Opakujúce sa prezidentské voľby môžu rozhodnúť aj o zotrvaní Rakúska v Únii

Add Comment

V piatok 1. júla rakúsky ústavný súd rozhodol, že nedávne druhé kolo prezidentských volieb sa bude opakovať. Ako informoval aj náš portál, hneď po voľbách sa začali objavovať podozrenia, že tesné víťazstvo probruselského kandidáta Alexandra van der Bellena nemuselo byť poctivé a zaslúžené.

V dolnorakúskej obci Waidhofen a der Ybbs napočítali toľko korešpondenčných lístkov, že by volebná účasť musela dosahovať 146,9%! V Linzi by to bola astronomická 598-percentná účasť, ako konštatoval britský denník Daily Express. Takéto praktiky zaváňajú falšovaním volieb a podvodom, nič z toho však v oficiálnom stanovisku ústavného súdu neodznelo. Skôr sa poukazovalo na to, že korešpondenčné hlasy, ktoré napokon rozhodli o dnes už neplatnom víťazovi, neboli sčítané presne podľa predpisov. Obálky s hlasmi boli otvárané skôr, ako určuje zákon a sčítavali ich vraj osoby, ktoré na to neboli oprávnené. Tiež výsledky sčítania boli poskytnuté médiám skôr, ako stanovuje zákon.

Napokon, sudcovia ústavného súdu nemohli nikoho bez dôkazu priamo obviniť zo spáchania trestného činu. Konštatovali však, že podľa ich zistení „mohlo dôjsť k ovplyvneniu výsledkov volieb“, ako uvádza správa agentúry TASR. A to stačilo. Úlohou ústavného súdu bolo na základe podania strany Slobodných (FPÖ) určiť, či druhé kolo prezidentských volieb prebehlo podľa zákona a či je platné. Predseda strany Norbert Hofer bol tým kandidátom, ktorý sa cítil poškodený. Na vznášanie obvinení sú tu orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa ešte zrejme dostanú ku slovu.

Volebné repete sa uskutoční na jeseň, pravdepodobne v septembri alebo októbri. Dovtedy bude kompetencie prezidenta vykonávať dočasný trojčlenný výbor.

Rakúske noviny Der Standard označili rozhodnutie ústavného súdu za „dvojité víťazstvo pre FPÖ“. Nielenže je to druhá šanca pre Hofera dostať sa do prezidentského kresla. Ale je to aj príležitosť pre Slobodných zosilniť svoj boj proti systémovým stranám, využívajúc argument: „pozrite sa, starý politický systém je taký prehnitý, že už ani voľby nemôžu prebehnúť podľa pravidiel“.

Na druhej strane politológ Reinhard Heinisch zo Salzburskej univerzity uviedol pre britský The Guadian, že nedávny brexit môže mať na Hoferove šance aj negatívny dopad v prípade, že vo Veľkej Británii bude „pretrvávať chaos a ľudia budú v médiách čítať negatívne správy o dopadoch vystúpenia z EÚ.“

Každopádne viacerí pozorovatelia tvrdia, že vzhľadom na odhlasovanie brexitu sa druhé kolo rakúskych volieb stane akýmsi neoficiálnym referendom o vystúpení Rakúska z Únie. V názoroch na EÚ si ťažko predstaviť dvoch protichodnejších kandidátov ako van der Bellena a Hofera.

„Po celej Európe rastie obrovská túžba získať späť samostatnosť a suverenitu od Bruselu, ktorá je motivovaná tým, ako vedenie EÚ stratilo pochopenie pre každodenné strachy a obavy svojich občanov,“ uviedol bezpečnostný konzultant Mudžtaba Rahman, európsky riaditeľ Eurasia Group, pre The New York Times.

Po britskom referende sa Hofer vyjadril, že by uprednostnil podobné ľudové hlasovanie v Rakúsku, v prípade, že Brusel neprestane so svojimi snahami o centralizáciu moci. Podľa neho sa treba opýtať národa, či chce v takomto spolku vôbec zostávať. Rakúsky parlament by také referendum nemusel schváliť, hoci by Slobodní vyzbierali zaň dostatok podpisov, zrejme by sa to však neodvážil urobiť, pretože by tým nahral silný argument o nerešpektovaní vôle ľudu do rúk FPÖ.

Pravdepodobnosť, že Brusel prestane so svojimi snahami o vytvorenie európskeho superštátu, že sa poučí z brexitu a zmierni svoju aroganciu moci, je mizivá. Podnet na rakúske referendum zo strany Slobodných je teda vysoko pravdepodobný. Ak by navyše Hofer zabodoval a Rakúsko by v jeho osobe získalo euroskeptického prezidenta, z pozície svojej funkcie by mohol účinnejšie vplývať na voličov. Po prípadnom rakúskom exite by už Únia získala vážne trhliny. Nálady obyvateľstva zaiste ovplyvní aj ďalší vývoj utečeneckej krízy a počty migrantov, ktorí u našich susedov pribudnú v priebehu leta.

Marián Benka
Po predchádzajúcom pôsobení v rôznych tituloch ekonomickej tlače som napokon prešiel do redakcie Zem a Vek. Jednak preto, že som sa dostával k čoraz viac informáciám o pravej podstate a neudržateľnosti súčasného ekonomicko-politického systému. Jednak vďaka môjmu záujmu o prírodné duchovno, alternatívy všetkého druhu a vývoj spoločnosti ako takej.

Pridaj komentár

& Časopis