Už celé dekády nás naši agilní politickí komsomolci, a najmä politrukovia z médií presviedčajú, že iná cesta ako byť súčasťou NATO neexistuje. Donekonečna sa pritom odvolávajú na akési záväzky voči NATO v súvislosti s našou bezpečnosťou. Nič také neexistuje. Žiaden záväzok, žiadna garancia bezpečnosti.
Na to, aby sme lepšie pochopili, o čo v prípade Severoatlantickej aliancie vlastne ide, sa musíme vrátiť do minulosti, a najmä k podstate, ktorá túto organizáciu definuje. NATO vzniklo v roku 1949 ako výlučne obranný projekt a svoju podstatu sformulovalo vo veľmi krátkom texte Washingtonskej zmluvy. Z nej sú podstatné dva články. Prvý článok zmluvy znie: „Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Spojených národov, urovnávať všetky medzinárodné spory, v ktorých môžu byť zapletené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť, a zdržať sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Spojených národov.“ Z uvedeného jasne vyplýva, že súčasná podoba a poslanie NATO sú diametrálne odlišné od pôvodného konceptu, na ktorom stojí.
Samotný útok na Juhosláviu je v absolútnom rozpore s doktrínou Washingtonskej zmluvy – preto ho viedli výlučne USA a niektoré vazalské krajiny vrátane Slovenska. Mnohí politici dnes bez toho, aby skutočne poznali obsah zmluvy, len donekonečna opakujú bezobsažné mantry o našich záväzkoch, ktoré v súvislosti s NATO musíme plniť.
…
Autor: Tibor Eliot Rostas
Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian