Indiáni – Poniovia verili, že najvyšší boh nehovorí s ľuďmi priamo, ale posiela zvieratá ako poslov, keďže obývajú Zem dlhšie ako my. Predstava človeka ako najmorálnejšieho stvorenia má korene v náboženstvách. Keď prišiel Kristus do Jeruzalemského chrámu, zmocnil sa ho des pri pohľade na zvieratá určené na rituálnu porážku. Zvolal: „Urobili ste z domu modlitby pelech vrahov.“ Človek je (môže byť) duchovne uvedomelý, ale aj v správaní zvierat sa uplatňujú morálne zásady. Sme schopní správať sa morálne aj nemorálne, tak ako zvieratá.
Vývoj morálneho cítenia u zvierat dáva zmysel z evolučného hľadiska. Aj Charles Darwin sa zaoberal myšlienkou morálneho cítenia u zvierat ako produktu evolúcie − prirodzeného rozvinutia a rozšírenia sociálnych inštinktov. Morálne sprá- vanie vychádza z emočných centier v mozgu, ktoré majú ľudia aj zvieratá, a prirodzeným výberom sa eliminujú jedinci, ktorí nehrajú podľa pravidiel.
„Moja láska k zvieratám je taká silná, že som na nej postavila svoje duchovné presvedčenie. Už viac nedokážem zniesť predstavu boha alebo viery, ktorá stavia ľudí na vrchol pyramídy hodnôt a všetko ostatné je pod ním. Neuznávala som žiadny štatút vyvolenosti,“ uvádza Susan Ch. McElroyová v knihe Zvieratá ako sprievodcovia duše. Zvieratá medzi sebou nemajú nepriateľov, majú predátorov, ale antilopa necíti k vlkovi nenávisť. McElroyová si po dôkladnom pozorovaní všimla, že trpká zloba a nenávisť sú vlastnosti, ktorých v ríši zvierat nikdy nebola svedkom.
Ako vieme, najlepší terapeut má kožuch a štyri labky. Psy evokujú to dobré v nás, milujú nás viac ako seba, lebo zvieracia láska je absolútna a čistá a nemá podmienky. Vlky sú morálne, chránia kladné morálne zákony, sú ochotné položiť vlastný život. U Japoncov boli dokonca sudcovia ľudí, lebo neomylne určili, kto je dobrý a kto zlý.
„Som presvedčený, že niektorým zvieratám sú vlastné morálne normy správania,“ tvrdí Marc Bekoff v knihe Emoce zvířat. Slovo morálka sa objavilo v 14. storočí z latinského slova mos (mrav, zvyk) a znamenalo správanie človeka v spoločnosti, prosociálne správanie, rozoznávanie správneho od nesprávneho, dobrého od zlého. Morálnym správaním rozumieme súbor zásad a očakávaného správania s cieľom udržať súlad v skupine. Altruizmus a súcit sú charakteristické vlastnosti duchovného života. Nikdy nevieme, čo vedie zviera, nebezpečnú šelmu, k tomu, že sa správalo súcitne. David Michie v knihe Duše našich mazlíčku píše, že ak niekomu chýbajú vlastnosti nevyhnutné pre duchovný život, určite to nie sú zvieratá.
AUTOR: Vladimír Líška
