Zdá sa, že na Slovensku trápi občanov viac než čokoľvek ostatné referendum o rodine, ktoré organizuje Aliancia za rodinu. V dobrom aj zlom duchu, spoločnosť sa opäť polarizuje. Zatiaľ čo piata kolóna ho zrovnáva pomaly až s radikálnym Islamom, zahraničné média hovoria o tom, že nepatrí do 21. storočia, tie „naše“ neustále útočia po strane na sto a jeden možných spôsobov, tak bežní občania úfajú, že zachráni rodinu, spoločnosť, civilizáciu.
LGBT komunita na Slovensku nemá ani registrované partnerstvá, ktoré by si predsa len neheterosexuálne orientovaní spoluobčania zaslúžili. Manželstvo definované ako jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy bolo medzičasom Smer-om a KDH-kmi definované v ústave. Sexuálna výchova sa viac-menej ešte len chystá, kuje za horúca, teda testuje hranica, po ktorú je možné zájsť a adopcie homosexuálnymi pármi, o tých sa u nás LGBT komunite ani len nesníva.
Chápem referendum ako možnosť povedať áno, či nie na ktorúkoľvek jeho otázku. Nechápem prečo z neho bola vyhodená tá o registrovaných partnerstvách. Odkiaľ berú nátlakové skupiny LGBT komunity to presvedčenie, že by im občania „zatrhli“ možnosť do budúcna presadiť si registrované partnerstvá? Majú nejaké prieskumy verejnej mienky? Ak áno, prečo o nich nikto nič nevie? A ak by aj zatrhli, nemajú na tom sami LGBT aktivisti svoj podiel? Nevystrašili už dostatočne svojimi rastúcimi požiadavkami jednoduchého slovenského občana, ktorý sa zákonite stavia na zadné? Na druhej strane Aliancia za rodinu argumentuje salámovou metódou a preto odporúča povedať nie hneď na začiatok, ešte pred „nakrájaním“. Z extrému do extrému.
Nechápem prečo sa brojí proti tomu najviac (priamo)demokratickému, čo súčasný systém umožňuje – referendu. Ľudový plebiscit. Nechápem však ani, aký má zmysel otázka o manželstve jednej ženy a jedného muža, ktorá už bola medzičasom vyriešená.
Nechápem prečo by sme sa mali buď nezúčastniť referenda, alebo hlasovať „správne“. Akoby neexistovalo viac možností. Pod správnym hlasovaním rozumej:
– Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? -> áno,
– Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? -> áno,
– Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania? -> áno.
Referendum je koncipované klasickou fintou, ktorú tí čo sa o marketing troška obtreli, veľmi dobre poznajú. N x áno. Ľudia majú radi áno. Keď dajú áno 2x, dajú ho už aj tretí krát. Preto nemáme otázky formulované tzv. pozitívne, ale negatívne (nemohlo, nebolo, nemohli). V opačnom prípade by žiadané odpovede organizátorov zneli nie. Ľudia nemajú radi nie. Keď dajú raz nie, druhý a tretí krát už ho nemusia dať automaticky a bez rozmýšľania. Všimnite si na stránke heslo – deti v tom majú jasno, hlasujem 3x áno pre rodinu. Následne sa ľahko robia slogany, obrázky, letáčiky, plagátiky.
Na jednej strane sa hlási v kostoloch, aby všetci išli k referendu a rozhodli sa „správne“, na strane druhej mnohé média, tretí sektor, politici a „osobnosti“ chcú, aby sme všetci sedeli doma a tým povedali „nie“. Prečo neprísť k referendu a tam odpovedať nie? Lebo väčšina národa odpovie konzervatívne (3x áno), teda „po katolícky“ a troška pribrzdí LGBT agendu. To však nie je jediný dôvod. Ďalším je, aby sa podkopala legitimita referenda ako takého. Tým utrpia aj všetky ďalšie referendá do budúcnosti.
Referendum o rodine nikoho nespasí, ani nikomu neuškodí, ide len o signál, mierne šliapnutie na brzdu. A možno aj o politické ambície Aliancie za rodinu, ktoré sa prejavia neskôr. Je organizované skutočne profesionálne, mimo iného aj marketingovo. Aliancia za rodinu podporuje 107 organizácií venujúcich sa sociálnej práci v teréne, pomoci rodinám, deťom z detských domovov, mládeži, slobodným matkám, hendikepovaným, vzdelávacím aktivitám a tiež ochrane a presadzovaniu ľudských práv.
Čo sa zmení, ak referendum neprejde? Nič moc. Čo sa zmení, ak referendum prejde a ľudia odpovedia „správne“? Nič moc. Zoberú sa niekomu práva, ako sa často argumentuje? Nie. Nemal ich. Nemožno predsa vziať človeku niečo, čo nemá. Kto garantuje práva menšine? Väčšina. Možno dať práva menšine tak, že väčšina bude „obídená“, teda navzdory väčšine? Áno, ale iba na papieri, v realite to fungovať dlhodobo nebude. Možnosť, že by referendum prešlo a ľudia odpovedali „nesprávne“ asi naozaj neexistuje.
Z môjho pohľadu ako slobodného občana však existuje možností až deväť, nie dve. Počítajte spolu so mnou:
– áno, áno, áno,
– áno, áno, nie,
– áno, nie, áno,
– áno, nie, nie,
– nie, áno, áno,
– nie, áno, nie,
– nie, nie, áno,
– nie, nie, nie,
– nezúčastním sa;
Nech už je konečne po referende! Zo všetkých strán na nás vyskakujú nevinné malé deti, po ktorých sa už-už načahujú transsexuáli v latexe a na druhej strane máme pred očami homosexuálov natiahnutých na mučidlách, na ktorých sa smejú zvrhnutí kňazi s hruškami v rukách. Obe skupiny idú predovšetkým po emóciách. Keby som na referendum nešiel, stanem sa „LGBT zrúdou“? Keď na referendum pôjdem a zahlasujem „správne“, budem „tyran menšiny“? Nemyslím si.
Keby občanov a to obe spomenuté skupiny, trápili rovnako ako referendum napríklad stovky miliónov eur, ktoré im miznú pred očami mesiac čo mesiac, mali by sme na Slovensku raj. Či si to zase iba nevedia „vizualizovať“? A prečo referendum neobsahuje aj nejakú ekonomickú otázku dotýkajúcu sa rodín, detí, rodičov? Nepomohlo by klasickým rodinám viac peňazí? Do referenda, ktoré stojí 6 miliónov eur, by sa určite hodila aspoň jedna otázka tohto druhu. Prečo sa manželstvo, rodina, sexuálna výchova, vnímajú čisto cez prizmu katolicizmu, alebo LGBT?