Na začiatku bola myšlienka. Občianske združenie GBELSKÍ STRÝCI vzniklo s hlavným zameraním na bežecké aktivity. Rozšírenie hlavnej činnosti nastalo v roku 2007 kedy sme obnovili tzv. Červený kríž na ceste z Petrovej Vsi do Holíča, ktorý bol slávnostne vysvätený Pražským opátom premonštrátov Michaelom Josefom Pojezdným v máji 2008.
V roku 2013 sme si pripomínali 1150 rokov od príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda a na počesť ich príchodu sme postavili na Ostrom vrchu symbol Slovenskej štátnosti dvojkríž. Práve pri realizácii postavenia dvojkríža vznikla myšlienka postavenia rozhľadne. Umelecké dielo stvárňujúce Cyrila a Metoda, ktorého autorom je súčasne v jednej osobe aj projektant rozhľadne, architekt, sochár Stanislav Mikovčák je umiestnené na stene Mojmírovej bašty smerom ku krížu. Dubová plastika Mojmíra I. od drevorezbára Miroslava Kindera s priemerom 90 cm je nad vchodom tiež oproti krížu smerom na Gbely.
Prečo Mojmírova bašta?
Keď vystúpite 46 schodov na rozhľadňu máte úžasné výhľady na všetky svetové strany. Áno tu bolo Mojmírove kniežatstvo. Názov je veľmi výchovný, takmer každý návštevník a hlavne deti, kladie otázku „Prečo Mojmírova“? Mojmír I. bol veľkomoravské knieža, ktorý pripojením Nitrianskeho Pribinovho kniežatstva vytvoril okolo roku 833 nový štátny útvar Veľká Morava. Historicky nie je doložené sídlo Mojmíra, je však veľmi reálny predpoklad, že to bola práve Kopčiansko-Mikulčická aglomerácia na rieke Morava. Dôkazom je i najstaršia sakrálna stavba, kostolík svätej Margity v Kopčanoch a vykopávky v Mikulčiciach.
Bašty je lokalita pod Ostrým vrchom smerom na západ, samotný názov dokumentuje význam tohto miesta ako sídla obranných a pozorovacích pozícií polovojenských útvarov. Vieme, že na Ostrom vrchu taká jednotka bola i po druhej svetovej vojne.
Mojmírova bašta na základe uvedených historických faktov ako i na základe umiestnenia historických umeleckých diel bude náučným, výchovným miestom. Pri dobrej vyditeľnosti môžeme pozorovať napríklad Pavlovské vrchy /tzv Pálava/, Lednicko – Valtický areál s minaretom, ale tiež hrad Branč a Štefánikovu mohylu Bradlo. Pri ideálnom počasí smerom na juhozápad vrcholky Álp v Rakúsku. Rozhľadňa už dnes je evidovaná v turistických mapách a informáciách, je súčasťou knihy vydanej v Českej republike pod názvom „Rozhledny Slovenska a Polska nedaleko českých hranic“. Lokalita Ostrý vrch s rozhľadňou Mojmírova bašta má všetky predpoklady byť relaxačným a oddychovým miestom pre občanov mesta Gbely a širokého okolia. Je miestom kultúrnych a spoločenských podujatí ako ukončenie kalendárneho roku Silvester na Ostrom vrchu, Prázdninový táborák pre deti, Cyrilo-Metodské slávnosti, Šarkaniáda pre deti a podobne. Stala sa lákavou dominantou nad mestom Gbely.
Realizácia výstavby
Čo je absolútne dôležité povedať, Mojmírova bašta bola postavená vďaka obetavej pomoci občanov, podnikateľov bez peňazí štátu a Európskej únie. Možno hovoriť o dvoch uhloch pohľadu, po prvé dátum od vzniku myšlienky, to je rok 2013 a po druhé, samotná realizácia stavby. Projektová dokumentácia a výkup pozemkov bolo realizované už v roku 2013. Následne sme začali riešiť územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Faktom je, že stavebné povolenie nám bolo vydané až v januári 2020. Po tomto definitívnom akte sme 28. mája 2020 začali s výkopom základov a 17. júna s betonárskymi prácami. Pre zabezpečenie nákupu materiálu sme otvorili transparentný účet a tiež sme komunikovali s našimi podnikateľskými ale i osobnými partnermi s cieľom zabezpečenia výstavby. Na prvom mieste je ľudský faktor, ľudská práca „človek človeku dáva“.
POĎAKOVANIE v podobe pamätného listu na deň slávnostného otvorenia a vysvätenia bolo doručené viac ako 400 podporovateľom. Nerobili sme a ani nebudeme robiť finančné vyjadrenie hodnoty diela. Vážime si ľudskú prácu, vzájomnú úctu a morálnu podporu našich spoluobčanov a podnikateľských subjektov. Osobitne ďakujeme miestnemu dôstojnému pánovi farárovi Andrejovi Fordinálovi za duchovnú podporu v čase, keď sme už neverili.
Hlavnou prístupovou cestou k rozhľadni je cesta od záhradkárskej osady, ktorá je majetkom Slovenskej republiky a kde bola vykonaná výsadba Rodovej aleje. Záhradkárska osada sa nachádza na ceste medzi Gbelami a Smolinským.
Otváracie hodiny: Od 1. mája do 30. septembra od 10.00 do 20.00 hod
…………………………….Od 1. októbra do 30. apríla od 10.00 do 16.00 hod
Službou pre občanov bude Wi-Fi, kontrola prevádzky rozhľadne je riešená kamerovým systémom. K dispozícii bude aplikácia Virtuálna realita, prístup prostredníctvom zosnímania QR kódu. Rozhľadňa Mojmírova bašta bude v nočných hodinách osvetlená.
Gbelskí Strýci
Človečenstvo je základom pre výbornú spoluprácu a vzájomné sa dopĺňanie, cesta k úspechu. Chuť, elán, pozitívny prístup, pracovná zručnosť, odhodlanie hľadať riešenia, základné predpoklady, ktoré nás sprevádzali počas výstavby.
Zakladajúci členovia:
– Ján Kuník
– Alexander Kollár
– Miroslav Jureňa
– Stanislav Lasica
– Pavol Polesňák
– Ferdinand Kocák
– Dušan Brezovský
– Kvetoslav Kociňák
– Martin Kollár
Pristupujúci členovia:
– Janka Dermeková
– Peter Hujík
– Alexander Kollár ml.
– Marián Kondla
– Peter Pecha
– Ivan Munda
– Peter Beňák
– Andrea Dermeková
– Gabriela Urbanová
– Peter Piala
Ján Kollár: SLÁVY DCÉRA
Aj zde leží zem ta pred okem mým slzy ronícím,
Nekdy kolébka, nyní národa mého rakev.
Stúj noho! Posvátna místa jsou kamkoli kráčíš …
… Peklo zrádcúm, nebe Slávúm věrným…
AUTOR: Miroslav Jureňa, richtár občianskeho združenia GBELSKÍ STRÝCI
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.