Masy utečencov nespadli z neba. Okrem intervenčných vojen USA a islamistických teroristických milícií je to aj politika vykorisťovania západných veľkokoncernov, ktorá tých „prekliatych“ čierneho kontinentu ženie na sever. Nigéria so svojimi 180 miliónmi obyvateľov je vzorový príklad spojenia týchto faktorov.
Podľa údajov humanitárnych organizácií sú na úteku pred islamským terorizmom a pred chudobou milióny Nigérijčanov. Lebo dve tretiny obyvateľstva – pre nás nepredstaviteľné číslo 120 miliónov ľudí – žije v najhoršej biede. Podľa údajov Svetovej banky sa dožívajú v priemere len 51 rokov. Niet divu, že krajina patrí medzi „popredných“ producentov utečencov. Demografický nadbytok – v závislosti od regiónu je až 70% všetkých mladých ľudí bez práce – spôsobuje, že sa mnohí vydávajú na ťažkú cestu smerom k Stredozemnému moru.
Nigérijské utrpenie má veľa príčin. Jednou z nich je, že štát, ktorý je presne trikrát tak veľký ako Nemecko, nemá žiadne integrujúce národné idey. To znamená, že medzi jednotlivými kmeňmi a etnikami neexistuje žiadny pocit súdržnosti. K tomu pristupuje aj rozštiepenosť na chudobnejší moslimský Sever a menej chudobný kresťanský Juh. Naproti tomu má nigérijské vlastenectvo alebo dokonca panafrikanizmus len málo prívržencov.
Zničenie delty Nigeru
Takýmto spôsobom roztrhnutý národ je ľahká korisť pre zahraničné mocnosti. Aj v Nigérii sa potvrdili tieto pravidlá. Pritom predovšetkým USA hrajú zničujúcu úlohu. Kryjú 10% svojej celkovej spotreby energie z ropy z tejto na obyvateľov najbohatšej africkej krajiny. Pre Nigériu to znamená, že 40% jej celkovej ťažby ropy sa predáva za relatívne priaznivých platobných podmienok pre strýka Sama. Gerd Schumann, nemecký expert na hospodársky imperializmus, poukázal vo svojej knihe Kolonialismus, neokolonialismus, rekolonizácia (Mníchov, 2016) na to, že krajina je kvôli tomu dokonca donútená importovať benzín – a to ako 8. najväčší producent ropy na svete.
Kolaboráciu miestnych korupčných úradníkov s USA postavila do väčšieho kontextu platforma Wikileaks už v roku 2010. Zverejnila depeše veľvyslanectva USA, podľa ktorých sa vraj do nigérijskej vlády „infiltroval“ koncern Shell, priateľsky naklonený voči USA. Ba čo viac, aj do hospodársky relevantných ministerstiev, a preto má stále informácie o celkovom vývoji. Pre Washington je to o to dôležitejšie, pretože má významný náskok v informáciách oproti ruskej alebo čínskej konkurencii. Takýmto spôsobom disponujú západné koncerny ropným monopolom v Nigérii a môžu si robiť, čo len chcú. Následkom je, že najmä v delte rieky Niger platí najvyššie ekologické ohrozenie. Ropné potrubia sa opravujú len vtedy, keď je to potrebné pre transport, inak ropa presakuje do spodnej vody. Kritik globalizácie Jean Ziegler poukázal vo svojom diele Nenávisť k Západu. Ako sa chudobné národy bránia proti hospodárskej svetovej vojne. (Mníchov, 2009) na to, že tým je totálne zničená základňa tých zamestnaní, ktoré majú centrálny význam pre výživu obyvateľstva – či už sú to rybári, roľníci alebo chovatelia dobytka.
Isté je, že Nigéria je oveľa väčšia ako región okolo nigerskej delty. Ale práve tam vytvára krajina 90% tak nutne potrebných devízových príjmov. Ekologicky katastrofická situácia má teda spätné účinky na celý štát. V hospodárskej metropole Lagos možno vidieť len málo tých, ktorí zarobili na obchode so Západom. Skorumpovaná kasta politikov a podnikateľov poslušných voči USA si tam nahonobila značné bohatstvo. Naproti tomu musí vyše 10 miliónov obyvateľov Lagosu, tak odhaduje Gerd Schumann, hľadať zdroje príjmu v bezútešných slumoch. Je len otázkou času, kedy táto zrejmá priepasť medzi obscénnym ziskom a masovou chudobou povedie k veľkému tresku. Pravdaže, revolúcia by bola jedom pre takú obrovskú krajinu, ktorá už teraz vo svojich severných regiónoch bojuje proti teroristickej sieti Boko Haram (v prekl. približne Knihy sú hriech). Tento spojenec Islamského štátu nezaostáva za ním vo svojej brutalite.
Clintonová a Boko Haram
Boží bojovníci sa starajú o svoje záujmy masovými únosmi a vraždami a vyrábajú tým stále nové utečenecké vlny. Niet pochýb o ich charaktere ako kriminálnej a teroristickej organizácii – dalo by sa povedať. Ale práve kandidátka na prezidenta USA Hillary Clintonová sa vo svojej funkcii ako ministerka zahraničia postarala, aby táto milícia nebola zapísaná na listinu teroristických skupín. V máji 2014 informoval napokon Newt Gringrich pre CNN o tomto zlovestnom a tvrdošijnom odmietnutí bývalej Prvej dámy. Zdôvodňovalo sa to vtedy strachom z potenciálneho hodnotenia Boko Haramu a mediálneho úspechu džihádistov. Kritici ale naopak poukazujú na diabolskú kalkuláciu za zdržaním sa Clintonovej v boji proti teroru. Je vraj ľahšie ekonomicky vykorisťovať a politicky riadiť Nigériu oslabenú islamistickými povstaniami na periférii. V každom prípade je pravda, že USA prispievajú ku všetkým trom faktorom, ktoré Nigérijčanov ženú na útek. Po prvé, k rastúcej chudobe spôsobovanej korupčnými a nesociálnymi elitami poslušnými USA, po druhé, k predlžujúcim sa bojom s Boko Haramom a po tretie, k nesmiernemu znečisťovaniu ropnými koncernami.
Európa bude aj naďalej zaplavovaná prúdmi utečencov, pokiaľ tieto zrejmé nedostatky nebudú napravené na mieste. To ale nebude fungovať, pokiaľ bude posledná superveľmoc svojvoľne operovať v takýchto krajinách. Nigéria je vzorový príklad toho, ako imperializmus USA a prehliadanie tohto správania inými krajinami ženie krajinu bohatú na ľudí a nerastné bohatstvo do biedy, aby z toho v tom najpravejšom zmysle slova vytĺkol kapitál. Suverénne Nemecko by malo – aj vo vlastnom záujme – pracovať na globálnom solidárnom spojenectve, ktoré tento Nový svetový poriadok ukončí a nájde alternatívne cesty medzinárodnej spolupráce.
Zdroj: Benedikt Kaiser, Compact 10/2016