Aj súčasný „Drang nach Osten“, t. j. mohutné vojenské ťaženie na Rusko, do akého sa tá-ktorá západná mocnosť so svojimi spojencami púšťa zhruba každých sto rokov, bude mať svojich víťazov a porazených. Zanechá viaceré územia Európy v troskách. Už teraz je rumoviskom juh a východ Ukrajiny − a to sa horúca fáza ničivej vojny len pozvoľne rozbieha.
Cui bono?
Americká mienkotvorná mediálna chobotnica CNN nemá v náplni práce trpezlivé vyčkávanie na výsledky konfliktu ani na ich dôkladné vyhodnocovanie. Jej poslaním je púšťať na verejnosť to, o čom sa má hovoriť práve teraz − a to podľa možnosti ústami predstaviteľov finančných kruhov. Pre tých je vojnové pustošenie a následné obnovovanie rutinným predmetom špekulatívneho podnikania. Netreba sa preto čudovať, že česká televízna stanica CNN Prima News otvorene priznáva to, čo začína byť očividné: „Ekonomickými vítězi války na Ukrajině jsou státy, které se jí přímo neúčastní. Mezi nejvíce profitující země se tak mohou řadit Spojené státy, Čína, Indie a také Turecko.“ Uviedla to dva dni pred Silvestrom, citujúc hlavného ekonóma bankového domu Trinity Bank Lukáša Kovandu, podľa ktorého „mezi vítěze se mohou řadit také vybrané západní firmy. A to zejména ty energetické.
Lukáš Kovanda, PhD., je podľa vlastných slov „činný také jako socioekonomický analytik při Organizaci spojených národů. Analyzuje a komentuje makroekonomická témata, investice i nové fenomény typu sdílené ekonomiky, kryptoměn a fintechu. Sleduje vývoj (geo)politické a ekonomické situace ve světě a v České republice. Tento 42-ročný behaviorálny ekonóm programuje už niekoľko rokov cez publicistiku a médiá svojich spoluobčanov na to, aby si zvykali na korporatizáciu všetkých stránok života. S ich súhlasom i bez neho.
Globalistické krytie zhora − z OSN − mu dovoľuje nebyť vo výrazoch pápežskejším ako pápež a sprístupňovať obraz reality bez ustráchanej nervozity, typickej pre menej puncovaných pražských mienkotvorcov. Najnovšie verbalizuje obavy mnohých radových občanov, či ťaženie „Drang nach Osten“ 2022 − 2023 dopadne podľa predstáv globalizátorov. Kľúčovým v jeho konštatovaní, že „Čína se navíc nechala slyšet, že bude patřit mezi země, které budou expandovat na uvolněný ruský trh“, nie je to, že an-gloamerickým finančníckym supom vlieta čínsky drak do priestoru, ktorý chcú mať uvoľnený pre seba, ale čosi iné. Hnevá ich to, že zrejme bude presadzovať záujmy čínskej vlády a nie korporácií. Čínsky štát, osobitne po októbrovom zjazde komunistickej strany a výraznom oslabení prozápadného krídla v straníckom vedení, bude držať domáci korporatívny sektor pod kontrolou. Západných veľkofinančníkov preto zožiera skutočnosť, že Peking nezamýšľa expandovať vedno s nimi do Ruska s cieľom rozparcelovania federácie na drobné štáty, vyplienenia ich bohatstva a sprivatizovania všetkých prírodných zdrojov. Pekingu je zrejmé, že po takejto masakre by mohli upíri, sýtení z ruských zdrojov, bez váhania pootočiť dobyvačnú expanziu smerom na juh do ríše stredu.
Európske satelity atlantickej veľmoci ostávajú v tejto etape protiruskej veľkej hry úplne odstavené od spolurozhodovania. Chýba im odvaha ohradzovať sa proti prenášaniu strategického rozloženia síl zo štátneho na korporátny sektor v intenciách prednesených šéfom Svetového ekonomického fóra Klausom Schwabom. Ten vnucoval na novembrovom summite skupiny G20 a súčasne skupiny najväčších korporácií B20 celému svetu desivú fikciu. Hostiteľskú Indonéziu, ako i Čínu, Indiu a iné veľké krajiny varoval, že víťazmi nebudú veľké ryby, ale rýchle ryby, ktoré požerú malé ryby. Poslucháčov cynicky poučil, že rýchlou rybou môže byť iba taká, ktorá pláva s dvojpilotným riadením: korporátnym a štátnym.
Číne, Indii, Mexiku, Brazílii, nehovoriac o Rusku, proti ktorému Západ vedie už širokospektrálnu hospodársku vojnu, sa vonkoncom nepozdáva schwabovská koncepcia schwabovského takzvaného kapitalizmu zúčastnených strán (Stakeholder Capitalism) pod angloamerickým korporátnym vedením.
A čo Turecko?
Do skupiny dvadsiatich najväčších ekonomík sveta G20 patrí i Turecko, následnícka krajina niekdajšej Osmanskej ríše. Počas svojho najväčšieho rozmachu zahŕňala oblasti Malej Ázie, Balkánu, Čierneho mora, Blízkeho a Stredného východu a severnej Afriky.
Naďalej ostáva ťažiskovou krajinou turkických národov, jednej z najväčších ázijských jazykových a etnických skupín, rozšírená od juhovýchodnej Európy až po severovýchodné oblasti Sibíri.
AUTOR: Patrik Sloboda