V hodnotení potláčania korupcie zaberá podľa organizácie Amnesty International (AI) Kuba 56. miesto na svete, za ňou zaostávajú dokonca viaceré štáty EÚ ako Grécko, Rumunsko či Taliansko. Ako sa podarilo malému ostrovu v trópoch, kde boli úradníci oddávna zvyknutí kradnúť milióny, bojovať s korupciou?
Nedá sa povedať, že na Kube sa vôbec neberú úplatky. Do roku 1993 sa takmer nevedelo, čo je korupcia, avšak sotva Ostrov slobody zaplavili turisti a prišli prvé investície, úradníci pocítili chuť veľkých peňazí. Začalo rozkrádanie – za úplatky dávali súhlas na výstavbu hotelov, povolenia na podnikanie, povoľovali sa machinácie s daniami. To nadobudlo také rozmery, že v roku 2001 Fidel Castro vytvoril Ministerstvo na boj s korupciou. Sám El Comandante sa vyznačoval prísnou skromnosťou: mal iba dve súpravy oblečenia, nikdy sa nevozil v drahých autách, vždy sa skromne stravoval – to uznávajú aj jeho tvrdí odporcovia. Podľa šéfa sa správali aj ostatní členovia vlády – žili v lacných bytoch a dostávali neveľký plat.
Predsa však, keď vzduch iba zavoňal dolármi, ľudia doslova masovo strácali rozum. Dokonca experti z bezpečnostných služieb vypisovali potrebné dokumenty pre podnikateľov za priemerný úplatok 500 dolárov. Kuba sa nachádzala na krok od premeny na typický korupčný režim Latinskej Ameriky, keby tu neboli opatrenia Fidela a jeho brata Raúla varujúce, že milosť nedostane nikto.
Bezpečnostným službám tiež pristrihli krídelká. Odvtedy, čo v roku 2002 dostalo naraz 30 policajtov za smiešne 10-dolárové úplatky 20 (!) rokov väzenia, strážcovia poriadku sa unisono kategoricky stránia „darčekov”. V rokoch 2011 až 2012 uskutočnili úrady na Kube skutočnú bojovú operáciu proti korupcii. Na súde skončili desiatky veľkých úradníkov, napríklad 12 spolupracovníkov exportnej spoločnosti Cubaniquel, aj 7 pracovníkov národného ropného koncernu. Všetci dostali priemerne 10 až 20 rokov väzenia.
Na Kube sa snažia likvidovať samotné príčiny zrodu korupcie. Na rozdiel od susedného Mexika, Jamaiky alebo Haiti, tu sa ľudia spokojne prechádzajú po uliciach bez strachu z okradnutia. Na ostrove nemilosrdne prenasledujú priekupníkov narkotík. Preto sa nevyskytujú ozbrojené pouličné bandy, takmer niet narkomanov, schopných pre dávku nožom prepadnúť chodca. Neprítomnosť bohatých narkobarónov nedáva možnosť pokúšať políciu veľkými úplatkami. Vláda pokladá za jednoduchšie zničiť príčinu problému, ako bojovať s jeho následkami. O latinskoamerických podkupných El Presidente, ministroch a policajtoch sa rozprávajú anekdoty. Avšak na Kube dokázali jednoduchými metódami vyrovnať sa s týmto spoločenským morom. Nám nič nebráni v tom, aby sme postupovali podobne.
Zdroj: Ruský týždenník Argumenty i fakty