Autorkou tohto článku je kanadská publicistka Naomi Kleinová, autorka bestselleru Šoková doktrína:
Politické šoky, bezpečnostné šoky, klimatické šoky – akokoľvek nestabilne vyzerá dnešný svet, všetko by mohlo byť oveľa horšie. Ale môžeme sa aj zjednotiť za lepšiu budúcnosť.
Šok. Je to slovo, ktoré prichádza znovu a znovu odkedy bol Donald Trump zvolený v novembri 2016 – aby opísalo výsledky volieb, aby opísalo emocionálny stav mnohých ľudí, ktorí sledovali jeho vzostup k moci, a aby opísalo jeho blitzkriegový prístup k politike. „Šok pre systém“ je presne to, ako opísala jeho poradkyňa Kellyanne Conwayová novú éru.
Už takmer dve desaťročia študujem rozsiahle otrasy v spoločnosti: ako prebiehajú, ako sú využívané politikmi a korporáciami, a ako sú dokonca nimi prehlbované, aby získali výhody v dezorientovanej populácii. Písala som aj o druhej strane mince týchto procesov: ako sa spoločnosť spája v porozumení, a že zdieľaná kríza môže zmeniť svet k lepšiemu.
Sledujúc vzostup Donalda Trumpa mala som zvláštne pocity. Nielen preto, že uplatňuje politiku šoku pre najsilnejší a najvyzbronenejší národ na zemi; je to viac než toto. V knihách, dokumentárnych filmoch a investigatívnych reportážach som zdokumentovala rôzne trendy: vzostup super značiek, expandujúcu moc súkromného bohatstva nad politickým systémom, globálne postavenie neoliberalizmu, časté používanie rasizmu a strachu z „iných“ ako účinného nástroja, zničujúci dopad korporátneho voľného trhu, a hĺbku popierania klimatickej zmeny, ktorá ovládla pravicové politické spektrum. A keď som začínala skúmať Trumpa začal mi pripadať ako Frankensteinovské monštrum, ktorého časti tela sú zošité z týchto a mnohých ďalších nebezpečných trendov.
Pred desiatimi rokmi som uverejnila Doktrínu šoku: Vzostup katastrofálneho kapitalizmu, investigatívu, ktorá prepojila štyri dekády histórie, od Čile po puči Augusta Pinocheta až k Rusku po kolapse Sovietskeho zväzu, od Bagdadu po útoku USA až k New Orleansu po hurikáne Katrina. Termín „doktrína šoku“ opisuje dosť brutálnu taktiku systematického zneužívania dezorientácie spoločnosti po kolektívnom šoku – vojnách, prevratoch, teroristických útokoch, pádoch trhu alebo prírodných katastrofách – na presadzovanie radikálnych pro-korporátnych opatrení, často nazývaných „šoková terapia“.
Trump a jeho poradcovia sa snažia vytiahnuť doktrínu šoku, ktorej cieľom je všadeprítomná vojna proti verejným záujmom.
Hoci Trump narušil formu v niektorých oblastiach, jeho taktika šoku je ako z učebnice, dobre známa z iných krajín, ktoré prešli rýchlymi zmenami pod zámienkou riešenia krízy. Počas Trumpovho prvého týždňa v úrade, keď podpisoval tsunami prezidentských výnosov a ľudia boli namotávaní, zúfalo sa snažiac postaviť, pristihla som sa, že myslím na slová advokátky obhajujúcej ľudské práva Haliny Bortnowskej o poľských skúsenostiach, keď USA použili ekonomickú šokovú terapiu v jej krajine uprostred kolapsu komunizmu. Popísala rýchlosť zmien v jej krajine prostredníctvom „rozdielu medzi rokmi psa a rokmi človeka“ a poznamenala, že:,,Čoskoro začnete pozorovať tie polo-psychotické reakcie. Už nemôžete očakávať od ľudí, aby konali v ich najlepšom záujme, keď sú tak dezorientovaní, že nič nevedia – alebo sa už vôbec nestarajú – čo sú ich najlepšie záujmy. “
Z dôkazov je jasné, že Trump a jeho najlepší poradcovia dúfajú v takúto odozvu akú popísala Bortnowska, takže sa snažia použiť šokovú doktrínu doma. Cieľom je všestranná vojna s verejnou sférou , či sa jedná o regulácie znečisťovania, alebo programy pre hladných. Na ich mieste bude nespútaná moc a sloboda pre korporácie. Je to program tak vyzývavo nespravodlivý a tak evidentne korupčný, že môže byť presadený jedine s pomocou „rozdeľuj a panuj“ v rasovej a sexuálnej politike, a tiež nekonečným mediálnym odvracaním pozornosti. A samozrejme musí byť zaistený masívnym zvyšovaním výdavkov na zbrojenie, dramatickou eskaláciou vojenských konfliktov na viacerých frontoch, od Sýrie po Severnú Kóreu, zároveň s prezidentským rozjímaním ako „mučenie funguje“.
Trumpova vláda miliardárov a multimilionárov nám prezradila veľa o skrytých cieľoch. Minister zahraničných vecí z ExxonMobil, minister obrany z General Dynamics a Boenig, a chlapci z Goldman Sachs za skoro všetko, čo zostalo. Množstvo kariérnych politikov, ktorí boli poverení agentúrami sa zdajú byť vybraní buď preto, že neveria hlavnému poslaniu agentúry, alebo si myslia, že by agentúra vôbec nemala existovať. Steve Bannon, Trumpov už odstránený hlavný stratég, bol v tomto otvorený, keď hovoril vo februári pred konzervatívnym publikom. Cieľom je, povedal, „demontáž administratívneho štátu“ (čím myslel vládne regulácie a agentúry, ktorých úlohou je chrániť ľudí a ich práva). „Ak pozeráte na týchto vládnych nominantov, boli vybratí z jedného dôvodu, a to je demontáž.“
Veľa kriku bolo okolo konfliktu medzi kresťanským nacionalizmom Bannona a transnacionalizmom Trumpových dobre umiestnených poradcov, konkrétne jeho nevlastného syna Jareda Kushnera. A za nedávnou reality show s odvolávaním (alebo možno za trestnými oznámeniami môže byť Kushner). Aj s týmito palácovými intrigami, stojí zato podčiarknuť, že keď ide o demontáž štátu a outsourcing čo najviac sa dá ziskuchtivým korporáciám, Bannon a Kushner nie sú v konflikte, ale v perfektnej zhode.
Pod tieňom tejto administratívy plnej oblakov chaosu – niektorých úmyselne vytvorených Trumpom, – mnoho z nich je spôsobených jeho nekompetentnosťou a lakomstvom – je táto zdieľaná agenda sledovaná s metodickým sústredením bez mrknutia oka. Trump a jeho kabinet bývalých korporátnych vysokých manažérov prebudovávajú vládu zrýchleným krokom, aby slúžila záujmom ich vlastného biznisu, ich bývalému podnikaniu a ich daňovým úľavám celkovo. Napríklad po pár hodinách prevzatia vlády, Trump požiadal o masívne daňové škrty, ktoré by umožnili platiť korporáciám len 15% (miesto 35%), a sľúbil znížiť regulácie o 75%. Jeho daňové plány zahŕňajú množstvo ďalších úľav a kľučiek pre veľmi bohatých ľudí ako tí, ktorí obývajú jeho kabinet (nezmieňujúc jeho samotného). Jeho reforma zdravotníctva spôsobí, že približne 23 miliónov oň príde, zatiaľ čo zároveň zabezpečí viac daňových úľav pre bohatých.
Jeho nominant Kushner vedie „Swat tím“ (tím zabijakov) plný korporátnych šéfov, ktorí majú za úlohu nájsť nové predpisy na elimináciu, nové programy na privatizáciu a nové spôsoby ako viesť vládu USA ako „veľkú americkú firmu“. (Podľa analýzy Public Citizen (Verejný občan) Trump sa stretol so 190 korporátnymi šéfmi počas troch mesiacov v úrade, a riaditeľ rozpočtu Mick Mulvaney privítal prezidentské výnosy a zdôraznil toto: „Väčšina týchto zákonov a predpisov je na zbavenie sa iných zákonov. Predpisy zbavujúce sa iných nariadení.“
Takéto sú. Trump a jeho tím sú pripravení odpáliť programy, ktoré chránia deti pred toxínmi v životnom prostredí, povedali plynárenským spoločnostiam, že už nemusia informovať o všetkých silných skleníkových plynoch, ktoré vypúšťajú, a pretláčajú celé tucty opatrení podobného charakteru. To je v krátkosti, veľké ničenie.
Kabinet Donalda Trumpa predstavuje jednoduchý fakt: ľudia, ktorí vlastnia absolútne obscénnu časť bohatstva planéty, a ktorých podiel rastie z roku na rok – najnovšia štatistika z Oxfam ukazuje na 8 ľudí, ktorí vlastnia toľko ako polovička sveta – a sú rozhodnutí uchmatnúť ešte viac. Podľa správ NBC News z decembra 2016 Trumpov výber ľudí do kabinetu má spolu ohromujúci majetok v hodnote 14,5 miliardy dolárov (bez „špeciálneho poradcu Carla Icahn, ktorý samotný má viac než 15 miliárd).
Veľkoplošné krízy poskytnú kontext na vyhlásenie výnimočného stavu, v ktorom zvyčajné pravidlá sú nepoužiteľné.
Takže buďme úprimní o tom, čo sa deje vo Washingtone. Toto nie je obvyklá bitka medzi stranami. Je to jasný korporátny prevrat, pripravovaný už desaťročia. Vyzerá to, že ekonomické záujmy, ktoré dlho platili obe hlavné strany , aby podporovali ich stávky, sa rozhodli, že sú už unavené z tejto hry. Zjavne všetci víťazní a novozvolení úradníci, všetka tá legálna korupcia, urazila ich božské nároky. Tak dnes odrezávajú sprostredkovateľov – tých potrebných politikov, o ktorých sme predpokladali, že chránia verejné záujmy – a robia to, čo robia veľkí psi, keď chcú niečo urobiť ako chcú: robia si to teda sami.
Preto vážne otázky o konfliktoch záujmov a porušeniach etiky nedostávajú takmer žiadne odpovede. Preto Trump zabetónoval svoje daňové výhody, tak, že úplne odmietol predať, ale prestať profitovať zo svojho obchodného impéria. Toto rozhodnutie dalo Trumpovej organizácii dôveru zahraničných vlád a zabezpečilo hodnotné licencie a povolenia pre obchodné značky, a môže v skutočnosti protirečiť zákazu v americkej ústave týkajúceho sa akýchkoľvek darov a „výhod“, ktoré môže prezident dostať od cudzej vlády. Vážne obvinenia a súdny proces kvôli tomu už začal.
Ale Trumpa to nezaujíma. Takmer nepriestrelný pocit beztrestnosti – súc nad obvyklými zákonmi a právom – je definujúcou črtou tejto administratívy. Ktokoľvek predstavuje hrozbu tejto beztrestnosti je vyhodený – tak ako bývalý riaditeľ FBI James Comey. Až dodnes je v politike USA maska korporátno-štátneho zastúpenia v Bielom dome: usmievajúci sa herec Ronald Reagan alebo kovbojská osobnosť Georga W. Busha (s Dickom Cheney z Halliburtonu v pozadí). Dnes je táto maska preč. A nikto sa dokonca neunúva predstiera, že je to inak.
Táto situácia je o to úbohejšia, že fakticky Trump nikdy nebol šéfom tradičnej firmy, ale bol figúrkou impéria vybudovaného na jeho osobnej značke – na ktorej, spolu s dcérou Ivankou, nespočetnekrát profitoval na spojení s úradom prezidenta USA (členské poplatky v Mar-a-Lago sa zdvojnásobili; predaj Ivankiných výrobkov rastie do nebies). Trumpov rodinný biznis model je časťou širšieho posunu v korporátnych štruktúrach, ku ktorému došlo v mnohých nadnárodných spoločnostiach založených na značkách, s transformatívnym dopadom na kultúru a pracovný trh, trendy, o ktorých som písala vo svojej prvej knihe Žiadne logo: Namierené na značkových tyranov. Prezidentúra je kráľovským rozšírením značky Trump.
Fakt, že taká drzá úroveň profitovania na verejnom úrade môže byť úplne odhalená, je dostatočne znepokojujúci. Tak ako väčšina Trumpových činov v prvých mesiacoch v úrade. Ale história nám ukazuje, že akokoľvek sú dnes veci destabilizované, šoková doktrína znamená, že môžu byť ešte oveľa, oveľa horšie.
Hlavné piliery Trumpovho politického a ekonomického projektu sú: demontáž regulačného štátu; celkový útok na sociálny štát a sociálne služby, oslobodenie domácich fosílno-palivových žralokov; a civilizačná vojna proti imigrantom a „radikálnemu islamskému terorizmu“.
Okrem zjavných hrozieb tento projekt predstavuje hrozbu aj pre tých najviac zraniteľných, je to vízia, s ktorou môžeme počítať, že bude vytvárať vlnu za vlnou kríz a šokov. Ekonomické šoky ako trhové bubliny – nafúknuté vďaka dereguláciám – a prasknuté; bezpečnostné šoky ako odvetné údery proti-islamskej politiky a zahraničné agresie; šoky z počasia, keď sa bude naša klíma naďalej destabilizovať; a industriálne šoky ako únik ropy z potrubia a ropný kolaps,ktoré majú v úmysle spôsobiť, keď budú bezpečnostné a environmentálne regulácie, ktoré zabraňujú chaosu, odstránené.
Všetko toto je extrémne nebezpečné. Dokonca ešte viac, lebo toto je spôsob ako Trumpova administratíva využije tieto šoky, aby presadila ešte radikálnejšie ťahy zo svojej agendy.
Veľkoplošné krízy – či je to teroristický útok alebo finančný krach – môžu pravdepodobne poskytnúť zámienku na vyhlásenie nejakého druhu výnimočného stavu, kde už normálne zákony neplatia. Toto poskytne krytie na pretlačenie tých častí Trumpovej agendy, ktoré potrebujú ďalšie potlačenie základných demokratických noriem – ako odmietnutie vstupu všetkých moslimov (nielen tých z vybraných štátov), jeho hrozbu na Twitteri povolať „federálov“ kvôli odstráneniu násilia na uliciach Chicaga alebo jeho zjavnú túžbu obmedziť slobodu tlače. Dostatočne veľká ekonomická kríza ponúkne ospravedlnenie na odstránenie programov ako sociálne zabezpečenie, ktoré Trump prisľúbil chrániť, ale mnohí okolo neho ju chcú odstrániť už desaťročia.
Trump môže mať iné dôvody na zvýšenie úrovní krízy. Ako napísal argentínsky spisovateľ Cézar Aira v 2001: „Každá zmena je zmena v téme.“ Trump už dokázal, že nemá problém meniť témy, počnúc bláznivými tweetmi až ku raketám Tomahawk. Reálne jeho vzdušný útok na Sýriu ako odpoveď na hanebný útok chemickými zbraňami, mu získal najväčšiu pozornosť médií počas jeho prezidentúry. Či ako odpoveď na ďalšie odhalenia ruských konexii alebo na škandály spojené s jeho labyrintom medzinárodných obchodov, môžeme čakať oveľa viac menení tém – a nič nemá lepšiu schopnosť zmeniť tému ako veľkoplošný šok.
Nedostaneme sa vždy do stavu šoku ak sa niečo veľké a zlé stane; musí to byť niečo také veľké a zlé, čomu zatiaľ nerozumieme. Stav šoku je výsledkom, keď sa rozšíria hranice medzi udalosťami a našou počiatočnou schopnosťou ich vysvetliť. Ak sa ocitneme v tejto pozícii, bez príbehu, bez ukotvenia, veľká časť ľudí sa stane prístupná autorite, ktorá im povie, aby sa báli a vzdali sa svojich práv kvôli väčšiemu dobru.
Toto je dnes globálny fenomén, fungujúci aj v USA. Po koordinovanom teroristickom útoku v Paríži v novembri 2015, francúzska vláda vyhlásila výnimočný stav, ktorý zakázal politické zhromažďovanie sa viac ako piatich osôb – a potom predĺžila tento stav a zakázala verejné demonštrácie až do júla 2017. V Británii po šoku z víťazstva brexitu, mnohí povedali, že sa cítia akoby sa zobudili v novej, nepoznanej krajine. Práve v tomto kontexte začala konzervatívna vláda robiť regresívne reformy, vrátane návrhu, že jediným spôsobom ako získať pre Britániu späť svoju konkurencieschopnosť je odstránenie predpisov a daní pre bohatých, tak aby sa stala daňovým rajom pre celú Európu. Theresa Mayová sa pokúsila naďalej využiť strach z neznámeho, aby potvrdila svoje rozhodnutie vyvolať predčasné voľby; voličom bolo povedané, že jediný spôsob ako nebyť tyranizovaný EU je dať jej presvedčivý mandát „silného a stabilného lídra“.
Použitie strachu nesedí mnohým voličom a to je poučné. Pretože to je jedna vec, ktorú som sa naučila zo spravodajstva z tuctu lokalít uprostred kríz, či to boli Atény postihnuté gréckym dlhovým debaklom, alebo New Orleans po hurikáne Katrina, alebo Bagdad počas okupácie USA: tejto taktike sa dá odolať. Aby sme odolali, musia sa stať dve zásadné veci. Po prvé potrebujeme dobre vedieť ako šoková politika funguje a ktorým záujmom slúži. Toto porozumenie nám pomôže rýchlo sa dostať zo šoku a bojovať s ním. Po druhé, a rovnako dôležité je, že musíme hovoriť iný príbeh ako nám šokoví doktori navrávajú, víziu sveta dostatočne zaujímavú aby porazila tú ich. Tieto na hodnotách založené vízie musia ponúknuť inú cestu, vzdialenú od sériových šokov – založenú na spájaní bez rasových, etnických, náboženských a gendrových rozdielov, lepšiu ako čoraz väčšie rozdeľovanie a založenú na uzdravovaní planéty viac než na vytváraní ďalších destabilizujúcich vojnách a znečistení. Predovšetkým táto vízia potrebuje ponúknuť postihnutým nedostatkom pracovných miest, nedostatkom zdravotnej starostlivosti, nedostatkom mieru, nedostatkom nádeje – oveľa lepší život.
Neviem presne ako táto vízia vyzerá. Predstavujem si ju s každým a som presvedčená, že môže byť zrodená len v procese skutočnej spolupráce, s líderstvom tých, ktorí sú najbrutálnejšie postihnutí súčasným systémom. V Spojených štátoch pod vedením takých ako Black Lives Matter (Aj na živote čiernych záleží), Fight for 15 USD (ktorí bojujú za zvýšenie minimálnej mzdy) a National Nurses United (Zväz zdravotných sestier), začíname vidieť nádejné zárodky plodnej spolupráce medzi množstvom organizácií a mysliteľov, ktorí sa začínajú spájať, aby vytvorili plán tejto agendy, schopných bojovať so zvyšujúcim sa militarizmom, nacionalizmom a korporativizmom. Hoci je to ešte v plienkach, stáva sa možným vidieť obrysy progresívnej väčšiny založenej na smelom pláne o bezpečnom a starostlivom svete, ktorý všetci potrebujeme.
Všetka táto práca je zrodená z poznania, ktoré hovorí, že nestačí povedať nie zlým myšlienkam a zlým hercom. Ak prijmeme premisu, že odteraz sú všetky boje len obranou, len obranou našej zeme proti „Trumpovským“ útokom, potom vážne skončíme na veľmi nebezpečnej pôde. Pretože pôda na ktorej sme žili pred zvolením Trumpa, je pôda, ktorá vyprodukovala Trumpa; pôda, ktorú mnohí z nás považujú za základ sociálnej a ekologickej havárie, dokonca aj bez posledných krokov späť.
Trump nie je odchýlka, ale skôr logické vyústenie, zmeska všetkých najhorších trendov posledného polstoročia.
Samozrejme útoky prichádzajúce od Trumpa a jeho demagogických nochsledov vo svete potrebujú silný odpor. Ale nemôžeme stráviť nasledujúce štyri roky len obranou. Krízy sú tak urgentné, že nám nedovolia strácať čas. O jednom probléme viem dosť veľa. Je to klimatická zmena a ľudstvo má posledné okno cez ktoré môže konať, po ktorom chránenie čohokoľvek ako stabilná klíma už bude nemožné. A to okno sa zatvára rýchlo.
Takže potrebujeme nejako bojovať obranne a útočne zároveň – odolať útokom súčasných dní a ešte nájsť priestor na budovanie budúcnosti, ktorú potrebujeme. Inými slovami najpevnejší z nás by mali byť sprevádzaní smelým a potešujúcim „áno“ – plánu pre budúcnosť, ktorý je dôveryhodný a dostatočne príťažlivý, že veľa ľudí bude bojovať, aby ho videli v realite, nehľadiac na šoky a na dnešnú taktiku šírenia strachu. Nie Trumpovi, Francúzke Marine Le Penovej, všetkej xenofóbii, hypernacionalistickým stranám, ktoré rastú vo svete – môže byť to, čo ako prvé privedie milióny do ulíc. Ale je to „áno“, čo nás podrží v boji.
„Áno“ je majákom v prichádzajúcej búrke, ktoré nám pomôže nestratiť cestu.
Toto si potrebujeme zapamätať. Trump je extrémom a nie je odchýlka, ale skôr logické vyústenie, zmeska všetkých najhorších trendov posledného pol storočia. Trump je produkt mocného systému myšlienok, že ľudský život je závislý na rase, náboženstve, pohlaví, sexualite, fyzických schopnostiach – a že systematicky zneužíva rasu, ako zbraň na pokračovanie brutálnej ekonomickej politiky od najprvších dní kolonizácie Severnej Ameriky až ku transatlantickému obchodu s otrokmi.
Predovšetkým je personifikáciou spojenia ľudí a korporácií – človek mega značka, ktorého manželka a deti sú synonymom značiek so všetkou patológiou a konfliktami záujmov v tom vrodených. Je zosobnením viery, že peniaze a moc poskytujú licenciu vložiť svoju vôľu do iných, či je táto moc vyjadrená ukradnutím ženy, alebo ukradnutím vyčerpateľných zdrojov na planéte napriek katastrofickému otepľovaniu. Tiež je produktom kultúry biznisu ako fetišistický „narušovač“, ktorý zarobil bohatstvo flagrantne ignorujúc zákony a regulačné normy.
Najviac zo všetkého je inkarnáciou stále mocného ideologického projektu voľného trhu – podporovaného centristickými stranami ako aj konzervatívcami – ktorí platia vojnu proti všetkému verejnému a spoločne vlastnenému, a predstavujú korporátnych šéfov ako super hrdinov, ktorí zachránia ľudstvo. V roku 2002 George W. Bush usporiadal narodeninovú párty k deväťdesiatinám v Bielom dome pre človeka, ktorý je ideologickým architektom vojny proti verejnej sfére, radikálneho ekonóma voľného trhu Miltona Friedmana. Na oslave americký minister obrany Donald Rumsfeld vyhlásil: „Milton je zosobnením pravdy, ktorej myšlienky majú následky.“ Mal pravdu a Donald Trump je priamy následok týchto myšlienok.
V tomto zmysle existuje dôležitý spôsob, ktorým Trump nešokuje. Je úplne predpovedateľný, šíri klišé všadeprítomných myšlienok a trendov, ktoré mali byť už dávno zastavené. Práve preto, dokonca aj keby jeho prezidentúra skončila zajtra, politické podmienky, ktoré vytvorila, a ktoré sa replikujú všade vo svete, zostanú konfrontované. S viceprezidentom USA Mikeom Penceom alebo hovorcom Bieleho domu Paulom Ryanom čakajú na krídla, a establišment Demokratickej strany je tiež zmiešaný s miliardárskou triedou, a svet, ktorý potrebujeme nezvíťazí len vymenením súčasného obyvateľa Okrúhlej kancelárie.
Tak najprv musíme mať jasno, že hovoríme „nie“ – nielen indivíduám alebo dokonca skupine indivíduí (hoci to tiež). Hovoríme „nie“ systému, ktorý ich vyzdvihol do týchto výšok. A potom sa posuňme k „áno“ – k áno, ktoré prinesie zmeny tak fundamentálne, že dnešný korporátny prevrat bude degradovaný na historickú poznámku pod čiarou, upozornenie pre naše deti. A Donald Trump a jeho spolucestujúci budú videní, takí akí sú: ako symptómy vážnej choroby, ktorú sme sa rozhodli spoločne a zjednotene vyliečiť.
Preložené z: https://www.theguardian.com/books/2017/jun/10/naomi-klein-now-fight-back-against-politics-fear-shock-doctrine-trump
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.