Neodiktátor Fico

Add Comment

Svet sa rýchlo mení. Aj spôsoby vládnutia. Nie však principiálne. Diktatúra dnešnej doby sa od čias diktatúr z minulého storočia principiálne nezmenila tiež. Zmenil sa iba spôsob aplikácie. Niektoré praktiky politického diktátu vymizli, iné sa zjemnili alebo sa viac ukryli pred zrakom verejnosti. Následky diktatúry však zostávajú rovnaké. Totalita, nesloboda, plač a škrípanie zubami.

Od volieb 2016 terorizuje slovenskú spoločnosť jedna politická kauza za druhou. Začalo to už znepokojivým výsledkom volieb, kde si treťosektorové kone rezali ruky šabľami pri otváraní šampanského. Následne bola škandalózne zostavená vláda, kde jednotlivé politické strany (SNS, MOST-HÍD a SIEŤ) zradili z pohľadu občanov všetky ideály svojich voličov. To, čo sa po voľbách stalo, však nebola iba zrada voliča. Je to oveľa horšie. Bola to zrada demokracie a všetkých jej princípov, ako primárny následok nesprávnej Ficovej politiky, za dlhé predchádzajúce obdobie.

Od vtedy prešiel viac ako rok, ktorý v kontexte udalostí považujem za najškandalóznejšie obdobie slovenskej politiky od roku 1989. Fico svojim skrytým protislovenským pôsobením vo vláde spustil politickú krízu, ktorá pre Slovensko neskončí dobre. Ale nie len on, pretože na tejto kríze sa podieľa okrem SMER-u a vládnej koalície rovnako aj opozícia – najmä SaS a OĽaNO – NOVA.

Slovensko ako tlakový hrniec s upchatým ventilom

Kauzy SMER-u z minulosti nepochybne deštruovali Slovensko, pretože Fico a jeho spolupartajníci nechodili po zemi. Vznášali sa nad zemou ako polobohovia, vykrikovali v parlamente heslá typu: „Vyhraj voľby – smieš všetko.“- a tak sa aj správali! Namiesto demokratického štátu budovali po celej krajine mafiánsku chobotnicu s chápadlami a tunelovali Slovensko. Ale kauzy, ktoré sa prevalili za posledný rok, doslova Slovensko prevalcovali v ucelenom slede. Ak by som ich mala definovať, pravdepodobne by som musela napísať namiesto komentára knihu, akúsi „Jeden a pol ročenku slovenských káuz“. Nielen ich počet, ale hlavne nechutnosť je zarážajúca, pretože rozkrádať z politických kresiel vo vláde štát cez vratky DPH, je príbeh ako z gangsterského filmu. No až po prijatí protiextrémistického zákona a škandalóznom zriadení nového teroristicko – extrémistického oddelenia národnej kriminálnej agentúry (NAKA) sa v slovenskej spoločnosti spustila doslova lavína občianskej nespokojnosti.

Politická kríza tiež súvis s manipuláciami v Súdnej rade SR a na Najvyššom súde SR. Veľa občanov sa začalo verejne vyhrážať niektorým bývalým a terajším ústavným činiteľom, čo na Slovensku predtým ľudia vo zvyku nemali. Ficova administratíva to však rieši iba pridelením ochrany. Posledným prípadom bolo pridelenie ochranky predsedníčke najvyššieho súdu, ktorú verejnosť príznačne nazýva „juristutka“. Politici Ficovej vlády teda nerešpektujú pravidlá demokratickej spoločnosti. Preto je Ficov minister Kaliňák podľa odporúčacích správ a hodnotení OSN a tiež judikatúry Európskeho súdu tvorcom nezákonného vyšetrovacieho orgánu – policajnej inšpekcie, obviňovanej z manipulácií pri vyšetrovaní policajtov. Rozsudky najvyššieho súdu o nezákonnosti tejto inštitúcie politici, hlavne minister Kaliňák, neakceptujú. Kaliňák sa o sudcoch najvyššieho súdu sa vyjadruje, že nepoznajú právo, lebo nečítajú zákony. Pritom najvyšší súd je v demokratickom štátom zriadení jedným z nosných pilierov demokracie a nerešpektovanie jeho rozhodnutí má rozkladné účinky. Premiér Fico napriek tomu vyhlasuje, že Kaliňák je skvelý minister.

Za mrežami končia nevinní ľudia

Z prenasledovania obviňuje Fica okrem opozície (Mazurek, Mizík, Matovič), aj člen koalície, poslanec Andrej Hrnko, ktorý tiež tvrdí, že bol perzekvovaný políciou.

Slovenskom zmieta Ficov totalitný režim, ktorý je v istom smere podobný spôsobom čilského diktátora Pinocheta. Aktivisti sa formujú a snažia sa o občiansku podporu po celom Slovensku. Svedčí o tom množstvo ich stránok aktivistov na sociálnych sieťach, z celého politického spektra. Aktivisti sa snažia získať podporu verejnosti na zvrhnutie Ficovho polodiktátorského režimu.

Ficova administratíva naplno využíva na podporu svojho diktátu spravodajské služby (SIS). Tie okrem iného uzavreli dohodu s predsedníčkou Najvyššieho súdu SR Danielou Švecovou, známou z káuz prenasledovania sudcov. Na podporu policajného štátu využívajú takzvaných „extrémistov“, ktorých stíhajú za slobodu prejavu a potláčanie náboženských slobôd islamistov napriek tomu, že islamská viera nie je na Slovensku uznaná a nemá oporu v zákone. Takýto prípad rezonoval na Slovensku pred nedávnom, kedy „elitné“, protiobčianske komando neprimeraným spôsobom zasiahlo proti dievčaťu, ktoré pomočilo Korán. Odvtedy sa to stalo bežnou praktikou a len pred nedávnom nabehlo už komando aj do parlamentu. Policajná moc je teda bez pochyby zneužívaná a Fico tak zriadil policajný štát, čo je jeden z najspoľahlivejších indikátorov na diagnostikovanie politickej diktatúry.

Vážnym spoločenským problémom tiež je, že Fico, aby zabránil narastajúcemu odporu spoločnosti, zriadil toto policajné komando aj na politické čistky, zamerané proti obyčajným ľudom – podporovateľom radikálnej slovenskej pravice (ĽSNS). A to je vážny problém, pretože politické čistky nasmerované proti obyvateľstvu, to je diktatúra ako vystrihnutá z príručky o mocenských praktikách. Nehovoriac o tom, že Ficove diktátorské praktiky najviac na posilnenie svojej moci zneužíva tretí sektor.

Fico si často pri vládnutí mýli demokraciu s autokraciou a komunizmom, a to je jeho najväčší problém. Praktizovanie metód niektorých ruských prezidentov z minulosti na presadzovanie dnešného Bruselského diktátu nevytvára totiž iba novodobý feudalizmus, ale dáva reálne šance tretiemu sektoru na preberanie štátnych mocí, pretože občiansky odpor proti Ficovi tretí sektor zneužíva na mobilizáciu občanov v svoj prospech. A skončí to vlnou nepokojov – ak nie horšie. O tom som hlboko presvedčená.

Ak je teda dnes primárne niekto zodpovedný za to, čo si dovoľuje v spoločnosti tretí sektor, potom je to Fico a jeho spôsoby vládnutia. Má „za ušami“, čo ho robí pred politickými nepriateľmi veľmi zraniteľným, odvrátil sa následne od svojho národa, kľačí pred Bruselom a čaká, že ho EÚ podrží. V tom sa však veľmi mýli, pretože v Bruseli neexistuje jediný politik, ktorému by Fico mohol dôverovať. Nemôže dnes veriť ani niektorým svojim členom vlády, nieto zapredancom v Bruseli.

Nástupnícka totalita v priamom prenose

Tri diktátorské vlády Roberta Fica, podporované Bruselom, otvorili na Slovensku Pandorinu skrinku totality. Policajné kontroly občanov na cestách, pripomínajúce zastrašovanie a finančné vydieranie vodičov. Manipulácia s Najvyšším súdom SR. Kauzy rozkrádania. Manipulácia so špeciálnou prokuratúrou a kauza Kováčik. Tolerovanie prítomnosti fašistického špeciálneho súdu. Protiústavný extrémistický zákon na potláčanie ľudských práv, slobody a zavedenie prezumpcie viny v spoločnosti. Trestanie sudcov najvyššieho súdu za právny názor. Rozklad súdnictva cez jeho najvyššie inštancie. A mnoho ďalších diktátorských krokov vlády, na potlačenie ľudskosti a odnárodňovanie Slovenskej republiky.

Niektorí sudcovia najvyššieho súdu tvrdia, že Slovenská republika nie je právny, ale fašistický štát a že je tesne pred kolapsom. Počas deväťročného vládnutia Ficova administratíva vyrobila viac ako 150 väčších, či menších škandálov, za ktoré nebol nikto okrem nepohodlných ľudí z jeho administratívy potrestaný, ani odsúdený. Anglické médiá o ňom napísali, že keby žil v inej krajine, už dávno by „sedel v base“! Takýto názor zdieľajú tiež niektorí sudcovia na najvyššom súde. Je teda nepochybne obviňovaný zo zločinov, čo je tiež jedna zo spoločných čŕt všetkých diktátorov.

Jeden z Ficových úradníkov, kreovaný do funkcie politickým rozhodnutím v oblasti zdravotníctva v roku 2016 priznal, že na Slovensku zomrie ročne od troch do sedemtisíc ľudí zbytočne, kvôli nedostatočnej zdravotnej starostlivosti. Vláda teda nepochybne nerešpektuje základné ustanovenia Ústavy SR, čo tvrdia aj niektorí zahraniční poslanci Európskeho parlamentu. Tiež ich nerešpektuje návrh z dielne SMER-u na zrušenie amnestií a jeho neskoršie uvedenie do praxe. A najnovšie sa od politického generálneho prokurátora „SMER-u“ dozvedáme, že chce na Slovensku rušiť parlamentné politické strany, čo nemá obdobu ani v diktatúrach Latinskej Ameriky. A to všetko sa dnes primárne deje iba preto, aby sa Fico páčil Bruselu a zachránil politický zadok sebe, svojim oligarchom a straníckym kolegom. Takto vyzerá politika v štáte, priatelia, kde sa politici dlhodobo vznášajú pol metra nad zemou a kradnú ako straky. Vždy si to odnesie občan a republika. Najväčší problém však je, že to, čo príde po Ficovi, nebude o nič lepšie, pretože ak Fico svoj národ časom zradil, potom tretí sektor, ktorý nastúpi po ňom, nás iba použije na dosiahnutie cieľov svojich zahraničných tútorov.

Úspech diktátora nie je úspechom jeho voličov

Diktátorovi Pinochetovi v Chile sa prikladala zásluha o ekonomický rast krajiny. Hitler v predvojnovom období tiež naštartoval ekonomiku výrazným spôsobom. To isté sa podarilo urobiť Ficovi na Slovensku. Jeho administratíva má pozitívne ekonomické výsledky. Bodaj by nemala, keď diktatúra na Slovensku kvitne rovnako ako v Chile. Rast HDP (jeden z najvyšších v EÚ), nárast zahraničných investícií, rekordná zamestnanosť a podobne. Jeho úspechy sa však pozitívne neprejavili v spoločenskom živote, pretože napríklad reálna mzda na Slovensku je jedna z najnižších spomedzi krajín EÚ a Ficova administratíva ju obvykle zastiera zmanipulovanými štatistikami – ďalší zo spoľahlivých indikátorov prítomnosti politickej diktatúry. Ľudia v niektorých regiónoch Slovenska žijú pod hranicou chudoby a na hranici chudoby dnes žije majorita spoločnosti. Priemerný plat bežného občana v krajine s vysokými životnými nákladmi nepostačuje na dôstojný život, čo spôsobilo masívny odchod obyvateľstva v produktívnom veku do iných krajín. Za posledných dvadsaťsedem rokov odišiel každý piaty Slovák. Slovensko teda svojim spôsobom stagnuje na mieste. Samozrejme. Ekonomické úspechy diktátorských režimov sú vždy krátkodobé, pretože potom nastúpia následky vedľajších účinkov diktatúry.

Samotný Fico, však empatiou „netrpí“ a pozerá sa na problém z uhlu pragmatickosti. Vyhlasuje, že politická korektnosť na Slovensku končí! To povedal na poslednom zjazde SMER-u.

Na Slovensku začína tiež chýbať pracovná sila, ktorú chce Fico nahradiť cudzincami. Prvky korporatívneho fašizmu (sociálne záujmy štátu sa podriaďujú záujmom oligarchie, pričom sa potláčajú ľudské práva) sú teda na Slovensku viditeľnejšie ako reflexná farba.

Tretí sektor nás nezachráni

Každý, kto si na Slovensku otvorí ústa viac ako je obvyklé, sa stáva buď drzým alebo nepohodlným. Posledný prejav Kisku v parlamente, kde prezident na základe toho rozdeľuje národ na jeho dobrú a zlú časť, je toho jasným svedectvom. Kde teda zostala demokracia a kto ju obhajuje, keď predstavitelia slovenského tretieho sektoru na najvyšších štátnych postoch tiež nesú jasné znaky diktatúry? Vezmite do úvahy všetky fakty. Členovia najväčšej treťosektorovej politickej strana SaS fackajú na verejnosti aktivistov. Vyhlasujú, že úrad vyššieho územného celku v Banskej Bystrici je obdobou čiernej diery, ako to o Slovensku niekedy vyhlásila vrahyňa Madelaine Albright. Treťosektorové kone v justícii – sudcovia, sú verejnosťou obviňovaní z machinácií a pokusu o prebratie štátnych mocí, ako napríklad sudkyňa Javorčíková. Treťosektorové médiá zamlčujú pravdu o stave spoločnosti a vytvárajú kauzy ako politici. Sme svedkami odnárodňovania Slovenska cez urážanie štúrovcov. Celkovo sa tretí sektor snaží o násilné prevzatie moci. Tak čo je tá reálna zmena, ktorá nás má čakať, keby Ficova vláda padla a nahradil by ju tretí sektor? Boj s korupciou? Nebuďme smiešni. Veď tretí sektor je celý – už v svojej podstate, principiálne postavený na korupcii.

Ja vidím záchranu iba v jednom. Personálnej výmene majoritnej časti dnešných politikov vo voľbách za pronárodne mysliacich ľudí. Silné osobnosti, ktoré sú schopné sa postaviť Bruselskému diktátu, obnoviť právnosť a zachovať Slovensko v podobe, ako ho tvorili naši predkovia tisíc rokov. Inak to už nebude Slovensko a o demokracii budeme všetci naďalej iba snívať. A hlavne. Pošlime preč z politiky deti s kvietkami vo vlasoch a strojčekmi na zuboch.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Mária Vidomská
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis