Z účelového spoločenstva by mohol vzniknúť nový spojenecký systém – aj proti EU a konfrontačnému kurzu NATO.
Povel k útoku sa prelial z televízie. „Voľno, voľno, chceme ďalej!“, reval azylový žiadateľ 29. februára 2015 do gréckej kamery. O krátky čas atakovali stovky mužov hraničný plot v Idomeni medzi Gréckom a Macedónskom. V štýle stredovekého obliehania narážali invazisti s baranidlom proti bráne železničného prechodu. Pred seba zbabelo predsúvali ustráchané deti – ľudské ochranné štíty, údajne ochranu hľadajúcich, pri svojom prepade na macedónsku hraničnú stráž. Malý štát na južnom konci Balkánu reagoval rozvážne. Až keď útočníci zdvihli masívnu bránu z pántov, a keď sa na macedónskom území očakávalo bezprostredné vniknutie, nasadila polícia slzný plyn.
Ataky boli už len vrchol cielenej útočnej vlny. Už za predchádzajúcej noci bol hraničný plot 104-krát prestrihnutý, konštatuje dôverný dokument rakúskej vlády. Pritom už dávno existujú prinajmenšom faktické spojenectvá medzi azylovou loby, prevádzačmi, úradmi a prišelcami džihádu. „Neziskové organizácie alebo skupiny aktivistov z gréckej strany rozdeľovali utečencom kliešte na prestrihnutie plotu,“ vyznelo z dokumentov. Osoby v pozadí nie sú doteraz jednoznačne známe, ale nitky sa zbiehajú pri skupine Refugees Welcome Spain.
Od leta 2015 vznikla Balkánska cesta ako hlavná trasa vpádu pre inváziu azylantov do Európy. Zároveň sa zrútil pod náporom kolonistov doteraz starostlivo strážený pokoj vnútri EU. Predovšetkým východné a juhovýchodné európske štáty sa vzbúrili – tak ako proti prílivu ilegálov ako aj proti morálnemu imperializmu z Berlína a Bruselu. „V utečeneckej kríze sa úplne stratila z očí bezpečnosť,“ vykĺzlo macedónskemu prezidentovi Gjorge Ivanovi uprostred marca v emocionálnom rozhovore pre Bild Zeitung. „Keby sme sa mali spoľahnúť na Brusel, boli by sme už dávno zaplavení džihádistami.“
Začiatok urobilo Maďarsko. V októbri 2015 vybudovali Maďari plot na 175-kilometrovej hranici so Srbskom – sprevádzaný hysterickými komentármi azylovej loby. Val bol obranou z núdze: V roku 2015 prišlo do Maďarska na 1000 obyvateľov 17,98 žiadostí o azyl – rekord v Európe. V Nemecku sa pohybovalo číslo pri 5,87 žiadostiach. Ostatne do SRN pribúda veľké množstvo migrantov, ktorí neboli doteraz zaregistrovaní. Na jeseň 2015 stroskotal pokus Macedónska zatvoriť hranice s Gréckom, kvôli obrovskému náporu ilegálov. Vo februári 2016 zaviedlo Rakúsko hornú hranicu 80 novoprijatých denne. Ako v domine si nato zabarikádovali štáty bývalej Juhoslávie svoje hranice. Chorvátsko vyhlásilo, že v prípade núdze bude chrániť svoje hranice aj pomocou armády. Maďarsko vyhlásilo núdzový stav, začalo budovať plot aj na hraniciach s Rumunskom a dodalo ostnatý plot Macedónsku na uzavretie Idomeni a inde. Úspech nenechal na seba dlho čakať: Prvýkrát za mesiace neboli na rakúsko-slovinských hraniciach v Spielfelde registrovaní žiadni prišelci. V Nemecku kleslo číslo prechodov z desaťtisíc denne v novembri na dnešných asi dvesto.
Pozdĺž Dunaja sa skutočne rysuje nový spolok, ktorého zemepisné obrysy pripomínajú pred 100 rokmi zaniknutú Rakúsko-uhorskú monarchiu – teraz politicky doplnenú Poľskom. Už počas eurokrízy sa vydala východná Európa, aj keď potichu, opačným smerom. Maďarsko, Česko a Poľsko odmietajú prístup k umelej mene. Slovensko zaviedlo bruselské peniaze očividne proti svojej vôli a blokovalo v roku 2011 európsky záchranný balík. K tomu rastie odmietanie poručníctva EU. Tak sa vlastne na Slovensku vo voľbách 2016 zdvojnásobil počet mandátov euroskeptických strán. Protivníci otvorených hraníc dosiahli spolu vyše 80%.
Aj v novej studenej vojne proti Rusku prelomili viaceré východoeurópske štáty front NATO. Maďarský premiér Viktor Orbán sa netají svojimi sympatiami k Vladimirovi Putinovi. Slovenský predseda vlády Róbert Fico pochválil výslovne v októbri 2015 ruskú angažovanosť v Sýrii. V ortodoxných balkánskych štátoch je aj beztak vzťah k Moskve blízky. V Macedónsku stroskotal v roku 2015 pokus o farebnú revolúciu. V samotnom doteraz rusofóbnom Poľsku nie je vylúčený zahraničnopolitický obrat, odkedy vyhrala národnokonzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) parlamentné voľby. Minister zahraničia Witold Wasczykowski oznámil po svojom vstupe do úradu „pragmatické a vecné vzťahy s Ruskom“. Prozápadná opozícia alarmuje a označuje stranu PiS ako „ruskú“ stranu v Poľsku.
Politika „pozývania azylantov“ A.Merkelovej by sa mohla prejaviť ako katalyzátor pre tento vývoj. Juhovýchod kontinentu sa obáva, že bude vtiahnutý do víru multikultúrneho vývoja Nemecka. „Táto krajina je naša krajina, nie je tu pre všetkých a nemôže byť pre všetkých,“ vyhlásil český prezident Miloš Zeman vo svojom vianočnom príhovore v roku 2015. Je vraj „hlboko presvedčený, že to, s čím máme do činenia, nie je žiadne spontánne hnutie úteku, ale organizovaná invázia“. Vo februári 2015 varovala Vyšegrádska skupina – neformálna diskusná skupina Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska – pred následkami pretrvávajúceho prívalu „pre bezpečnosť a stabilitu“. V predpolí sa hovorilo dokonca o plánoch, že krajiny Vyšegrádu chceli založiť skupinu s názvom Priatelia Schengenu, ktorej by išlo o „účinnú“ ochranu vonkajších hraníc EU. Pritom mal byť týmto štyrom štátom známy hororový scenár rakúskej vojenskej tajnej služby HNA. V Strategickom ročnom prehľade pre viedenskú spolkovú vládu očakáva HNA ďalšiu explóziu utečencov. Podľa nej by mali byť čísla utečencov oveľa vyššie. Ide nielen o utečencov z Afganistanu, ale aj z Afriky, ktorej razantný rast obyvateľstva sa označuje za „nevyčerpateľný“.Výhľad, ktorý pokiaľ možno prispel aj k zmene názoru vo Viedni. Zmenil sa aj postoj predsedu vlády Rakúska Wernera Faymana, sociálneho demokrata, ktorý odmieta, aby sa jeho krajina zmenila na „čakáreň pre Nemecko“, ako zdôraznil 1.marca 2015.
Ostrý vietor z východu a juhu prináša aj Merkelovú pod tlak. Je dokonca už v celej Európe izolovaná. Aj Francúzsko chce prijať najviac 80 000 azylantov. Samotný Donald Tusk, prezident Európskej rady, dal najavo sympatie pre kurz balkánskych štátov. Napísal na Twitteri: „Pri neregulovaných migrantských trasách pozdĺž západobalkánskej cesty sa dosiahol ich koniec.“ Toto je aj spoločný postoj 28 európskych štátov. Faymann dokonca vyhlásil, že chce „zatvoriť všetky trasy“.
Zdroj : Compact Magazin 4/2016