PODĽA ŠTATISTÍK JE V SPOLOČNOSTI PRIBLIŽNE JEDNO PERCENTO ĽUDÍ S NARCISTICKOU PORUCHOU. PRAX UKAZUJE, ŽE ĽUDÍ S NARCISTICKÝMI TENDENCIAMI ALEBO S NARCISTICKOU PORUCHOU JE DESAŤ AŽ DVADSAŤ PERCENT, Z TOHO PRIBLIŽNE 70 PERCENT MUŽOV A 30 PERCENT ŽIEN. VIAC OBETÍ NARCISTOV JE TEDA MEDZI ŽENAMI. IBA V AMERIKE BOLO DO ROKU 2017 ZAZNAMENANÝCH OKOLO 170 MILIÓNOV PRÍPADOV NARCISTICKÉHO ZNEUŽÍVANIA. TÝKA SA TÝCH NAJBLIŽŠÍCH A OHROZUJE ZDRAVIE AJ ŽIVOT.
NARCIZMUS SA DELÍ NA OTVORENÝ A SKRYTÝ, KOMBINOVANÝ S DEPRESIOU
Názov duševnej poruchy narcizmus je odvodený z mena mytologického mladíka Narcisa, ktorý sa zamiloval do svojho obrazu na hladine a už nikoho nedokázal milovať viac ako seba. Znie to neškodne, no čoraz častejšie sa hovorí o zhubnom vplyve narcistov na spoločnosť, najmä v súvislosti s manažérmi, predstaviteľmi politických strán či prezidentmi. Aj súčasnej dobe sa pripisuje prívlastok narcistická, údajne sa takou stala vplyvom sociálnych sietí. Narcisti sú ľudia s pocitom nadmernej dôležitosti a s hlbokou potrebou obdivu. Cítiť s inými dokážu len vo veľmi malej miere alebo vôbec. Takisto majú veľmi zníženú schopnosť pocitu viny a zodpovednosti. S ľuďmi nevedia nadviazať emocionálnu väzbu a používajú ich len ako predmety na dosiahnutie svojich cieľov.
Americká príručka diagnóz duševných chorôb definuje narcizmus desiatimi príznakmi, ktorými sú napríklad arogantné, povýšené a domýšľavé správanie, neschopnosť rozpoznať potreby iných, využívanie iných na dosahovanie vlastných cieľov, nárokovanie si výnimočného zaobchádzania a automatického plnenia prianí či nadmerného obdivu od ostatných. Na diagnostikovanie narcistickej poruchy musí človek spĺňať minimálne päť z nich. Narcistov to ťahá tam, kde sú moc a peniaze, pretože si radi dokazujú svoju dôležitosť. Keďže sú špičkovými manipulátormi a patologickými klamármi, nemajú problém dostať sa aj na tie najvyššie miesta v spoločnosti. V súčasnosti sú narcistické tendencie na vzostupe a sociálne siete tomu výdatne napomáhajú. Formujú ich aj moderné životné trendy podporujúce sebectvo. Narcizmus v spoločnosti kontinuálne skúmajú prostredníctvom štúdií. Pri porovnaní výsledkov z nedávnej minulosti so sedemdesiatymi rokmi 20. storočia stúpol medzi mladými ľuďmi narcizmus o dvadsať až tridsať percent.
Pri väčšine duševných porúch človek veľmi trpí napríklad úzkosťou alebo depresiou, čo mu spôsobuje taký diskomfort, že vyhľadá odbornú pomoc. Narcistom je však dobre v ich svete, kde zneužívajú iných. Necítia potrebu ísť za odborníkmi na psychické zdravie. Tí ich odhalia skôr náhodne, keď sa k nim takíto ľudia dostanú preto, že súčasne trpia inou poruchou. Výskumy však ukazujú, že vyše šesťdesiat percent narcistov zanechá psychoterapiu už po prvých troch mesiacoch. Len do šestnásť percent narcistov podstúpi terapeutickú liečbu. Výskumníci z Británie zistili, že narcistické črty možno redukovať psychedelikami, konkrétne muchotrávkou červenou.
Psychológ Tomšik, špecialista na ľudí trpiacich syndrómom narcistického zneužívania, v rozhovore podotýka, že „predstava, že narcista miluje sám seba, je mýtus. Nenávidí sa, obetiam tohto syndrómu sa u nás nedostáva dostatočná odborná pomoc“. Tomšik problematiku približuje v knihe V zajatí narcizmu. Vysvetľuje v nej, že ľudia s narcistickou poruchou osobnosti nemajú žiadny zmysel pre hodnotu svojho ja, a preto sa spoliehajú na ostatných ľudí, ktorí im prostredníctvom pozornosti alebo naplnenia narcistických zdrojov znova potvrdia ich dôležitosť, aby sa cítili dobre a udržali si sebaúctu. Z ostatných ľudí následne robia objekty, ktoré pre ne nepredstavujú emocionálnu hrozbu.
CYKLUS NARCISTICKÉHO ZNEUŽÍVANIA
Ako zhrnul kouč Petr Kinkor, tento cyklus zneužívania má tri hlavné fázy – idealizáciu, devalváciu a zavrhnutie partnera narcistom. Fáza idealizácie je kľúčová, pretože v dôsledku nej získava celý cyklus hnaciu silu a pre narcistu je prostriedkom vytvorenia ilúzie u tyranizovaného partnera, ku ktorej sa tento vo svojich myšlienkach a emóciách vracia. Narcistom prinášajú výhody pretvárka a manipulácia, ktoré im zároveň pomáhajú zakryť ich vnútornú prázdnotu a nedostatočnosť. Nasadená maska ich chráni od zranenia ich krehkého ega.
V prvých mesiacoch sa človek s narcistom cíti ako v rozprávke. Vzťah je vďaka schopnosti narcistov perfektne zrkadliť a čítať potreby a priania druhého človeka veľmi intenzívny. Emocionálny manipulátor v tejto fáze pozorne počúva, čo jeho korisť hovorí, aby poznal slabé a zraniteľné miesta. Obeť má pocit, že jej narcista rozumie ako nikto iný. Fáza idealizácie je zrealizovaná vo chvíli, keď sa partner emocionálne odovzdá, a stráca tak kontrolu nad situáciou. Cieľom tejto fázy u narcistu je práve kontrola. Dodáva mu pocit moci a partnerovi značne obmedzuje schopnosť sa proti mnohým veciam ohradiť.
Nasleduje fáza devalvácie. Patologický narcista cíti moc nad partnerovými citmi a emóciami, niekedy aj vďaka precíznej manipulácii s financiami, majetkom a pod. Jeho maska však začína dostávať trhliny. Práve získaná moc nad partnerom spôsobí, že v určitých momentoch nechá vyjsť na povrch svoj skutočný charakter. Týmto momentom či situáciám sa hovorí slepé miesta – pri svojej pretvárke si ich narcista neuvedomuje. Pri konfrontácii musí emocionálny manipulátor vyvinúť stratégie, aby partnera presvedčil, že sa vo svojom vnímaní jeho slepých miest mýli. Ak zlyhajú bežné lži, výhovorky a manipulácia, prichádza na rad zahmlievanie (gaslighting), teda spochybňovanie vnímania reality druhého a následná psychická manipulácia, pomocou ktorej sa narcista snaží partnera presvedčiť, že jeho psychické zdravie je narušené. Na udržanie moci nad partnerom slúži narcistovi stratégia podkopávania jeho sebavedomia, ponižovanie a následné uistenie či nepravidelný prejav lásky (tzv. hádzanie omrviniek lásky). Táto perverzná činnosť nielenže zneužívanému partnerovi berie vnútornú silu a zdroje zdravo premýšľať o sebe a situácii, ale stavia narcistu do pozície hrdinu, ktorý ako jediný o daného partnera so všetkými jeho chybami a s narušeným psychickým stavom stojí. V tejto fáze zažíva zneužívaný partner neustálu kritiku, ponižovanie, trestanie tichom, ignorovanie, nadávky, zahmlievanie, odopieranie sexu alebo osočovanie pomocou neho a v niektorých prípadoch aj fyzické násilie, čo však nie je podmienkou. Tyranizovaný partner môže zažívať pocit izolácie a osamelosti, pretože je v dôsledku manipulácií narcistu separovaný od podpory rodiny a priateľov. Zažíva pocity nedostatočnosti, hanby a viny. V hlave mu znie: „Musím sa viac snažiť. Kde je ten skvelý človek, ktorý tam bol? Miluje ma alebo nenávidí? Čo robím zle?“ Keď emocionálne zneužívanie a tyrania dosiahnu neznesiteľnú intenzitu alebo vyjdú najavo nevera či očividné lži, partner sa prirodzeným reflexom začne brániť alebo dá voľný priechod emóciám. Naplno se odkryje maskovaná osobnosť narcistu a dochádza k tzv. narcistickému zraneniu. Vtedy môže narcista prvýkrát siahnuť k fyzickému násiliu. To je pre zneužívaného partnera veľký šok.
AUTOR: Milan Pullmann
