Švajčiarsko povestné referendami a pre určitú časť ľudí inšpirácia v realizovaní priamej demokracie v najnovšom ľudovom plebiscite potvrdilo, že keď mocenská elita a médiá spracujú aj civilizovaných voličov, dosiahnu to, čo chcú. Teda, ak sa nechajú občania – voliči ovplyvniť.
Podľa jedných rozhodli múdro, podľa iných poslušne, vystrašene ako sa na zmanipulovaného občana – ovčana patrí. Švajčiari v referende nazvanom „iniciatíva 1:12“ rozhodovali o tom, či obmedzia najvyššie manažérske platy na maximálne dvanásťnásobok aktuálnej minimálnej mzdy.
S iniciatívou prišli Mladí socialisti v reakcii na vysoké príjmy vedúcich pracovníkov nadnárodných spoločností. Proti návrhu bolo 65 percent hlasujúcich, takže manažérom nikto nesiahne na tučné účty.
Výsledky referenda prekvapili, pretože Švajčiarom už v marci tohto roku došla trpezlivosť nad nenásytnosťou trhových žralokov. Vtedy v referende posilnili právomoci akcionárov pri kontrole manažérskych platov a zakázali prax „zlatých padákov“ – vysokého finančného odstupného.
Pred referendom o „iniciatíve 1:12“ podnikateľské zväzy strašili voličov, že ak neumožnia manažérom urvať si taký kus zlatého teľaťa, aký chcú, tak to ohrozí konkurencieschopnosť švajčiarskej ekonomiky a poškodí podmienky na rozvoj medzinárodného obchodu.
Svoje mediálne trhovo – propagandistické polienko si priložila hlasná trúba „slobodného“ obchodu Wall Street Journal s tým, že Švajčiarsko by schudobnelo a prišlo o zahraničné investície. Preto americký denník po výsledku referenda, ktoré neskrivilo ani vlas na hlave manažérskej elite najväčších spoločností, nadšene aplaudoval takzvanej demokratickej múdrosti Švajčiarov a udelil im jednotku.
Podľa Wall Street Journal múdri Švajčiari odmietli „rovnostársky prelud“. Obhajcom nekonečnej múdrosti neviditeľnej ruky trhu asi ušlo, že návrh nebol o tom, aby všetci zarábali rovnako alebo len s minimálnymi rozdielmi, pričom by povinne pochodovali ulicami v rovnakých maoistických uniformách.
Nenásytnosť finančnej elity smeruje k sociálnym rozdielom, výbuchom nespokojnosti a extrémizmu, ultra zľava či ultra sprava a práve k vyprovokovaniu rovnostárskych systémov v štýle Červených Khmérov. Samozrejme to nie je prípad súčasného Švajčiarska, ale uvažovanie finančnej elity a ich mediálnych prisluhovačov v Berne alebo v New Yorku má rovnaký základ a totožnú dávku spoločenskej neprezieravosti.
Sociálna spravodlivosť a dôstojné možnosti existencie bez rovnostárstva sú príčinou spokojnosti najšťastnejšieho národa v Európe i na svete – Dánov. No Dánsko nie je vhodným príkladom pre politicko – mediálnu mašinériu.
Len nesiahajte na špičkových manažérov, pretože spolu so špičkovými politikmi úžasne riadia systém. Naplánované a spúšťané krízy si majú vyžrať ostatní a šetriť, nie vyvolení a smotánka systému. Ostatní sú leniví, bez nápadov a len natŕčajú ruky. Takým sa stanoví odkiaľ-pokiaľ, či už v myslení alebo v príjmoch, ale pre vyvolených nijaký strop neplatí, ich možnosti sú netušené a samozrejme zaslúžené.
Uverili tomu aj Švajčiari, teda aspoň 65 percent zo zúčastnených voličov na referende. Vďaka vám – podnikateľské zväzy a Wall Street Journal za to, že vieme čo je múdre a demokratické, inak by sme tápali… A príjemný deň i dobrú noc so zlatými kreditkami.
Zdroj: ČTK, Wall Street Journal