Kto odmieta ovládnuť starú múdrosť, ten od seba odháňa silu života.
(Volchv Velimudr)
Nemusíme spomínať len miesta v zahraničí. Slovenská lokalita Zámeček pri Šuranoch patrí k najväčším archeologickým náleziskám v strednej Európe. Nachádza sa pod pohorím Tribeč na sprašovom brale pri ústí dvoch ramien rieky Nitra. Národná kultúrna pamiatka Zámeček (vyhlásená 17. júla 1963) bola na základe početnosti nálezov nazvaná archeológmi Slovenská Trója. Uskutočnil sa tu najväčší archeologický výskum v dejinách Slovenska, ktorý viedol riaditeľ Archeologického ústavu SAV Anton Točík. Nachádza sa na konci Topoľovej ulice za mostom nad riekou Nitra. Pôvodná rozloha lokality bola 22 000 m2, stáročiami však odplavovaním rieky a ťažbou hliny na výrobu tehál zostala len tretina pôvodnej rozlohy hradiska.
Prvá písomná zmienka o Nitrianskom Hrádku pochádza z roku 1431, nazývaný bol Várad, neskôr Kisvárad – Malý Hrádok. Začiatky osídlenia siahajú až do praveku. Na prvý pohľad nevýrazná lokalita je považovaná za najdôležitejšie praveké európske nálezisko. Tak ako známu Tróju aj Zámeček nazvali archeológovia tell (pahorok, ktorý vznikol dlhodobým osídlením na jednom mieste navŕšením sídel viacerých generácií). Hrádocký tell má minimálne 5 000 rokov a je považovaný za naše najstaršie miesto, kde pulzoval čulý život. Nálezové vrstvy predstavujú hrúbku 4 – 5 m. Známy historik Pavol Dvořák o tejto lokalite rozprával v TV dokumente Stopy dávnej minulosti. Vzostup a pád Slovenskej Tróje. Karol Kolečáni spomína v knihe Malý Várad objavené halštatské sídlisko kalenderberskej kultúry, laténske birituálne pohrebisko z 2. storočia pred n. l. a rímsko-barbarské sídlisko, našli sa tu aj pamiatky z čias kupca Sama, kniežaťa Rastislava, Pribinu a Svätopluka z čias staroslovanskej ríše z 9. storočia, ako aj staroslovenské pohrebisko. Najvýznamnejším nálezom je Hrádocká venuša, 27 cm veľká soška plodnosti, Veľká matka (Magna Mater), ktorá bola v roku 1993 zobrazená na aj slovenskej dvojkorunovej minci. Sošku vykopal v roku 1950 študent brigádnik, neskôr vyštudovaný právnik Vendelín Laca. Jej zväčšená kópia od výtvarníka Jaroslava Gubrica sa nachádza v priľahlej obci Nitriansky Hrádok. Postavili ju v roku 1998 a s podstavcom meria 270 cm. Dominuje v malom parčíku v polkruhu z kamenných monolitov ako symbolika rondelu, kruhovej stavby praveku.
Rondely boli najstaršie stavby strednej Európy, mali obranný, kultový a astronomický význam. Venuše, sošky sediacej ženy, Veľkej matky, predstavujúcej symbol života, úrody a plodnosti sa nachádzajú aj v mnohých svetových múzeách. Ženské figúrky majú silné postavy s výrazným poprsím a bruchom, bez zreteľných čŕt tváre. Obezita vtedy nebola bežná tak ako dnes a predstavovala skôr vytúžený blahobyt. Bohyňa ako nositeľka života a lásky bola matkou všetkých bohov a ľudí. V predkresťanskom svete predstavovala tri podoby: pannu, matku a starenu, obdobou v gréckej mytológii je Gaia – matka Zem, v kresťanstve Stella Maris – nebeská matka Mária, a pod. Len pre zaujímavosť, Věstonická venuša (11,5 cm) nájdená v roku 1925 na južnej Morave vo vtedajšom Československu je považovaná za najstaršiu keramickú sošku vôbec, datovaná bola do obdobia 29000 pred n. l.
Prvý archeologický výskum Slovenskej Tróje vykonal zakladateľ slovenskej archeológie, prof. Jan Eisner, v roku 1923. Venoval sa výskumu raných Slovanov a robil rozsiahly výskum aj na Devíne. Výskum potom prebiehal v 50. rokoch až do roku 1960, keď bol ukončený pre reguláciu rieky Nitra. V tomto roku 26. júla pri príležitosti ukončenia jedného z najväčších archeologických výskumov v strednej Európe navštívilo Zámeček 120 členov medzinárodnej konferencie UNESCO. Počas výskumu sa tu našlo 4 000 nádob, 2 000 kostených nástrojov, 50 000 rôznych iných nálezov, keramika, tkáčske nástroje, náradia a i. Prvá zachovaná časť osídlenia je z mladšej kamennej doby, keď tu sídlil ľud tzv. lengyelskej kultúry (4700 – 3500 pred n. l.). Z tohto obdobia pochádza aj už spomenutý najvýznamnejší nález, ktorý túto lokalitu preslávil – Hrádocká venuša. Ľud tejto kultúry z mladšej kamennej doby tu zanechal 27 cm vysokú sošku sediacej ženy pravdepodobne ako prejav matriarchálnej spoločnosti s kultom plodnosti. Toto obdobie sa nazýva aj neolitické, poľnohospodárske, keď človek zásadne zmenil svoj postoj k využívaniu prírody. Je charakteristické pestovaním plodín, chovom domácich zvierat a výrobou keramiky. Po lengyelskej kultúre tu ostal aj rondel, kruhová stavba s piatimi priekopami a palisádami. Zaujímavým nálezom bol masový hrob z badenskej kultúry (3300 – 2600 pred n. l.) s 18 kostrami ľudí so psom (jeho kostrou) v strede. Bronzovú dobu (1900 – 1500 pred n. l.) charakterizuje maďarovská kultúra, predstavuje zlatý vek rozvoja poľnohospodárstva a remeselníctva na tomto území. Ľudia vtedy žili v kolových domoch s jednou až s tromi miestnosťami. Pomenovaná bola podľa obce Maďarovce (dnes Santovka).
Z maďarovskej kultúry sú na Slovensku zachované hromadné nálezy bronzových sekier, keramík a metalurgických nástrojov. Zaujímavým nálezom je bronzová ruka privezená pravdepodobne z oblasti Stredomoria. Kelti tu v laténskej dobe (mladšia železná doba) postavili opevnené sídlisko, čo dokazujú zvyšky mohutnej drevenej brány. Zámeček bol významným mocenským centrom. Vznikali tu spoločné keltsko-dácke sídla trvajúce až do príchodu Germánov, Kvádov a Rimanov. Dáci tu vybudovali mohutné drevené opevnenie pozostávajúce z dvojitého systému palisád a z mohutnej brány a priekopy. Z neskoršieho obdobia (tzv. sťahovania národov) pochádza hrob longobardského germánskeho bojovníka zo 6. storočia. Longobardi boli posledným germánskym kmeňom, ale po bojoch s Gepidmi zo severu a Avarmi v roku 568 sa ich okupácia Slovenska končí. Zo 6. – 9. storočia pochádza podľa oficiálnych údajov slovanské osídlenie. Rozptýlená slovanská osada s kostrovými hrobmi je zatiaľ na Slovensku jedinou preskúmanou veľkomoravskou dedinou sezónneho charakteru, píše sa v Malej encyklopédii Slovenska.
AUTOR: Vladimír Líška
