Monika Tódová sedí na kolenách šéfredaktora Kostolného a píše titulok: „Harabin opäť rozhodol v prospech mafie”?

Prológ:
Súčasný neoliberálny režim súrne, ako transylvánske monštrum, potrebuje pre svoju ďalšiu existenciu „uloviť obeť”, ktorá bude pre výstrahu lynčovaná a bezbreho medializovaná už v štádiu vyšetrovania, prípravy žaloby a neskôr v monster procese na špecializovanom súde. Dnešná amorálka postavená nad zákon je Damoklov meč, ktorý nás pravdepodobne spoločensky zabije.

Podnikateľ Marian Kočner sa na konci poslednej tlačovky verejne pýtal novinárky Moniky Tódovej, či je pravda – keďže sa to mal dopočuť od jej kolegov, že vyrába titulky svojich článkov tak, že pri tom sedí na kolenách šéfredaktorovi Denníka N Matúšovi Kostolnému. Mal ich pri tom nachytať jej manžel, ktorého Tódová mala následne vyhodiť z kancelárie s tým, že vyrušuje. Nezaujíma ma súkromný život novinárky, ani bulvárna informácia a píšem ju iba preto, že dodnes Tódová nemala potrebu to verejne vyvrátiť a očistiť svoje meno. Na internete o tom nenájdete jedinú čiarku. Ako keby sa to ani nestalo.

Tá istá presstitútka nedávno zverejnila titulok: „Harabin opäť rozhodol v prospech mafie. Sudcovia sa pýtajú, čo robia Žitňanská, Čižnár a Švecová.” Navodzuje v spoločnosti atmosféru, že sudca Harabin zrušujúcim rozsudkom ku kauze Sýkorovcov zabraňuje justícii spravodlivo potrestať vrahov. Keď zadáte do vyhľadávača na portáli Denníka N hashtag „Harabin”, zistíte, že Denník N, píše o ňom takmer denne. Dokonca sú dni, kedy sa „pisálkovia“ DenníkaN k Harabinovi v tejto informačnej stok, vyjadrujú aj dvakrát za deň. Samozrejme – zásadne negatívne – ako inak?

Podrobne som si naštudovala predmetný rozsudok, rovnako, ako desiatky predchádzajúcich, mediálne kritizovaných rozsudkov Harabinovho trestného senátu a moje občianske stanovisko je jednoznačné: Harabinov senát opäť rozhodol správne a spravodlivo. Ale to je iba môj záver – a ja sa môžem mýliť.

Odložme nabok tisíckrát potvrdený fakt, že slovenský mainstream je často zapáchajúca informačná stoka a venujme sa faktograficky iba súvislostiam prípadu. Nie z pohľadu práva, ktoré ani ja a často ani vy nedokážete správne posúdiť- a ani nám to neprináleží. Venujme sa tomu z pohľadu spoločenskej analýzy. Začnime tým, že najvyšší súd je principiálne v každej krajine najstabilnejší pilier demokracie. Nie je to len „nejaká” štátna inštitúcia s „právom veta”. Je to svätyňa spravodlivosti, na ktorej principiálne stojí demokracia. Nerešpektovať rozsudok najvyššieho súdu je krok k spoločenskej anarchii. Ale na Slovensku táto inštitúcia nepožíva takmer žiadnu vážnosť. Zásadná otázka preto znie, kto je za to zodpovedný, pretože negatívne sa o nej vyjadruje aj sudca Harabin.

Rozsudky jeho senátu je nutné spoločensky rešpektovať, pretože sú v súlade so zákonom. Ak nie sú, nech to jeho oponenti z radov prokurátorov a sudcov dokážu – to je moje stanovisko, pretože čokoľvek iné – akékoľvek moje vyjadrenie, by bolo krokom k anarchií. Rozsudky musia rešpektovať všetci, nie len blogeri. Aj politici, exekutívci, či novinári. Ale robia to?

To, že sa vyjadrujú o Harabinových postupoch nezávislí právnici, považujem za akceptovateľné – pokiaľ sú naozaj nezávislí. Ale všetci ostatní musíme právoplatné rozsudky najvyššieho súdu iba rešpektovať, pretože to je základný princíp demokracie – rešpektovať v rozsudkoch právo veta najvyššieho súdu. Je to pre demokraciu totiž nevyhnutné. Každý, kto spoločensky rozsudok najvyššieho súdu nerešpektuje, napríklad v minulosti minister Kaliňák, neskôr Švecová či Bajánková, ktoré sa snažili Harabina potrestať za právny názor, či dnesTódová a Denník N, vnášajú svojim spôsobom do spoločnosti anarchiu. Je to dnešný mainstream. Politici a podvratní politickí sluhovia v súdnictve, ktorí denne rozkladajú demokraciu v jej základoch cez nerešpektovanie najvyššieho súdu.

Tódová spoločensky apeluje na to, že na slobodu sa dostanú podozriví vrahovia. A jej strachu máme všetci uveriť? Z jej kreditom presstitútky, ktorá nás bez mihnutia oka zaviedla polopravdami už asi tisíckrát? Ona je tá, ktorá úprimne bojuje za túto spoločnosť, lebo jej na nás záleží?

Na druhej strane, je správne veriť Harabinovi? Mainstreamoví novinári už roky v prípade Harabina a rozhodnutí jeho senátu nerešpektujú základné pravidlo práva: Nie tí sú v justícii vinní, ktorí poukazujú na nezákonnosti ako napríklad Harabinov senát, ale tí, ktorí tú nezákonnosť predtým zapríčinili. Písať, že Harabin je principiálny odľud iba preto, že zrušil nezákonné rozsudky a pustil tak zločincov na slobodu, je iba ďalšie mainstreamové rozkladanie justície. Písať by sa totiž malo o tých, ktorí to pred ním zapríčinili, aby si za to niesli zodpovednosť. Nie o Harabinovi, ktorý spolu so svojim senátom v rozsudku poukazuje na nezákonnosti v procese.

Inými slovami, keby Harabin rozhodol akokoľvek, nikdy nebude v spoločnosti ten „dobrý”. A podľa môjho názoru z toho vychádza aj Harabinova logika v konaní.

Harabin dosiahol v živote už takmer všetky profesné méty, ktoré dosiahnuť mohol. Bol sudcom, potom predsedom najvyššieho súdu, predsedom súdnej rady, ministrom spravodlivosti a asi jediné čo nedosiahol, je kreslo ústavného sudcu, ktoré však v spoločnosti, kde amorálnosť je mainstreamom a politikmi stavaná nad zákon, ani nikdy nedosiahne. Čo by ste spravili vy, keby ste ho chceli dosiahnuť? Ja by som sa rozhodla, že takú spoločnosť zmením, pretože mi napadá jediná otázka: Čo môžem ako morálny sudca stratiť v nemorálnej spoločnosti? Nič, pretože pôsobenie morálnej autority v dnešnej spoločnosti bez morálky sa pre Harabina stalo najvýznamnejšie a preto sa rozhodol, že postaví zákon a spravodlivosť nado všetko. Opakujem: Čo môže morálnosťou v spoločnosti bez morálky stratiť? Nič, pretože všetko, o čo by ho dnešní podvracači demokracie obrali, už dávno pre neho v amorálnej spoločnosti stratilo hodnotu. Jediné, čo ho napĺňa je, že dokáže presadzovať zákonnosť napriek všetkým vzdorom a prekážkam. Čo pre Harabina znamenajú ľudia ako Tódová? Nič, priatelia. Nesiahajú mu totiž v morálnych zásadách ani po päty.

Všimnite si prosím kauzu bitky v bare, ktorá sa mala stať jedným z pilotným projektov pri presadzovaní „boja proti extrémizmu”. NAKA z prípadu urobila trestný čin s rasovým motívom. Rasový motív (podľa NAKA) vyplynul z pocitov troch svedkov – Francúzov, ktorí tvrdili, že ich priateľa černocha zbil obžalovaný Slovák, lebo bol čiernej pleti. Vyšetrovateľ založil rasový motív na pocite troch Francúzov, ktorí všetci zhodne tvrdili, že „majú pocit”, že ich kamaráta zbili len preto, lebo bol jediný černoch v bare. Všetci traja vypovedali zhodne od slova do slova, dokonca s rovnakými gramatickými chybami, aj keď boli vypočúvaní separátne. Podozrenie sudcu Harabina, že vyšetrovateľ napísal jeden odsek u všetkých troch rovnaký, aby rasový motív dosiahol, je teda viac ako na mieste. A tu sa chcem pristaviť, pretože mainstreamoví novinári to zneužili a píšu, že Harabinove rozsudky zasahujú do procesu súdnictva a zabraňujú výkonu spravodlivosti. Nezaujíma ich, že Harabinovo rozhodnutie je zákonné. Stavajú svoju nemorálnosť (manipuláciu verejnej mienky pre zjednodušenie jednosmerného rozhodovania v politike) nad právo, čím vnášajú do spoločnosti anarchiu. Rozhodnutie Harabinovho senátu je totiž právoplatné a preto jediné čo môžeme, je iba skloniť hlavu a s rešpektom tento rozsudok najvyššieho súdu akceptovať – to sa od nás v demokracii očakáva. Súd iba uplatnil svoje právo veta – jedno zo základných pravidiel demokracie. Ak to nerobíme, potom nie sme demokrati, ale anarchisti, pretože demokratické pravidlá nerešpektujeme a iba ich zneužívame.

Ficova vláda v oblasti spravodlivosti melie z posledného. Amorálnosť, do ktorej sa slovenská spoločnosť dostala – a nie len vinou Ficových vlád, ale hlavne treťosektorového pôsobenia opozície, rozvrátila spoločnosť a od volieb 2016 je slovenská spoločnosť uvrhnutá do  absolútneho stavu bezprávia. Hlavne po procese rušenia Mečiarových amnestií. A tu sa dostávam do bodu, kedy sa opäť musím pýtať: Prečo by vôbec jeden sudca, ktorý sa rozhodol postaviť zákon nad nemorálnosť dnešnej doby, mal rozhodnúť inak, ako zrušením pokusov kriminalizovať spoločnosť cez monster extrémistické procesy? Prečo by mal nechať trpieť obyčajných ľudí, keď je právne dokázateľné, že extrémistický zákon je krutým bičom na ľudí, ktorí nerobia nič zlé, iba uplatňujú svoje ústavné práva v spoločnosti a vyjadrujú svoje presvedčenie? Navyše v prípade, kedy vyšetrovateľ nekoná v súlade s trestným poriadkom a manipuluje vyšetrovanie ako školák.

Nemusíme mať Harabina radi. Ale, prečo vlastne? Za to, že stavia zákon nad dnešnú nemorálku a ide tým proti hlavnému prúdu spoločnosti? Alebo za to, že stojí za národom v čase totalitného útlaku vlády a skrytého presadzovania fašistických praktík do spoločnosti? To predsa nedáva zmysel.

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=FpEmJC4PBj8

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply