Iste ste už veľmi veľa čítali a počuli o objektivite. Býva tlačená ako morálny imperatív a takmer vždy sa k nej pridáva aj vyváženosť. Automaticky a zamlčane. Vyváženosť, tak ako je dnes chápaná, však nie je nestrannosť, ale znamená tlak na krivenie reality.
Je vhodné, správne a dobré byť vždy objektívny? Predovšetkým, ak drvivá väčšina subjektov objektívna ani zďaleka nie je? Ak čelíte presile 1:50 a vaši súperi objektívni nie su, potom postupovať objektívne znamená, že sa dobrovoľne znevýhodnite. Dobrovoľne pristanete na hru súpera, ktorý hlása objektivitu iným, ale sám na ňu kašle. Ide o dvojitý meter. Protivník siaha po zakázanej zbrani, ale vám prikazuje hrať podľa pravidiel. Tie vám ušil tak, aby vás prinútil neustále sa opravovať, dávať si pozor na každé jedno slovíčko, postupovať politicky korektne, orezať ostrosť vašich zistení, atď. Sťažuje vám tým všemožne pôsobenie a hrá sa pritom na toho, kto je morálne „na výši“.
Ak chcete poraziť väčšie množstvo a ešte k tomu podstatne silnejších súperov, nemôžete postupovať objektívne. Často budete nútený priamo reagovať, dokazovať chyby v ich argumentácií, poukazovať na skutočnosti, ktoré zamlčujú, odkrývať klamstvá, analyzovať manipulatívny orwellovský slovník, atď. Tieto bezprostredné reakcie sú potrebné, keďže vaši protivníci majú dominantné postavenie a obrovskú dôveryhodnosť ako autority, ktoré sa snažia tváriť profesionálne a nespochybniteľne. Nemôžete ich nechať utiecť, ak ste ich „načapali“ na hruškách. Stále majú obrovský dopad na verejnú mienku. Nejde pritom o to priživiť sa, ale je vašou morálnou povinnosťou zasiahnuť v mene pravdy, ktorá je pošľapaná. Ak to nespravíte vy, možno to nespraví nik iný.
Ak váš protivník informuje o jednej strane konfliktu (nie nevyhnutne vojenského), snažíte sa automaticky situáciu vyvážiť tým, že podávate informácie o druhej, či ostatných stranách konfliktu. Neznamená to, že im nadržiavate, chcete len, aby mal čitateľ možnosť viacerých pohľadov na vec, aby mal informácie, ktoré mu chýbajú. Snažíte sa doplniť zamlčané, vyvrátiť klamstvo, rozobrať manipuláciu, atď. Vy tieto neetické metódy nepoužívate, chcete ale, aby si čitateľ spravil obrázok sám na základe informácií vás, ako aj vašich protivníkov. Ak by ste postupovali objektívne za každú cenu, vaša sila by bola podstatne menšia, pretože by ste často konštatovali aj fakty, dodávali informácie, tvorili závery, ktoré sú už všeobecne známe. Vaše príspevky by stratili posolstvo, ktoré ste sa im snažili vtlačiť.
Predstave si, že istý denník robí propagandu USA, zatiaľ čo démonizuje Rusko. Pocítite túto nespravodlivosť a snažíte sa inštinktívne situáciu vyvážiť. Nerobíte však Rusku propagandu a nedémonizujete USA. To by ste postupovali rovnako a neboli v podstate o nič lepší. Teoreticky, prakticky aj áno a to za predpokladu, že budete stáť vždy na tej lepšej strane. Záleží, či berieme na zreteľ cieľ, alebo cestu k nemu. V každom prípade to však nestačí, s tým sa nemôžete uspokojiť. Namiesto toho radšej oddémonizujete Rusko a vykonáte depropagandu USA. Ide o obranu dotknutých a snahu dosiahnuť globálnu objektívnosť.
Pri tejto globálnej objektívnosti vidíte celý obraz a počítate so všetkými vplyvmi všetkých subjektov. Globálnu objektivitu však môžete dosiahnuť len za cenu vašej neobjektívnosti, pretože bojujete proti neobjektívnosti súpera. Prirodzene len v tých oblastiach, kde je to nevyhnutné. Mimo nich ste objektívny. Ak by ste teda v príklade, ktorým som začal vyššie, postupovali násilne objektívne a ešte k tomu vyvážene, podáte pomerne neutrálne informácie k USA aj Rusku. Tým by ste však dosiahli ďaleko menej vo vzťahu k svojmu protivníkovi a k otvoreniu očí čitateľov. Je to ako jednoduchá matematika na spôsob aritmetického priemeru. Ak váš súper spraví -1, vy reagujete +1 aby sa dosiahol výsledok 0. Ak by ste zareagovali 0, priemer by bol -0,5. Problém je, ak sa necháte strhnúť a preklopíte stav do veľkých plusových hodnôt. Pôjde o jasný príznak, že teraz ste vy príčinou pokrivenia reality a niekto musí vyvažovať vás.
Skúste túto filozofiu vysvetliť pri obvinení jedinou vetou. Nejde to a viac priestoru žiaľ často nedostanete. Objektívnosť a vyváženosť sú dnes modlami bez toho aby sme sa hlbšie zamýšľali nad ich dôsledkami. Problémom je, že vychádzajú z neutrálneho stavu, ktorý však neexistuje. Stav je dnes mainstreamom masívne posunutý smerom, ktorý vytýčili jeho majitelia a záujmové skupiny. Niekto nie je okamžite proruský, či antiamerický, ak sa snaží miestami pošpiniť naleštené USA a očistiť pošpinené Rusko. Nie, snaží sa len dosiahnuť globálnu objektivitu a dať čitateľom informácie tak, aby si mohli utvoriť svoj vlastný názor. Vyžaduje si to však z povahy veci, aby čitatelia čítali väčšie množstvo zdrojov. Ak si budú tvoriť názory len na základe alternatívnych médií, tak nebudú objektívne, pretože tie pôsobia ako protiváha médií mainstreamových. Sú neobjektívne pre neobjektívnosť protistrany, treba sa preto venovať obom typom. Jedine tak si môžete vytvoriť reálnejší obraz. Realita však nebude nikdy uprostred a vždy sa bude kloniť k jednej zo strán konfliktov, ktoré sú bežne riešené.
Globálna objektivita si vyžaduje veľmi citlivú a múdru myseľ, ktorá sa snaží dosiahnuť harmónie a nekloní sa k žiadnym extrémom, pretože každý z nich škodí. Chápme preto objektívnosť ako globálnu, dosiahnutú cez vyvažovanie síl pôsobiacich v spoločnosti a nechápme vyváženosť ako povinnosť zaujať k všetkým rovnaký, naviac neutrálny postoj. Byť objektívny je správne len ak sú objektívni všetci ostatní – prakticky nikdy.