tvrdia, že konanie proti Kováčovi ml. musí byť zastavené okamžite po jeho obnovení z dôvodu, že už bolo právoplatne skončené v Nemecku a platí zásada ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom). Je to skutočne tak?

Všetko nasvedčuje tomu, že zhoda na tom, že parlament zruší len milosť, ktorú udelil prezident svojmu synovi, sa opiera práve o tento predpoklad. Niektorí protagonisti zrušenia amnestií sa ani netaja tým, že vychádzajú z presvedčenia, že zrušenie milosti udelenej Kováčovi ml. bude len prázdnym gestom predstierajúcim verejnosti politickú vyváženosť postupu parlamentu. Sú presvedčení, že stíhanie prezidentovho syna bude bez vyšetrovania opäť zastavené, keďže už bolo právoplatne skončené v Nemecku. To však nie je také isté.

Nie je totiž pravda, že zásada ne bis in idem je všeobecnou zásadou trestného práva, ako tvrdí Havlát. Zásada ne bis in idem sa vzťahuje len na trestné konania vedené v tom istom štáte alebo v štátoch, ktoré sa na vzájomnom uplatnení tejto zásady dohodli. Vo vzťahoch medzi Slovenskom a Nemeckom platí zásada ne bis in idem od 21. decembra 2007, odkedy sa Slovensko stalo účastníkom Schengenského dohovoru, ktorého čl. 54 ustanovuje „zákaz dvojitého trestu“. Toto ustanovenie obsahuje zákaz stíhania pre ten istý čin len voči osobe, ktorá už bola v jednom z účastníckych štátov „právoplatne odsúdená“. „Právoplatným odsúdením“ sa pritom nerozumie akékoľvek skončenie trestného stíhania. Obsah tohto pojmu opakovane vykladajú Súdny dvor Európskej únie aj Európsky súd pre ľudské práva. Podľa najnovšieho rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C – 486/14 Kossowski z 29. júna 2016, rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, ktorým bolo právoplatne ukončené trestné stíhanie voči určitej osobe bez toho, aby jej bol uložený trest, nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie zakladajúce prekážku ne bis in idem, ak z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že trestné konanie bolo ukončené bez uskutočnenia dôkladného vyšetrovania, pričom odkaz na nedostupnosť a nemožnosť vypočutia nejakej osoby svedčí o tom, že takéto vyšetrovanie neprebehlo.

Prezident Kováč, jeho syn, ani jeho advokát doteraz nezverejnili rozhodnutie o zastavení trestného stíhania voči Kováčovi ml. vydané v Nemecku. Podľa toho, čo sa o ňom popísalo, mohol nemecký súd alebo aj prokurátor so súhlasom súdu rozhodnúť v zmysle § 153 nemeckého trestného poriadku, podľa ktorého možno aj po podaní obžaloby upustiť od ďalšieho stíhania, ak na ňom nie je verejný záujem. Podľa niektorých zdrojov sa pritom mali nemecké orgány odvolať aj na nedostupnosť obvineného. Takéto rozhodnutie by nemuselo založiť prekážku ne bis in idem.

Napriek tomu, že udelenie milosti vlastnému synovi bez ohľadu na jeho dôvody vzbudzuje isté pochybností, za daných okolností je zrušenie rozhodnutia o udelení milosti Kováčovi ml. morálnym rizikom. Ak pripustíme, že zrušenie udelenej milosti je vôbec možné, potom si treba položiť otázku, či zrušením tejto milosti bude dosiahnutá „nevyhnutná miera spravodlivosti“. Či obnovenie trestného stíhania osoby, ktorá bola zavlečená do cudziny, podľa všetkého osobami v službách štátu, prispeje k náprave krívd, ktorá je vydávaná za cieľ rušenia milosti a amnestií.

Môže mať, podľa vás, agenda rušenia tzv. Mečiarových amnestií okrem vnútropolitického (deštrukcia ústavného práva, zmena mocenského režimu) aj zahraničnopolitický či nebodaj geopolitický kontext (destabilizácia krajiny V4 s náležitou korekciou transparentnosti jej zahraničnej orientácie)?

Odpoveď na túto otázku prenechám politológom a budúcnosti. Bezprecedentné rozhodnutia parlamentu a kampaň, ktorá im predchádzala, vzbudzujú rôzne otázniky.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply