Pápež Ján Pavol II. sa kedysi vyjadril, že nebo, peklo alebo očistec sú skôr stavmi duchovnej bytosti (anjela či démona), lebo ľudskej duše než miestami. Experimentálny výskum preukázal, že v ľudskom tele sa prirodzene vyskytuje dimetyltriptamín (DMT) a 5-metoxy-dimetyltriptamín (5-MeO-DMT). Obe tieto látky sú značne psychedelické, teda extrémne menia myseľ. Spisovateľ a tzv. psychonaut Martin W. Ball ich nazýva úplnými energetickými otváračmi.
DMT okrem toho volajú molekulou duše (vhodnejší preklad výrazu výskumníka Ricka Strassmana spirit molecule by však bol molekula duchov), 5-MeO-DMT molekulou Boha a dipropyltryptamín (DPT) zasa molekulou démonov.
Zmyslom tohto článku nie je poskytnúť návod na dosiahnutie extrémnych stavov mysle, ale informovať o súčasnom amatérskom aj profesionálnom výskume. Ľudia užívali enteogény odjakživa. Dalo by sa povedať, že si posvätné šamanské rastliny, huby a živočíšne výlučky adoptovali a domestikovali podobne ako napríklad kone. S nejakými tými odreninami sa na nich naučili jazdiť, dokonca aj „lietať“ do iných svetov – tak ako Tarzan na liane či čarodejnice na metle. Tieto látky majú navyše aj liečivý potenciál, vrátane schopnosti liečiť závislosti každého druhu. Okrem toho umožňujú precítiť jednotu s prírodou, vesmírom aj so samotným Stvoriteľom. Niektoré z nich dokonca presmerujú odvážlivcov do iných, často obývaných svetov a dimenzií.
MOLEKULA DUCHOV
DMT je účinnou látkou známej indiánskej liečivo-šamanskej zmesi s názvom ayahuasca. Prvé správy o užívaní ayahuascy sa objavili v polovici 19. storočia, keď britský učiteľ Richard Spruce popísal jej účinky pri prieskume Rio Negra v Brazílii. „Aby rozpoznali plány nepriateľa, pijú svoj magický nápoj ayahuascu a robia vlastné kroky útoku a obrany. Používajú ju okrem iného na určenie, kto z príbuzných je chorý a čo mu chýba, kto je uhranutý alebo očarovaný, a kto k nim prichádza s dobrými či zlými úmyslami,“ poznačil si na prelome 19. a 20. storočia ekvádorský geograf Manuel Villavicencio.
Na stránke Clifforda Pickovera, autora kníh ako Paradox Boha a Sex, drogy, Einstein a škriatkovia, je otázka adresovaná výskumníkovi DMT Rickovi Strassmanovi, či je možné, že Mojžiš a Ježiš mali väčšiu epifýzovú produkciu tejto látky (vznikajúcej aj v pľúcach a krvi) než väčšina z nás. Odpovedal, že to nie je veľmi pravdepodobné. Neskôr však písal o fenoméne proroctva v knihe DMT a duša proroctva. „Zatiaľ nevieme, či aj epifýza produkuje DMT, a nevieme o tom, že by dochádzalo k zvýšeným hodnotám DMT v stavoch, keď bolo vedomie zmenené bez užitia drog. Nie je dostatok dôkazov o užívaní rastlín starozákonnými postavami,“ odpovedal vyhýbavo.
V jeho prvej knihe DMT: Molekula duše sa písalo, ako po vnútrožilovej aplikácii DMT v množstve 0,4 mg na kilogram telesnej hmotnosti človek nemôže zostať ateistom – čo však ešte neznamená veriť v jediného Boha. Do akej miery Strassmanova inklinácia k monoteizmu vyplynula z jeho výskumu? „Možno chcel dobrovoľník povedať, že uveril v existenciu spirituálneho sveta, a nemyslel tým, že existuje len jeden Boh. V mojej štúdii bolo len niekoľko „stretnutí s Bohom“, takže skôr som sa k monoteistickému náhľadu dostal cez starozákonný model prorockého vedomia než opačne,“ priznal vedec.
Z hľadiska dosiahnutia požadovaného účinku enteogénov je dôležitou zložkou aj starostlivo zvolené dávkovanie. To je, samozrejme, najnižšie pri priamej aplikácii injekciou do žily, tak ako to prebiehalo v Strassmanovom výskume. Timothy Leary v roku 1966 v Psychedelickej revue uviedol, že keď hovoril so psychiatrom zbierajúcim údaje o DMT, z viac než stovky jeho subjektov mali len štyria príjemnú skúsenosť. „Zlý trip mali traja, možno štyria ľudia. Študovali sme asi 60 ľudí a podávali sme rôzne, postupne zvyšované dávky asi na 400 sedeniach. Obvykle to záviselo od dávky. Niektorým sa nepozdávala malá dávka, ale neviem, či by som to nazval zlými tripmi,“ odpovedal Strassman v rozhovore.
MOLEKULA BOHA
Martin W. Ball zažil pred napísaním svojej najzásadnejšej knihy Boh v tele hlboký vnútorný prerod. Predtým bol agnostický ateista. Teraz verí v Boha, ktorý však nie je v rozpore s evolúciou. Tá totiž existuje ako dôsledok kozmického plánovania božskej imaginácie, ktorá hrá sama so sebou hru na akúsi multibytosť. Ball chápe našu bežnú realitu ako nižšiu úroveň „tripu“ Božieho vedomia. Pri vyšších dávkach môže človek ako nositeľ Boha dočasne prekonať ego a povzniesť sa nad ilúziu oddelenosti bytia. Kniha je plná zaujímavých metafor a úvah o evolúcii, božskej imaginácii, rozvoji vedomia, ale aj o egu a jeho vplyve na náš každodenný život. Neuškodí ani Ballovo burcovanie k žitiu života naplno. Keďže on sám okrem iného neuznáva reinkarnáciu a ľudský život považuje len za život jednej z postáv v „Božej videohre“, niet sa čo diviť.
Ball sa odvoláva na značne zhrdzavenú Occamovu britvu, ktorou by predtým, než sa experimentálne potvrdila, neprešla ani teória relativity. Obsedantne ňou máva vo vzduchu a trhá na kusy astrálnu sféru so všetkými jej bytosťami, minulé aj budúce životy, zážitky vystúpenia z tela, paralelné vesmíry aj úplne všetky náboženstvá, pričom za platnú považuje len svoju víziu vychádzajúcu z osobnej skúsenosti jeho samého a niekoľkých ďalších ľudí. Pritom vyčíta prejavy ega ostatným. Ak si myslí, že 340 zdokumentovaných zážitkov s DMT, tzv. tripreportov (dve tretiny z nich popisujú stretnutie s astrálnymi bytosťami), sú len výplody fantázie niečieho ega a jedinou skutočnou bytosťou je Boh, ktorého on sám nikdy nevidel, iba cítil, vlastne tým hovorí, že všetci ostatní – hoci bádajú v duchovnej oblasti o desaťročia dlhšie (napríklad Stanislav Grof či Terence McKenna) – sú úplne vedľa. Tvrdiť, že Boh je skutočnejší než človek a mávať pritom Occamovou britvou je prinajmenšom trúfalosť.
O molekule Boha vyšlo v angličtine viacero kníh. Podobnú skúsenosť ako Martin W. Ball mal aj James Oroc, autor knihy Tryptamínový palác, ktorému akašon – ako túto látku nazýva taoistický majster Mantak Chia v knihe Technológia temnoty, hneď na prvýkrát zmenil život. V novšej knihe Nekonečné bytie z roku 2014 Ball popisuje podrobnosti premeny z ateistu na radikálneho nedualistu. K molekule Boha ho priviedol istý Hal, ktorý vtedy zakladal rituálnu skupinu Chrám prebúdzania božstva a býval rovnako ako Ball v oregonskom Ashlande. Ponúkol Ballovi jed ropuchy coloradskej zo Sonorskej púšte s obsahom kryštalického 5-MeO-DMT. Potom Ball okúsil aj čistejšiu verziu z laboratória. Po užití sa ocitol pred životnou voľbou: buď sa bude stále hrať na Martina, alebo si prizná, že žiadny Martin nie je, a stane sa sám sebou. Vybral si to druhé. Tým dosiahol úplné energetické otvorenie sa.
AUTOR: Viktor Memfer
