Prezidentka horúceho Taiwanu Cchaj Jing-wen (*1956)
Keď Európania na jar 2014 s napätím sledovali turbulencie ukrajinského euromajdanu a proruského antimajdanu, nevenovali veľa pozornosti farebnej revolúcii prebiehajúcej na neveľkom ostrove, ktorý portugalskí moreplavci pomenovali v 16. storočí Ilha Formosa – Krásny ostrov. Tri týždne trvajúca slnečnicová revolúcia tak vyľakala taiwanského prezidenta, že sa podvolil a prestal otepľovať vzťahy s Čínskou ľudovou republikou. Tak ako sponzori euromajdanu v nasledujúcich dvoch rokoch vymenili vládnucu garnitúru na Ukrajine, aj na čelo Taiwanu postavili svoju normalizačnú bábku. Prezidentskej funkcie sa 16. mája 2016 ujala bývalá profesorka medzinárodného obchodného práva Cchaj Jing-wen.
Nafúknutý imidžPo oživení studenej vojny medzi Washingtonom a Moskvou, a následne medzi Washingtonom a Pekingom, buduje globálna západná korporátna mediálna propaganda Taiwanu imidž malej ohrozenej krajiny, ktorej treba pomáhať. Ruka v ruke s tým masmediálne heroizujú prezidentskú ikonu ostrovnej krajiny veľkosti troch pätín Slovenska. Prirovnávajú ju k dlhoročnej nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. Neoslňujú fotogenickosťou, zato však sú pracovité, svedomité, metodické a bezdetné.
Celosvetovo čítaný britský denník The Guardian zalichotil v titulku menovanej taiwanskej prominentke už vo februári 2016, štyri mesiace pred jej prezidentskou inauguráciou, krajne nadneseným prívlastkom najmocnejšia žena v čínsky hovoriacom svete. Absurdnosť tejto nálepky – nepriamo odôvodnenej v podtitulku, že pani profesorka sa možno stane tŕňom v oku Pekingu – je očividná. Čínsky hovoriaci svet totiž zahŕňa i viacgeneračnú čínsku diaspóru na všetkých svetadieloch, čo dvíha jeho početný stav na približne jeden a pol miliardy. Politické figúrky z Taiwanu berie na vedomie ako provokatérov, ktorí verbálne dráždia čínskeho draka spoza Taiwanského prielivu.
Tisíckrát opakovaná demagógia sa stávala pravdou už počas éry goebbelsovského Nemecka, a nie je to inak ani v roku 2022. Na aktuálnom rebríčku najmocnejších žien sveta stojí taiwanská prezidentka na 9. priečke hneď za ôsmou predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou.
Zvedavcov, ktorí v tom cítia hyperbolu informačnej vojny a chcú vedieť, s kým majú dočinenia v prípade tejto 65-ročnej dámy, Wikipédia poučí, že samotné meno Jing-wen vraj možno preložiť ako hrdinská literatúra, ale i anglický jazyk.
Predvídavý otec
Až také vystupňované anglofilstvo otca súčasnej hlavy štátu, keď koncom augusta 1956 zvažoval, ako pomenuje najmladšie z kŕdľa svojich jedenástich detí, bolo v istom zmysle pochopiteľné. Bol opravárom a predavačom ojazdených áut, biznis v autodielni mu prekvital a on bohatol. Zisk investoval do pozemkov, čím sa spoločensky vyšvihol medzi obchodnícku triedu. Na ostrove panovala tvrdá vojenská diktatúra a prosperovala zvyčajne iba vrstva obchodníkov, ktorá pohlavárom režimu poskytovala provízie. Veľké americké „krížniky ciest“ si s obľubou kupovala ostrovná spoločenská smotánka na ukážku obdivu k americkému pohodliu na kolesách i vernosti voči atlantickému hegemónovi.
Ten vyberal z radov príslušníkov tejto zapredaneckej triedy talentované, a zároveň charakterovo formovateľné deti na vzdelanostnú prípravu dorastu kolaborantskej vládnucej kasty. Prezidentka Cchaj sa na svojej oficiálnej webovej stránke chváli, že je prvou ženou na čele ázijského štátu, ktorá sa nenarodila v politickej dynastii. Vyjavenie takejto skutočnosti veľa napovedá o iluzórnosti zavádzania demokracie ako spoločenského poriadku v Ázii.
Už i letmé nahliadnutie do rubriky vzdelanie v životopisoch súčasnej politickej vrchnosti v tzv. mladých demokraciách Európy a Ázie ukazuje, že bez indoktrinačného pobytu na angloamerickej univerzitnej pôde mocenský výťah nahor nejazdí. Otec budúcej taiwanskej prezidentky správne odhadol, že ak ju dá vyštudovať právo, zabezpečí jej dostatočne vysoké postavenie. Nemýlil sa ani v odhade, že dievča bude potrebovať na postup medzi elitu v právnickej branži odbornosť presahujúcu perimeter ostrova. Neuvažoval ani tak o špecializácii na právne vzťahy Taiwanu s pevninskou Čínou, ktorá sa v tých dobách zvíjala v sebaničivej maoistickej kultúrnej revolúcii, ako s časťou sveta, ktorá sa držala angloamerických pravidiel svetového obchodu.
Keď Jing-wen absolvovala v hlavnom meste Tchaj-peji elitnú dievčenskú strednú školu, ktorú mimochodom založila japonská správa v roku 1897 na vzdelávanie projaponskej hornej vrstvy ostrova, prišlo na rad štúdium práva. Otec vybral pre svoju učenlivú dcéru prestížnu Národnú taiwanskú univerzitu, ktorú tiež založili pre elitu svojich vazalov v roku 1928 japonskí páni ostrova.
AUTOR: Patrik Sloboda
