O ruskej nohe v ukrajinských dverách a o tom, že vstupujeme do nového sveta

Add Comment

Tento rok v máji sa odohrala v Žiline v Nadácií Polis debata na tému O ruskej nohe v ukrajinských dverách a o tom, že vstupujeme do nového sveta. Hosťami boli Elena Glushko (aktívna opozícia proti Putinovi), Andrej Bán (novinár .týždňa) a František Šebej (politik). Diskusiu moderovala Oľga Gyarfášova (tretí sektor). Presilovka 3 (diskutéri) + 1 (moderátor) vs. 0. Inak napísané, žiadna protistrana.

Keďže som sa bol na debatu pozrieť, popíšem ju troška osobnejšie a podrobnejšie. Okrem už menovanej Nadácie Polis, ktorá podujatie organizovala, boli účastní aj ďalší z „rovnakého súdka“. Stanica Žilina-Záriečie a Artforum. Myšlienková kapacita denníka Sme a týždenníka .týždeň. Nie nadarmo bývajú aj ich redaktori hosťami na rozličných akciách spomenutého kníhkupectva a kultúrnej kaviarne pre hipsterov a pseudointelektuálov.

Artforum ponúkalo pred samotnou diskusiou na predaj v rohu miestnosti na jednom stolíku knihy, zameranie samozrejme jasne protiruské. Niektoré boli z čias ZSSR, väčšina však zo súčasného, či nedávneho obdobia. Jediný titul, ktorý vytŕčal z radu bol od Noama Chomského. Keď som sa oň začal zaujímať, bolo mi s úsmevom povedané, že: „pán Chomsky rád provokuje“. Takže kto otvorene, veľmi presne, na úrovni kritizuje západ a môže byť aj „megaintelektuál“, ten provokuje. Tiež obrázok typickej presilovky, z cca. 20 ponúkaných kníh je snáď 19 protirusky nastavených a je tam jedna, ktorá vytŕča z radu, „aby sa nepovedalo“. Nie proruská, len protiamerická. Nakoniec to povedal aj sám predajca z Artofora: „Chomsky tu je, aby nikto nepovedal, že sme nejak protirusky nastavený“. Tak neviem, je táto veta skôr do plaču, alebo do smiechu?

Diskusia začala, ale páni a dáma to nemali „zadarmo“, dostávali v jej priebehu čoraz viac „zabrať“, viacerí diváci sa totiž dostavali s úmyslom robiť im opozíciu. Správne očakávali, že žiadna nebude prizvaná. Stále sa mi ozývajú v hlave pamätné slová Štefana Hríba, ktorý odišiel preto, že nebola pozvaná protistrana. Sám ju takmer nikdy nepozýval. Niektorí aktívni diváci boli Rusi, iní Slováci. Kládli nepríjemné otázky, dobiedzali, nedávali vydýchnuť, museli byť upozorňovaní až pacifikovaní.

V druhej časti, na ktorú som už skutočne nemal náladu, padla otázka aj priamo k Zem & Vek:

Z podobných teórií o našom financovaní si už dlhšie robíme srandu asi v tomto duchu:

–          Tebe už prišli tie peniaze od Putina?

–          Nie.

–          Ani mne, v čomu je chyba?

–          Možno sme poslali Putinovi nesprávne čísla účtov.

–          Sakra, zase žiadne ruble, žiadna vodka, kaviár, ani ruské vajcia a ruská zmrzlina.

Skutočne je s podivom koľko sa toho narozpráva o tom, kto všetko nás má financovať, ale nikto nikdy nič konkrétne nevytiahne. Žiadne finančné prevody, žiadne cesty do Ruska, žiadne poštové zásielky, prípadne iné spôsoby, ktorými by nás mali tí „zlí Rusáci“ zásobiť mesiac čo mesiac. Nevytiahla by niečo už dávno naša „slávna“ SIS-ka, ak by sa to v alternatívnych médiách „len tak hemžilo“ ruskými agentmi? Jediní, kto nás vždy platil a platí sú čitatelia. Je iróniou, že tí ktorí trh kážu, ním nežijú, avšak my ktorí kážeme proti trhu, z neho žiť naopak dokážeme. Vcelku podrobne sme financovanie Sme a .týždňa rozobrali v našom aktuálnom čísle.

Na konci diskusie dostal pán Šebej také množstvo nepríjemných otázok, že sa z nich už prakticky nedokázal spamätať. Človek, ktorý mu ich adresoval, sedel predo mnou a celú tú dlhú dobu od začiatku diskusie si usilovne robil poznámky ako študent na prednáške. Mal ich snáď dvadsať strán. Zapisoval si totiž všetky lži, polopravdy a zavádzania pána Šebeja, preto mal čo robiť, aby vôbec stíhal. Diskusia presne s obsadením, v duchu aj s výsledkom, aký som čakal od začiatku.

Celý záznam:

Zem & Vek

Pridaj komentár

  & Časopis