O Moldavsku

Ruský medveď na seba zobral bremeno protipólu k politickým silám Západu. Čo si budeme navrávať. Keď sa povie Západ, ide predovšetkým o USA. Momentálne Rusko odporuje aj sankčnému náporu EÚ, pretože tento umelý, nefunkčný a nejednotný zlepenec prostredníctvom svojich politických špičiek často hrá pätolízačskú hru s Bielym domom (aféry s odpočúvaním spojencov sa potichu a elegantne zamietli pod koberček v oválnej pracovni).

Z čias Sovietskeho zväzu si síce Rusko prinieslo staré hriechy v podobe nespokojných separatistických regiónov, no rovnako si ich priniesli aj bývalé sovietske republiky, ktorých hranice sú rozšírené o územia, ktoré by sa radšej ako s vlastnými vládami kamarátili s Vladimírom Putinom.

Medzinárodné právo a kadejaké pofidérne, násilné medzinárodné dohody (absolútne nerešpektujúce historické a kultúrne väzby) sú už raz také. V jeden deň má na región právo jeden štát a na druhý ho už zas mať nemusí. A práve to spôsobuje diplomatické problémy a do neba volajúce krivdy, hlasné najmä v prípade, keď to Západu nehrá do karát.

Po ukrajinsko-krymsko-americko-rusko-euroúnijnej mediálnej neverending story sa vynorili obavy z podobného scenára aj v susednom Moldavsku. Titulky ako Stane sa Podnestersko druhým Krymom? a O pripojenie k Ruskej federácie môže požiadať aj Podnestersko už šíria katastrofické scenáre. Nuž treba povedať, že celkom právom. De iure je totiž súčasťou Moldavska aj región nazývaný Podnestersko alias Podnesterská moldavská republika, ktorý k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. Navyše Podnestersko neustále vysiela Rusku žiadosti o pripojenie k jeho územiu. Odklon od Moldavska je viditeľný aj prostredníctvom bilbordov s nápisom „Pamätáme si: my nie sme Moldavsko“.

Podnestersko je doteraz nikým neuznaný (ak nerátame sporné štáty ako Horný Karabach, Južné Osetsko a Abcházsko), no fakticky samostatný štát. Pôvodne prináležalo k Ukrajine a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. K Moldavsku bolo pričlenené umelo počas komunistickej vlády. Existovalo vlastne iba ako dôvod pre zjednotenie Besarábie so ZSSR.

Nepríjemnosti spojené s Podnesterskom siahajú až do rokov 1989-1990 a k sporu o štátnom jazyku. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk rumunčinu, ktorá používa latinskú abecedu. To bolo tŕňom v oku pre rusky hovoriacu menšinu z Podnesterska a Gagauzov (potomkov utečencov z čias rusko-tureckých vojen v 18. storočí) z južného Moldavska používajúcich cyriliku. Konflikt vyvrcholil v septembri 1990, kedy bola vyhlásená Dnesterská moldavská socialistická sovietska republika (známa ako Podnestersko) nezávislá na Moldavsku. V auguste 1991 vyhlásilo Moldavsko nezávislosť od Sovietskeho zväzu a v decembri toho istého roku si Podnestersko zvolilo za prezidenta Igora Smirnova a na základe referenda vyhlásilo nezávislosť od Moldavska. Vláda v Kišiňove však novú Podnesterskú moldavskú republiku neuznala. Obe strany nedokázali nájsť kompromis, a tak v roku 1992 prerástol konflikt do krátkej, no krvavej občianskej vojny, v ktorej prišlo o život viac ako 1000 ľudí. Vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou skončila patovou situáciou, keďže moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla podnesterské ozbrojené skupiny.

V roku 2006 v regióne prebehlo referendum (účasť dosiahla 79 %) o ďalšom smerovaní krajiny, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku. Tieto snahy sa stupňujú najmä po zmene politickej situácie v Moldavsku v roku 2009.

V hlavnom meste Podnesterska Tiraspole existuje paralelná vláda, mnohými považovaná za diktatúru, ktorá si v Podnestersku vytvorila vlastný štát s vlastnou políciou, súdmi, menou a armádou. Členovia podnesterskej vlády sú však spájaní s organizovaným zločinom. Minister pre štátnu bezpečnosť Vadim Anťufejev figuruje na zozname Interpolu za zločiny spáchané ako šéf ruskej KGB v Lotyšsku na začiatku 90. rokov. V Podnestersku sa sústreďuje obchod so zbraňami, ktoré sa v oblasti vo veľkej miere vyrábajú. Väčšina zbraní prúdi do Abcházska a Južného Osetska (ktoré veľkoryso a nezištne uznali nezávislosť Podnesterska) cez ukrajinskú Odesu. Ľudia tu žijú o niečo lepšie ako v Moldavsku, vďaka lacným potravinám dovážaným z Ruska, ktoré zároveň drží nad Podnesterskom patronát a údajne sa snaží uchrániť tamojších etnických Rusov pred krviprelievaním.

Momentálne je Podnestersko v područí Moldavska, pretože zahraničné mocnosti aktuálne viac preferujú (tam, kde sa im to hodí) ideu územnej celistvosti krajín. Môže však dozrieť čas, kedy bude viac cool právo na sebaurčenie, sloboda, demokracia a samozrejme bude treba minúť zopár ton munície. Podnestersko bolo v priebehu času témou mnohých rokovaní s účasťou EÚ, Ruska a USA. Otázka Podnesterska však zatiaľ zostáva na mŕtvom bode a Rusko odmieta prosby týkajúce sa pričlenenia Podnesterska k federácii. Moldavský prezident Nicolae Timofti povedal na tlačovej konferencii, že každý krok zo strany Ruska smerujúci k prijatiu žiadosti „by bol krok zlým smerom.“

Správy o tom, že sa moldavský premiér Iurie Leanca (žeby ďalší pätolízač?) stretol s nezištnými altruistami, akými “nepochybne” sú americký viceprezident Joe Biden a minister zahraničných vecí John Kerry zachytil asi málokto. Premiér Iurie Leanca posilnený demokratickými víziami a užitočnými radami v oblasti zahraničnej politiky po návšteve Washingtonu povedal, že „napätá situácia na Kryme je hrozbou pre bezpečnosť celého regiónu. Vývoj situácie povedie k vzniku nových problémov a hrozieb, a to priamych aj nepriamych pre Moldavsko.“ Oficiálny postoj Moldavska k ukrajinskej otázke je v podstate výsledkom chladnej kalkulácie. Moldavsko sa chce páčiť USA, odkiaľ dostáva finančnú podporu, chce sa páčiť partnerom z EÚ, s ktorými chce podpísať asociačnú dohodu a zároveň nechce čeliť územnej strate podľa krymského vzoru. Čo (a prečo) chcú obyvatelia Krymu resp. Moldavska to nikto neakceptuje a nezaoberá sa tým ani len v poslednom rade.

Zdroje: balkanchronicle.com, trm.md, noodls.com, idnes.cz, wikipedia.org Zdroj foto: news.bbcimg.co.uk

 

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply