Oprávnené pochybnosti o liečbe rakoviny

Zdá sa, že či už negatívne alebo pozitívne články, v ktorých titulkoch sa objaví ZEM&VEK alebo moje meno sa okamžite stávajú aspoň na krátke obdobie najsledovanejšími a spolu s nimi na ešte kratšie obdobie ich autori…

Takým je aj blog s titulkom Tibor E. Rostas šíri nebezpečné klamstvá o liečbe rakoviny na „nezávislom“ portáli Projektu N od autora Mariána Jánoša. Opakujú tak len taktiku, akú si osvojili v SME, kde vedeli, že najčítanejšími sa stávajú články o nás. Napokon aj nám prinášajú najviac nových čitateľov, za čo sa týmto ľuďom chceme srdečne poďakovať.

Ako narazila kosa na kameň

V novembrovom čísle nášho časopisu sme sa zaoberali témou Rakovina. Slovo sme dali pacientom, ktorí sa uzdravili konvenčnou aj alternatívnou medicínou (alebo ich kombináciou). Oslovili sme predstaviteľov alternatívnych prístupov, ale na vyváženie sme priniesli aj veľký rozhovor so špičkovým onkológom MUDr. Jánom Lakotom, CSc. z Onkologického ústavu sv. Alžbety a Ústavu experimentálnej onkológie. Nie sme odborný vedecký časopis, ale vedcov a odborníkov s neskresleným videním sveta a reality vždy radi prizývame ku konzultáciám a dialógu. Keď sme pána Jánoša v rámci diskusie na našej facebookovej stránke upozornili, že k téme rakovina sme priniesli nielen môj úvodný článok, ale napr. aj rozhovor s doktorom Lakotom, ktorý nás rozhodne nepovažuje za šíriteľov bludov a prijal aj naše pozvanie do divadla Malá scéna, doktor Jánoš poslal Jánovi Lakotovi mail nasledujúceho znenia:

Dobry den pan doktor Lakota,

Chcel by som Vas upozornit, ze redakcia Zem a Vek zneuziva Vase meno na zvysenie kredibility nezmyslov, ktore siria pomocou svojho casopisu. Zem a Vek siria zavazne tvrdenia o liecbe rakoviny, ktore sa nezakladaju na pravde. Mozete sa k tomu prosim vyjadrit? Momentalne tento spor sleduju tisicky citatelov. Zem a Vek sa dostali do uzkych so svojimi nepravdami a brania sa Vasim menom.

Pochopiteľne naša protistrana narábajúc s arzenálom podvratných techník vo svojom presvedčení o výlučnej neomylnosti už zrejme vôbec neráta s tým, že narazí na problém. Ten problém pre ňu vždy bude neúplatný charakter. A takýto charakter má aj pán doktor Lakota, ktorý nám mail pána Jánoša preposlal, pričom sa vyjadril, že na toto ani nemá význam odpovedať. Zato kolegovi Mariánovi Benkovi ochotne poskytol nasledujúci krátky rozhovor, z ktorého som vybral kľúčové odpovede:

Ste pravidelným čitateľom časopisu ZEM a VEK. Čo Vás na ňom zaujalo?

Som. Od roku 2015 som si časopis predplatil. Najviac ma zaujalo (a nadchlo), že po dlhej dobe temna sa na Slovensku objavil časopis, ktorý dianie vo svete popisuje inak ako dobe a diktátu peňazí poplatné médiá. Je to ako závan čerstvého vzduchu v nevetranej pivnici.

Podľa Mariana Jánoša, autora príspevku na Projekte N, v ktorom obviňuje T. E. Rostasa zo šírenia lží o liečbe rakoviny, „Zem a Vek zneužíva Vaše meno na zvýšenie kredibility nezmyslov, ktoré šíria pomocou svojho časopisu“. Cítite sa zneužitý?

Nie, v nijakom prípade. To čom napísal a autorizoval, Zem a Vek uverejnil bez zmeny a akéhokoľvek zásahu. Hocikedy sa pod článok podpíšem. Ak niekto uvádza moje výroky vytrhnuté z kontextu, nemôžem za to niesť zodpovednosť. Zvyšok ma nezaujíma.

Predpokladám, že ako náš čitateľ ste čítali celú tému mesiaca o rakovine. Myslíte, že sme ňou šírili lži o liečení rakoviny alebo že sme navádzali čitateľov, aby nechodili k onkológom a liečili sa len alternatívne?

Úprimne povedané, niektoré informácie ktoré ste uviedli, neboli celkom presné. Ale Zem a Vek nie je odborný časopis, a na isté nepresnosti má právo. Sám som sa rozhodol prispieť aj preto, aby som nepresnosti „zriedil“ a niektoré veci uviedol na pravú mieru.

Áno, ešte pred zverejnením sme všetky informácie v článku konzultovali v niekoľkohodinovej konštruktívnej názorovej výmene na stretnutí s pánom doktorom Lakotom na jeho pracovisku v Ústave experimentálnej onkológie. Je to práve tento špičkový odborník svetovej kategórie, s ktorým sme kľúčové fakty tohto článku prediskutovávali celé hodiny. A medzi ne patria okrem iného aj katastrofálne čísla zo štúdie The Contribution of Cytotoxic chemotherapy to 5-year survival in adult malignancies 1990 – 2004. Percentuálne zastúpenie pacientov, ktorí prežili aspoň 5 rokov, sa pri väčšine diagnóz pohybovalo okolo nuly, len pri rakovine semenníkov to bolo okolo 37 a Hodgkinovej chorobe 40 percent. (Tieto čísla boli okrem iného publikované aj v knihe a filme Healing Cancer from Inside out). Pán doktor Lakota sa k nim vyjadril: „Ja tieto čísla poznám. Sú naozaj veľmi zlé. Poukazujú na našu odbornú bezmocnosť.“

Aj napriek úsiliu o našu diskreditáciu v lacných titulkoch ako Mentálny striptíz či Šírenie nebezpečných klamstiev zdôrazňujeme: náš permanentný záujem o diskusiu so špičkovými odborníkmi je trvalou prioritou našej práce. Aj preto sme to, čo píšeme, konzultovali s onkológom. Pán Jánoš z Projektu N nám naopak podsúva ako referenčné zdroje napríklad články na SME, kde predtým blogoval – Každý štvrtý Slovák umrie na rakovinu. Toľko ľudí má Krtíš či Revúca. Autor článku, na ktorý sa Jánoš odvoláva, nie je na rozdiel od doktora Lakotu ani lekár ani špecialista.

Tajná história vojny proti rakovine

Konvenčná medicína pracuje na lieku už viac ako 100 rokov, slovami doktora Jána Lakotu je faktom, „že ak zoberiete tie veľké čísla, tak napriek tomu, čo sa dosiahlo, sa v nádorovej terapii globálne nezmenilo prakticky nič. Ľudia stále zomierajú. Ale tento fenomén nevyplýva ani tak z farma biznisu, ten ktorý oni tlačia. Niektoré lieky sú extrémne účinné ale problém je v tom, že my pristupujeme k fenoménu, ktorému vôbec nerozumieme. Kým o mikróboch sme sa naučili za 70 rokov extrémne veľa, o rakovine doteraz nevieme skoro vôbec nič. A to je tá pointa.“

Predstavme si publikáciu, ktorá otvorila oči státisícom Američanov – volá sa The secret history of the war on cancer (Tajná história vojny proti rakovine). Na prvý pohľad obskúrny názov, ktorý by dozaista využili špecialisti ako Marián Jánoš. Chyba lávky, priatelia. Ani tentoraz nemá šialenstvo biznisu s touto chorobou na muške žiaden amatér, ale skutočný „profík“ – Devra Davisová, PhD., MPH. Davisová je jednou z najvýznamnejších epidemiológov a publicistov v USA. Jej kariéra vo verejnej politike a vedeckom výskume je priam oslnivá: pracovala ako senior poradca námestníka ministra zdravotníctva, radila vedúcim úradníkom v USA, v OSN, WHO, uverejnila viac ako 190 odborných štúdií publikovaných v najprestížnejších vedeckých magazínoch ako The Lancet, Journal of American Medical Association a mnohých ďalších. Devra Davisová je od osemdesiatych rokov hosťujúcou profesorkou na Environmental Medicine, University of Madrid, na Hebrejskej univerzite, ako vedúci vedec na Strang Cornell Cancer Prevention Center v New Yorku a mnohých ďalších významných univerzitách a výskumných centrách po celom svete. Je dokonca zakladajúcou riaditeľkou Centra pre životné prostredie onkológie na University of Pitsburgh Cancer Institute, ale aj zakladajúca riaditeľka Národnej akadémie vied, členka predstavenstva environmentálnych štúdií a toxikológie Národnej rady pre výskum v USA – jedným slovom – kapacita.

Predstavte si, že táto kapacita povie: moc v medicíne sa zneužíva. Davisová poukazuje na to,  že domnelá šľachetnosť fundraisingových kampaní je len ilúzia ako z Disneylandu. Andrew Nikiforuk v recenzii na jej knihu konštatuje, žejej odvážna a mimoriadne znepokojujúca kniha opisuje procesy, v ktorých priemysel a jeho propaganda využili každú príležitosť na diskreditáciu, odmietnutie alebo znevažovanie informácií o rizikách s nádorovým ochorením na pracovisku alebo doma. Davisová píše o kriminálnych podvodoch, ktoré majú na konte zisky 70 miliárd dolárov počas uplynulých 40 rokov. Vrhá ostré svetlo aj na inváziu CT prístrojov v modernej medicíne. Od svojho vynálezu v roku 1970 sa z CT stal stámiliardový- priemysel, ktorý síce vytvára šikovné trojrozmerné obrazy, ale vystavuje pacientov žiareniu. CT vyšetrenie sa stalo tak obľúbenou technológiou, že každé tretie vyšetrenie detí je zrejme zbytočné. Davisová tvrdí, že “súčasná úroveň ročného ožiarenia z diagnostických zariadení v USA sa rovná jadrovej havárii, ktorá chrlí ekvivalent stoviek Hiroším.“ Väčšina lekárov nevie, že typické CT sa rovná 400 röntgenovým snímkom hrudníka. Skupina výskumníkov na Yale odhaduje, že žiarenie z CT vyšetrenia hlavy a brucha zabije 2500 ľudí ročne. Podivná realita boja proti rakovine znie ako Kafkova nočná mora. Davisová upozorňuje na fakt, že väčšina zo 100.000 chemických látok bežne používaných v obchode nebola testovaná. Ich šírenie na pracoviskách vytvorilo epidémiu rakoviny a medicínsko-obchodné odvetvia na jej liečenie. Vzhľadom k tomu, že mnohé liečby rakoviny, vrátane žiarenia a chemoterapie majú toxický charakter, mnohí vedci špecializujúci sa na nádorové ochorenia ako aj onkológovia umierajú v rekordnom počte. Toľko Davisová.

Smrť medicínou

Máte vedeckú knihu roka kapacity z medicínskeho prostredia a potom články, kde sa ich autori ako Jánoš zameriavajú, či sú relevantné štúdie z roku 1986. Ibaže tu vonkoncom nejde o Rostasa a už vôbec nie o grafy. Vieme veľmi dobre, akým spôsobom mnohí lekári a farmabiznis podvádza a dokonca aj v tých najprestížnejších časopisoch. Napokon sú to samotní lekári, ktorí podobne ako mnohí ďalší insideri z rôznych segmentov dnes svetu odhaľujú pohľad za oponu diania.

Je tu ešte jeden veľký problém. Tým problémom je zamlčovanie faktov. Jednou z prelomových publikácií mimoriadneho, celosvetového významu je kniha Death by medicine od autora Garyho Nulla, PhD,ND a kolegov z vedeckého tímu Martina Feldmana, MD; Debory Rasio, MD; Dorothy Smith, PhD. a Carolyn Dean.

Hoci má táto štúdia už viac ako desať rokov, podobne ako pri iných štúdiách tohto typu to na jej aktuálnosti nič nemení. Práve naopak – je nadčasovým mementom, z ktorého vám bude behať mráz po chrbte. Ide o masívne obvinenia, ktoré boli logicky a systematicky zozbierané z dát stoviek recenzovaných lekárskych štúdií v jednej obrovskej meta-analýze zameranej na lekárske povolanie a farmaceutický priemysel. Autori tvrdia, že len v USA zomrelo v dôsledku predpísanej liečby a na pochybenie lekárov v priebehu 10 rokov 7,8 milióna ľudí. V tejto štúdií sa okrem iného dočítate, že zlyhanie liečby je najčastejšie pripočítavané ochoreniam a nie liekom alebo lekárom.  Gina Kolatová vo svojej štúdii s názvom Koho to zaujíma, keď naše lieky zlyhajú? uverejnenej v The New York Times píše: “Pravdepodobne nikde inde v profesijnom živote nie sú chyby tak ľahko skryté.” A preto nie je tak ťažké pochopiť to, o čom píšu autori Melmon a Morrell  – a síce prečo len 1 z 20 nežiaducich účinkov je hlásený buď správcovi nemocnice alebo FDA.

Žalostné čísla

Ostaňme však pri boji s rakovinou a šermovaním s grafmi, ktoré tak rada predvádza druhá strana. Jeden z najvýrečnejších grafov, na základe ktorého si môžete spraviť celkový pohľad na úspešnosť liečby onkologických ochorení je tento:

Ak teda vravíme a píšeme o fenoméne onkologických ochorení, potom musíme hovoriť aj o tom, aké obrovské sumy s minimálnym alebo žiadnym efektom tento doslova priemyselný segment predstavuje. V roku 1971 vyhlásil v USA vtedajší prezident Nixon nový cieľ: rakovina má byť vyliečená do roku 1976. Podľa denníka The New York Times od toho času vojna proti rakovine vedená National Cancer Institute so 4000 zamestnancami ako hlavným výskumným subjektom federálnej vlády pre liečbu rakoviny pohltila 105 miliárd dolárov, pričom ďalšie vládne agentúry, univerzity, farmaceutické spoločnosti a filantropické spoločnosti majú podiel na tom, že konečné číslo je o nespočetne miliárd väčšie. Vedecký tím Garyho Nulla publikoval štúdiu, v ktorej dokazuje, že výdavky na celkovú zdravotnú starostlivosť v USA len v roku 2003 dosiahli 1,6 bilióna dolárov, čo predstavovalo 14% hrubého národného produktu. Null dodáva, že vzhľadom k týmto astronomickým výdavkom by sme mali mať najlepší liek na svete. Opak je pravdou, ako svedčí aj graf, úmrtnosť na rakovinu poklesla od roku 1950 do roku 2005 len o zúfalých 5 percent.

Samotní lekári však majú pochybnosti. Doktor Martin F. Shapiro v článku publikovanom v Los Angeles Times napísal: “Niektorí lekári informujú svojich pacientov o nedostatočných výsledkoch liečby, iní môžu byt zavádzaní optimistickými údajmi z vedeckých zdrojov. Iní berú do úvahy ekonomickú stránku.” V roku 1995 redaktor Journal of the Ameriacan Medical Association George D. Lundberg uviedol: “Skryté záujmy týchto skupín ako použiť svoju moc pri rozhodovaní (či teda použiť chemoterapiu) sú ešte kreatívnejšie. Snahy vykresliť tieto lieky v odbornej literatúre ako úžasné sú jednoznačne, ale pritom veľmi dobre utajované. Tieto publikácie sú skvelou prezentáciou – a hlavne nekontrolovateľnou. Točí sa tam toľko peňazí, že etické princípy môžu ísť bokom.”

Ak hovoríme o číslach onkologických pacientov na Slovensku, potom vychádzame z čísiel, ktoré nám v rozhovore poskytol doktor Lakota, citujem: „ Ročne je na Slovensku zhruba 22 – 23 000 prípadov nádorových ochorení, pričom na ne ročne zomrie zhruba 15 – 18 000.”

Ak by sme si vzali pesimistickejší model 22 000/18000, máme približne 82% úmrtnosť, ak model viac optimistický 23 000/15 000, máme viac ako 65% úmrtnosť.

Jedným zo zaujímavých prípadov, ako sa konvencionalisti bránia, je aj príklad, v ktorom opisujú správu Dr. Ulricha Abela z Univerzity v Heidelbergu. Mnohí publikovali správu, že „Abel, ktorý je renomovaný nemecký epidemiológ vykonal v roku 1990 veľmi komplexné skúmanie každej väčšej klinickej štúdie na chemoterapeutické lieky, aké sa robili. Abel kontaktoval 350 zdravotných  stredísk, a požiadal ich, aby mu poslali všetko, čo sa vzťahovalo k chemoterapii. Revidoval a analyzoval tisíce vedeckých článkov publikovaných v najprestížnejších lekárskych časopisoch. Abelovi trvalo niekoľko rokov, aby zozbieral a vyhodnotil dáta. Abelova epidemiologická štúdia, ktorá bola zverejnená 10. augusta 1991 v časopise The Lancet, upozorňovala každého lekára a pacientov s rakovinou na riziká jedného z najbežnejších spôsobov liečby používaných na liečbu rakoviny a ďalších chorôb. Vo svojom príspevku, dospel Abel k záveru, že celková miera úspešnosti chemoterapie je “otrasná.”

Nuž a kritici po preskúmaní tejto správy našli „dôkaz“, že to je celé nepravdivé a tí, čo šíria túto správu sú podvodníci. Fakt, na ktorom postavili svoje obvinenie bolo:

a) Správa nie je z roku 1991 ale z roku 1992.

b) Nebola publikovaná v časopise Lancet, ale v časopise Biomedicine & Pharmacotherapy.

c) Abelov výrok nie je pravdivý, nakoľko nezohľadňuje úspechy chemoterapie pri rôznych druhoch rakoviny lymfy, Hodgkinových chorobách a leukémie, ktoré môžu byť pri liečení v prvých štádiách a najmä u detí úspešné (hoci treba podotknúť, že predstavujú marginálne percento medzi typmi onkologických ochorení).

Slobodná voľba

Dá sa dôvodiť, operovať, vzájomne napádať a ťukať si na čelo donekonečna. To, čo by nám malo pomôcť pochopiť zámery jednej alebo druhej strany, by mala byť motivácia. Tou našou nie je zisk, ako v prípade „nezávislých“ Projektov N s celostránkovou inzerciou reklamy pre VUB banku. Našou motiváciou je úprimné hľadanie pravdy. Aj naši blízki trpeli, ale aj trpia touto zákernou chorobou. Domnievate sa, že pri tak katastrofálnych číslach neúspešnosti liečby klasickou medicínou nemajú mať ľudia pochybnosti? Že nehľadajú alternatívy? My sa pozeráme vždy na obe strany mince, rozhodnutie nechávame na čitateľovi. Na novembrovom predstavení Svet za oponou v bratislavskom divadle Malá scéna bol našim hosťom práve špičkový odborník, onkológ, Ján Lakota s ktorým sme pred auditóriom túto problematiku rozoberali. Pozvali sme aj reprezentantky alternatívnej medicíny doktora Jonáša, ktoré mňa ani publikum nepresvedčili. Ale jedna z lekárok v publiku sa dožadovala, aby sa konečne skončilo obdobie, v ktorom z onkologických pacientov vyrába priemysel s rakovinou živé mŕtvoly. A toto je slobodná diskusia, ktorej sa protistrana z médií ako SME, týždeň a Projekt N zámerne vyhýba.

Doktor Lakota spomenul, že sme slobodní a vždy máme možnosť voľby. Ja však vravím, že naša slobodná voľba je dnes pod zásadným vplyvom médií a navádzania k rozhodnutiam, z ktorých môžu inzerenti v týchto médiách profitovať. A medzi takýmito inzerentmi sú veľmi často aj farmaceutické firmy s reklamou na voľno-predajné lieky. Naše slobodné rozhodnutie navyše celkom slobodným byť nemôže, pretože ak si vyberieme alternatívne spôsoby liečby, poisťovne vám ich rozhodne nepreplatia. „Slobodne“ sa teda môžete rozhodnúť pod tlakom lekára, paradigmy umocnenej médiami, ktoré alternatívu vylučujú a tiež pod ťarchou toho, že iné ako konvenčné liečenie s  viac ako 80% úmrtnosťou vám nikto nepreplatí, ale hradiť si ho musíte sám.

Toto sú fakty a tieto fakty sú problémami nielen v tematike onkologických ochorení, ale aj zdravotníctva v systéme profitu. Jeho závažným defektom je skutočnosť, že farmaceutické firmy majú enormný vplyv na vlády a financovanie štátnych lekárskych výskumov. Ako príklad uveďme Spojené štáty, kde v období rokov 1998 – 2004 vynaložili farmaceutické spoločnosti a ich obchodné skupiny viac ako 900 miliónov dolárov na lobing, vrátane 90 miliónov dolárov pre dary politickým stranám a na ich predvolebné kampane. Najmenej v 1600 zaregistrovaných prípadoch vytvárali nátlak na tvorbu zákonov prostredníctvom 1200 zaregistrovaných lobistov vo Washingtone. Vo Veľkej Británii je oficiálna Agentúra pre lekárske a zdravotnícke produkty regulujúca farmaceutický priemysel sponzorovaná samotným farmaceutickým priemyslom. Takto si môžu dovoliť ignorovať obmedzenia viažuce sa na lieky, ktoré neboli riadne schválené. Firma AstraZeneca v roku 2003 takto mohla predávať Zoladex – podvodný liek na liečbu rakoviny prostaty.

Dr. Glenn Warner to popísal slovami: „Máme tu multimiliardový priemysel, ktorý zabíja ľudí široko-ďaleko len pre peniaze.“ Doktor Ján Lakota úprimne priznáva: „Rakovine nerozumieme. Nevieme, čo to je. Môžeme ju opísať, ale stále nevieme, prečo vznikla. Keby nebola celá problematika taká nechutne sprofanovaná farma biznisom, už by bol možno na spadnutie objav skutočného lieku na nádorové ochorenia.“

Verím, že všetci vo vypredanej sále Malej scény ale aj naši čitatelia, si mohli zvyknúť na to, že ťukanie na čelo naozaj nestačí. My chceme diskutovať a učiť sa stále niečo nové. Nás neteší ani prehrávať ani vyhrávať v boji, pretože nás neteší samotný boj. Nikto nie sme neomylný a nikto z nás nechce zámerne zavádzať ani očierňovať súperov. Nechceme ísť ich cestou, ale máme právo na pochybnosti – zvlášť, ak ich majú mnohí renomovaní odborníci. Hľadáme mier a porozumenie. Hľadáme lepšiu cestu. Učíme sa pokore a máme súcit s protivníkmi – učia nás byť lepšími.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply