Ukážkou starostlivosti o väčšinu populácie jednotlivých krajín je nesmierny nárast zadlženosti. Nie je zaťažujúci len v súčasnosti, predstavuje obrovský balvan do budúcna, spochybňuje možnosť udržania súčasného sociálneho modelu.
Zoberme si len skutočnosť, že samotné Spojené štáty, ktoré sa chválili obrovským sociálnym programom, ako je napríklad Medicare, sú dnes v situácii, pri ktorej aj predseda FED-u hovorí o neudržateľnosti zadlženia USA. Všetci pritom hovoria iba o zadlženosti federálnej vlády (ktorá predstavuje 34 biliónov dolárov), vôbec však nie o tom, že za posledných 35 rokov bolo emitovaných 221 biliónov amerických štátnych dlhopisov denominovaných v dolároch. Je pochopiteľné, že udržateľnosť takéhoto vývoja nechápe ani predseda FED-u. Nehovoríme o tom, že budúci rok môže dôjsť k tomu, že každý mesiac bude nárast dlhovej služby väčší ako JEDEN bilión dolárov a celková dlhová služba Spojených štátov bude väčšia ako príjmy federálneho rozpočtu.
Niečo podobné sa deje aj v európskych krajinách: väčšina z nich má v súčasnosti zadlženosť prevyšujúcu 100 % HDP, nehovoriac o extrémnych prípadoch krajín, ako je Španielsko, Francúzsko alebo Taliansko, kde prevyšuje hodnotu 130 % HDP. Nejde len o to, že máme dlhy, ale aj o nevyhnutnosť splácať ich v budúcnosti a o podmienky splácania. O tie, ktoré sú dnes alebo o tie nové, sprísnené úrokové sadzby a rizikovú prirážku. Alebo môžeme očakávať v Európe situáciu ako na Ukrajine, kde sa odloženie splátok jej dlhov končí o 2 roky (31. júla 2024). Po tomto termíne by už malo dôjsť k obnoveniu splácania záväzkov, ktoré dnes prevyšujú sumu 134 miliárd dolárov, Ukrajinou.
Uvádzam drobnú poznámku, že česká a slovenská vláda sa zaviazali, že budú garantovať splácanie 16,8 miliardy eur s tým, že prvé tri roky by garantovali úroky a ďalšie roky, ak Ukrajina nebude schopná splatiť svoje záväzky, budeme splácať aj istinu. Uvedomme si aj ďalšiu skutočnosť, že ukrajinské dlhy sú obrovské nielen pri nakúpenej technike, ale aj vzhľadom na prevádzku štátu. A práve nedôvera investorov v schopnosť Ukrajiny splácať tlačí ukrajinské vedenie k sprivatizovaniu a zoštátneniu všetkých súkromných podnikov aj podnikov oligarchov. Ide o tritisíc podnikov, ktoré by mali byť zoštátnené a následne predané zahraničným investorom za akúkoľvek cenu.
Dnes vieme, že samotný BlackRock vlastní 18 % a Čína 17 % ukrajinskej pôdy. Keď k tomu pridáme Fidelity a ďalšie veľké nadnárodné fondy vlastniace ďalších 28 % ukrajinskej pôdy, treba si položiť otázku, akú časť pôdy teda vlastnia Ukrajinci alebo či len pracujú na pôde prenajatej zahraničnými korporáciami a zahraničnými fondmi. Toto všetko vytvára z hľadiska súčasnosti aj budúcnosti obrovský sociálny tlak. V tejto situácii plánuje NATO vyhlásiť povinnosť zvýšiť obranné výdavky minimálne na 3 %. Dokonca je možné, že by sme mali ísť so zbrojnými výdavkami na úroveň Poľska. Tie dnes dosahujú 4,3 % z HDP. Samozrejme, takáto suma zaťaží sociálne programy a sociálne fondy, už dnes sa hovorí o nutnosti obmedziť dôchodky, verejný sektor, služby a všetko ostatné.
Paradoxom je, že sa to všetko deje nesmierne rýchlym tempom, akoby sa všetky procesy, ktoré predtým napríklad Svetové ekonomické fórum rozložilo na roky 2030, 2040 a 2050, naraz niečím nútene urýchľovali. V rámci WHO sa znova začína rokovanie o obsahu pandemickej zmluvy a nových zdravotných pravidiel. Je zrejmé, že OSN sprísňuje z hľadiska zelenej spoločnosti koncepciu 2000 – 2050. Vidíme, akým spôsobom sa pristupuje cez pakt budúcnosti k povinným záväzkom a k prispievaniu jednotlivých členských krajín OSN do Fondu budúcnosti. Toho fondu, ktorý bude financovať neurálny projekt Neuralinku s tým, že každému človeku bude implantovaný do hlavy procesor, aby mal správne myšlienky a fungoval iba v správnom režime? Toto všetko vytvára veľmi zaujímavú situáciu, v ktorej sa najvýznamnejším nástrojom formovania budúceho sveta stávajú informácie. Ale aké informácie – pravdivé, polopravdivé, pravda a lož zmiešané v jednom kečupe?
Oddelenie pravdy a lži je veľmi problematické, pretože vyžaduje námahu, štúdium informačných zdrojov či porovnávanie reality. Dnešní globalizátori to majú jednoduché. Vyhlásia, že všetko je hoax. Nie je humorné, že kedysi bol rozdiel medzi hoaxom a pravdou 6 mesiacov, dnes sa hovorí, že 3 týždne. Aj to svedčí o zrýchlení procesu konfrontácie reality a virtuálneho sveta. Problém je však v tom, že dnes tí, ktorí sa snažia ovládnuť svet, pochopili, že najlepším spôsobom ovládnutia más je jej zavalenie informačnou Niagarou. Ľudia sa v tejto informačnej mase nedokážu zorientovať, podľahnú zväčša nakoniec emocionálne tomu, čo im najviac vyhovuje. A hlavne, povedzme si otvorene, veľmi veľa je ich pohodlných, takže zvolia riešenie nevyžadujúce zmenu vlastného života a priorít a vyberú si niečo, čo garantuje, že všetko bude tak ako doteraz. Akoby si nechceli uvedomiť, že to už nebude možné ďalej v tomto stave predlžovať.
A ešte jedna základná skutočnosť. Súčasný samit NATO vo Washingtone má uskutočniť niekoľko kľúčových cieľov. Jedným z nich je pripraviť svojím spôsobom logistiku na uvedenie síl NATO na ukrajinské bojisko. Samozrejme, najskôr vytvoríte takzvané logistické koridory, potom zásobovacie centrá, potom logistiku pre vzdušné sily F-16 v Rumunsku, v Poľsku atď. a nakoniec náhodou po incidente vyvolanom pod falošnou vlajkou nasadíte jednotky NATO na ukrajinskom bojisku. Ak dnes americká alebo britská administratíva tvrdí, že v žiadnom prípade nedôjde k nasadeniu jednotiek NATO na Ukrajine, veľmi to pripomína tvrdenie všetkých (nemecké cisárstvo, Spojené kráľovstvo, Francúzsko) spred 1. svetovej vojny v 1914 o tom, že nechcú vojnu. Až prišlo sedem známych gúľ v Sarajeve a o tri týždne bol celý svet vo svetovej vojne.
AUTOR: Peter Staněk
