Nekonečný príbeh referenda o rodine

· Čas čítania: 7 min.

Vášne tretieho sektora, liberálov a niektorých masmédií (Pravda, Sme) ohľadom referende o rodine, ktoré organizuje Aliancia za rodinu, neutíchajú ani potom, ako bola spomedzi štyroch otázok vylúčená tá o registrovaných partnerstvách.

Písomné rozhodnutie súdu pritom Andrej Kiska doteraz nedostal. Vyhlásil, že pokiaľ v najbližšom období nebude do prezidentskej kancelárie doručené, vyvinie vlastnú iniciatívu, aby celý proces urýchlil. Referendum by mal následne vyhlásiť. Hovorkyňa Anna Pančurová spresnila, že písomné odôvodnenie je už vypracované aj spolu s jedným z dvoch odlišných stanovísk sudcov: „Bezprostredne po tom, čo bude pripojené aj druhé odlišné stanovisko ďalšieho sudcu a celý nález prejde korektúrou, bude rozhodnutie expedované obidvom účastníkom konania.“

Tri referendové otázky znejú:

–          Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

–          Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

–          Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Denník Pravda píše:

„Odborníci sa o nich už dávnejšie vyjadrili, že napriek rozhodnutiu Ústavného súdu, podľa ktorého sú v súlade s ústavou, upierajú práva menšinám. Podľa viacerých ústavných právnikov a ľudskoprávnych expertov Kiska tak dal ľuďom odporúčanie, ako majú hlasovať. Preto to nepovažujú za šťastné.“

Ktorí odborníci? Akí právnici a experti? Aké práva upierajú menšinám a akým spôsobom? Kto im vlastne tieto práva, kedy a akým spôsobom daroval? Žiadne mená, žiadne argumenty, typické.

Aliancia za rodinu sa cíti dotknutá, ublížená, utrpela malú prehru. Zo štyroch otázok jej zostali tri. Tretí sektor sa cíti dotknutý, ublížený, utrpel malú prehru. Prečo? Pretože celé referendum nebolo zmätené zo stola. Kým budú môcť občania hlasovať o rodine, sexuálnej výchove, homosexuáloch, lesbičkách a spol, „tak je zle“. Akoby väčšina nemala právo vyjadriť sa k pomerom vo svojej vlastnej krajine. Akoby menšina mohla čokoľvek, dokonca aj na úkor väčšiny. Menšina sexuálna, menšina národnostná, menšina náboženská, atď. Dnes je doba menšín. Treba si nájsť tu svoju, zaradiť sa a začať požadovať, útočiť, vydierať, urážať, ponižovať, atď. To je osvedčený recept na úspech.

Vychádza sa tu z nevyslovenej paradigmy, že všetci sme si vo všetkom rovní. Táto paradigma bola do občanov usilovne tlačená všemožnými prostriedkami (média, tretí sektor, kultúra, zábava), napriek tomu ju však akceptuje len málokto. Ide o obrovský pseudohumanistický omyl, ktorý popiera skúsenosti minulosti, sedliacku logiku, sociológiu, psychológiu, biológiu, vedecké výskumy. Ak sme každý iný, ako si môžeme byť všetci vo všetkom rovní? Človek, ktorý nemá ruky, môže síce tvrdiť, že si je rovný s tým, ktorý ich má, ale až dôjde na hru na klavír, nebude mať šancu. Ani muži a ženy, ani deti a dospelí, si nie su vo všetkom rovní. Vychádza sa práve z rozdielov medzi nami. Koncepcia ľudských práv sa posledné roky mení na bizarnú ideológiu. Akoby sme už úplne zahodili nejakú genetiku, biológiu, výchovu, prostredie a ich dopad na psychiku. Odlišná sexuálna orientácia je niečoho dôsledkom a niečo signalizuje, má komplexné prejavy, nejde len o sexuálne preferencie.

Náboženstvá sú síce pri tejto téme až na poslednom mieste, ale ani tie predsa nemôžeme iba tak zhrnúť zo stola, zvlášť v krajine, v ktorej je väčšina ľudí nejakým spôsobom katolíkmi, či evanjelikmi. Náboženstvá väčšinou niečo tvrdia nie len tak „nazdařbůh“, ale majú k tomu plejádu hlbších dôvodov, ktoré treba nájsť, vytiahnuť, analyzovať, pochopiť. Možno tam sú a majú svoju logiku, možno nie, ale nemôžeme predsa všetky náboženstvá bez toho, aby sme sa nimi čo i len zaoberali, hlúpo a ignorantsky zhodiť zo stola.

Andrej Kiska oznámil, že podporí prvú a druhú otázku, pri tretej bude proti:

„Sú otázky, pri ktorých mám veľmi jasné stanovisko. Som človek konzervatívny s porozumením toho, čo očakávajú menšiny alebo druhá skupina.“

„Svojím vyhlásením sa v tejto chvíli zadefinoval hodnotovo a, žiaľ, tie hodnoty, ku ktorým sa prihlásil, nie sú hodnoty inkluzívne, ale je to v rozpore s tým, čo sám hovoril, že bude prezidentom všetkých občanov a všetkých občianok,“ reagoval na Kisku Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv.

Podľa Martina Macka z Iniciatívy Inakosť by privítali, ak by si Kiska, ktorý je prezidentom všetkých občanov, vypočul aj stanovisko organizácií, ktoré obhajujú práva homosexuálov. „Najmä v prípade, ak k nim zaujíma zásadné stanovisko. Preto sa opätovne pokúsime požiadať o stretnutie, keďže raz nás už odmietol,“ uviedol Macko.

„Konferencia biskupov Slovenska podporuje otázku uskutočnenia referenda. Bude v tom pokračovať aj po jeho prípadnom vyhlásení,“ odkázal hovorca biskupov Jozef Kováčik.

„Ak nie je nejakým spôsobom právne podchytené spolužitie osôb rovnakého pohlavia, tak je technicky dosť ťažké si predstaviť, ako by mala byť naformulovaná právna úprava, ktorá by im zakazovala adopcie detí … V konaní pred Ústavným súdom však bude nutné presne zdôvodniť, v čom mali byť práva jednotlivca porušené. Celý tento proces môže mať prípad od prípadu rôznu dĺžku trvania, rádovo to môžu byť aj roky,“ povedal ústavný právnik Marián Giba.

Časť rozhovoru s Petrom Weisenbacherom pre denník Pravda:

Prezident podporí dve otázky. Nedal tým najavo, že uprednostňuje konzervatívne kru­hy?

Obávam sa, že áno. Je to pre mňa vcelku veľké sklamanie. Pán prezident na začiatku svojho mandátu opakovane povedal, že chce byť prezidentom všetkých občanov a všetkých občianok. Treba povedať, že niektorými gestami a možno až činmi to potvrdzoval. Na svoju inauguráciu napríklad pozval zástupcov viacerých mimovládiek či aktivistov, ktorí ho v kampani ani nepodporovali, vrátane nás.

Ale práve takto vyjadrenie názoru na sporné referendové otázky otvára jednu otázku. Ako chce prezident reprezentovať a chrániť práva a záujmy ľudí, ktoré by v prípade úspešného referenda boli obmedzené? To, ako môže prezident svoje pôsobenie a názory smerovať k obmedzovaniu práv vlastných občanov, je pre mňa smutný posun od toho, čo sľuboval na začiatku funkčného obdobia.

Vnímate to aj ako podporu Aliancii za rodinu?

Vidím tu jeden trochu nebezpečný precedens do budúcnosti. V kuloároch sa objavili informácie o tom, že Aliancia za rodinu sa plánuje pretransformovať do politickej strany. Prezident teraz akoby nepriamo podporil budúcu nábožensko-konzervatívnu oficiálnu stranu. V tom vidím nebezpečenstvo.

V čom vidíte najväčší problém pri dvoch otázkach?

Obe otázky sa týkajú ľudských práv a z hľadiska slovenskej ústavy a referenda by to nemalo byť. V tomto sa nezhodujeme s názorom Ústavného súdu, že sú tieto otázky v poriadku. Podľa nášho názoru a podľa mnohých odborníkov na ľudské práva sa tieto otázky týkajú ľudských práv, pretože tak manželstvo, ako aj rodina je vec ľudských práv.

Nebezpečenstvo vyplýva z toho, že ak je možnosť rozhodovať vo voľbách o niečom, ako sú ľudské práva, tak tým relativizujeme úplne všetko, vrátane základov právneho štátu, ústavnosti a demokracie. Ak budeme dnes hlasovať o ľudskom práve týkajúcom sa manželstva, ktoré je zadefinované vo všeobecnej Deklarácii ľudských práv, tak potom o čom budeme hlasovať o desať rokov?

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár