Nemecko, all inclusive

Add Comment

„Návštevy prostitútok v azylovom dome. S taxíkom k Mc Donaldovi. Zo sociálnej pokladne financované mnohoženstvo. Dobre je žiť v Nemecku.“- Takto by mohla vyzerať reklama na pobyt v Nemecku pre utečencov. A nemecký daňovník to financuje.

V Bielefelde nevidíte prostitútky na vysokých opätkoch a v minisukniach, ale celkom obyčajne v džínsach a športových topánkach. Tu čakajú mladé dámy na svojich „klientov“. „Plný servis?“ pýta sa rumunská prostitútka Eva a hneď na to odpovie: „Robí to 50 eur.“ Normálne. Ale čo je v týchto časoch normálne? Odkedy je Eva „zamestnaná“ v Oldentruper Hof, je jej cenová politika vyslovene flexibilná: „Tu robím za 40 eur. Osobitná cena. A keď sa mi nejaký páči, aj za 30.“

Chlapci, ktorí by sa jej mohli páčiť, sú žiadatelia o azyl. Prichádzajú zo všetkých kútov sveta a jedno majú spoločné. Bývajú v bývalom hoteli Oldentruper Hof na úpätí Teutoburgského lesa a cítia sa tam vyslovene dobre. Bývalá  rozhlasová moderátorka Jutta Kűster (63), ktorá sa angažuje v pomoci utečencom, vie prečo. Dobrovoľníčka nazýva tento podnik „luxusnou ubytovňou“,

Skôr, než sa Angela Merkelová rozhodla urobiť z Nemecka experimentálne laboratórium, bol dnešný utečenecký domov významný 4-hviezdičkový hotel s krytým bazénom, saunou, soláriom, tromi reštauráciami prvotriednej gastronómie, exkluzívnym barom a domácou kolkovou dráhou. Dnes obýva 500 azylantov bývalých 134 izieb kategórie superior. Hoteliér urobil z Merkelovej „vítacej kultúry“ obchod svojho života. Ponúkol svoju nehnuteľnosť na dobu 10 rokov (s možnosťou predĺženia) spolkovej krajine Nordrheinsko-Westfálsko. Tá sa tejto možnosti s radosťou chopila. Z hotela sa stalo centrálne ubytovacie zariadenie. Krajinská vláda vypláca odvtedy ex- hoteliérovi údajne 120 000 eur mesačne. Viac ako 1,4 milióna eur ročne. Veľa peňazí za ničnerobenie. Prepustil šesťdesiat hotelových zamestnancov. Od 1. septembra obhospodaruje toto zariadenie kompletne Spolok samaritánskych pracovníkov.

Vráťme sa k Eve: Nevšímajú si ľudia z ochranky, čo sa v dome odohráva? „Nie,“ uisťuje prostitútka s dlhými hnedými vlasmi a zaklipká očami: „Chodím tam vždy hneď do kaviarne International. Ľudia to predsa radi vidia, keď my, normálni občania, hľadáme kontakt s utečencami.“ Skutočne povedala „normálni občania“ – a aj tomu verí. Kaviareň v tomto zariadení vytvorili „čestní“ dobrovoľníci. Aj Jutta Kűster tomu venovala kus svojho srdca. Už sa venuje iným projektom.

Ak uveríme rumunskej prostitútke, nikto skutočne nezbadá, keď sa ide z kaviarne International priamo na izbu. Zostávajú dve otázky : Je jediná predstaviteľka najstaršieho remesla, ktorá je tu „zamestnaná“? A odkiaľ majú vlastne tí mladí chlapíci peniaze na svoj „plný servis?“ Eva znova zaklipká očami: „Žiaľ, medzitým som dostala konkurenciu.“ A peniaze? „Niektorí moji „zákazníci“ predávajú drogy, iní kradnú.“ Hovorí skutočne o zákazníkoch!  S integráciou v Nemecku to teda ide veselo napred.

Jedlo. Pitie. Jazda taxíkom. All inclusive! Pojem z katalógu cestovnej kancelárie sa zvláštnym spôsobom spája so zaopatrením migrantov v Bielefelde. Pretože iná ubytovňa s pekným názvom Rűtli leží trochu bokom, vybavilo mesto pre týchto obyvateľov a pár čestných dobrovoľníkov taxislužbu. Obnáša to mesačne 7500 eur na jej rezervovanie – a poburuje mnoho občanov. Veď najbližšia autobusová zastávka leží asi 1700 metrov od Rűtli. W. Quakernack napísal v liste pre čitateľov miestnych novín: „Ľudí, ktorí prešli pol Európy pešo, asi nemožno nútiť, aby sa prešli k jednej zastávke.“ Aj R. Weissenberger sa vyjadril v miestnom denníku podobne kriticky: „Aj ja pochádzam z rodiny utečencov. Moji rodičia prišli zo Sliezska. V 60. rokoch som chodil do školy pešo – každý deň 2,1 km – a znovu späť.“

Samotní taxikári môžu len krútiť hlavou nad taxi servisom. Nils D.: „My si samozrejme „prachy“ radi zoberieme. Ale tí azyloví žiadatelia z Afganistanu, zo Sýrie a Iraku sa nechávajú voziť k najbližšiemu Mc Donaldovi. Je to zmyslom veci?“ Nie, to nie je. Dane platiaci občania financujú nielen Mc Donalda a náklady na taxi, ale aj stravovanie, ktoré je utečencom v ich ubytovni denne k dispozícii. Tieto potraviny skončia pravidelne v kontajneri s odpadom. Neďalekí obyvatelia, ktorí to fotografovali, sa domnievajú, že sa tak každý mesiac zničí jedlo v hodnote viacero tisíc eur.

Mesto Bielefeld  je zaťažené dlžobou 1,2 miliardy eur. Len 85 miliónov eur bude musieť vydať v tomto roku na utečencov. Ak sa však náklady na azylantov vyšplhajú ešte vyššie, musí mesto ošklbať občanov, kde sa dá: na daniach z nehnuteľností a pozemkov, na daniach od živnostníkov a za psov. Rozpočet divadla bol škrtnutý o 600 000 eur. A v mnohých školách padá omietka zo stien.

„Domorodci“ sú chudáci. V Nieheime vypovedali nájom 51-ročnej Betitne Halbey, zdravotnej sestre, v byte, ktorý mala prenajatý od mesta. Platila presne 16 rokov nájomné a udržiavala byt starostlivo v poriadku. Mesto vraj potrebuje byt pre „vlastnú potrebu“. Tak to ide medzitým v celej krajine. Nemci musia svoje byty vyprázdniť a imigranti sa nasťahujú. Zdravotná sestra bude musieť za svoj nový domov zaplatiť pravdepodobne viac. Každý deň bude premýšľať, pre koho pracuje a platí dane.

Takéto starosti nemá „rodina“, ktorá sa usadila vo westfálskom Borgholzhausene. Hoci manželstvo s viacerými ženami – teda polygamia – naráža na hodnoty Európy a na základy ústavy, Sýrčan Muhamed bol v Nemecku nielen prijatý s otvorenou náručou, ale aj s najlepšou opaterou. Pod titulkom „Jeden otec, tri mamy a deväť detí“ informoval Haller Kreisblatt obšírne o tomto prípade, ktorý sa vďaka masovému prisťahovalectvu z arabského sveta stal v Nemecku bežným.

Mladá redaktorka týchto novín, Kerstin Spieker, ukázala veľa porozumenia pre potentného Muhameda a jeho mini hárem a pridala ešte čitateľom doučovanie v oblasti cudzích zvykov: „Vo väčšine moslimských krajín musia muži prinajmenšom dokázať, že sú schopní hospodársky podporovať viaceré ženy a deti z týchto vzťahov.“

Tento problém Muhamed v Nemecku nemá. U nás jemu a jeho „rodine“ garantujú daňoví poplatníci a miestna zdravotná poisťovňa perfektnú starostlivosť od rána do večera. Samozrejme za nulovú tarifu. Otecko, jeho tri ženy a ich doteraz deväť detí zinkasujú mesačne viac ako 3900 eur sociálnej podpory – plus byt bez platenia nájomného, vrátane poplatkov za kúrenie, vodu a komunálny odpad. K tomu ešte bezplatné detské zariadenie (škôlka) a prvotriedne lekárske ošetrenie. Ani Muhamedove tri ženy neplatia príspevok na zdravotné poistenie. Jeden daňový poplatník vypočítal, že tento Sýrčan by musel mať mesačný príjem 10 000 eur brutto, ak by mal zaplatiť všetky spomenuté poplatky a svoju rodinu uživiť.

Ale že nemecká solidárna spoločnosť nenechá nikoho v štichu, hľadá si tento dobrý muž teraz ešte štvrtú ženu.

Hovorí, že Prorok mu to vyslovene prikázal…

Zdroj: Hans- Hermann Gockel,  Compact  5/2016 / www.compact-online.de

Mária Hutirová
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis