Politický chaos, sociálne nepokoje, občianska vojna a terorizmus. Toto všetko hrozí, pokiaľ svet do polovice tohto storočia nezvýši svoju produkciu potravín o 60 percent, varuje organizácia OSN bojujúca proti hladu.
Očakáva sa, že svetová populácia do roku 2050 dosiahne 9 miliárd ľudí, ktorí spolu s vyšším kalorickým príjmom stále viac bohatých ľudí pravdepodobne spôsobia, že sa v najbližších desaťročiach výrazne zvýši dopyt po potravinách, povedal Hiroyuki Konuma, asistent generálneho riaditeľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo ázijsko-pacifickej oblasti.
Zvýšený dopyt po potravinách prichádza v čase, keď svet menej investuje do poľnohospodárskeho výskumu, čo nabáda vedcov k znepokojeniu, že globálna potravinová bezpečnosť by mohla byť ohrozená.
„Ak sa nám nepodarí splniť náš cieľ a dôjde k nedostatku potravín, zvýši sa riziko sociálnych a politických nepokojov, občianskych vojen a terorizmu, čo môže mať vplyv na celosvetovú bezpečnosť“ cituje Reuters z vystúpenia Konumu počas týždňovej regionálnej konferencie zameranej na bezpečnosť potravín, ktorá sa konala v mongolskom Ulánbátare.
Niektoré faktory môžu zvýšiť potenciál pre apokalyptické hladomory. V novembri uniknutá správa z Medzivládneho panelu o zmene klímy varuje, že zmena klímy by mohla spôsobiť, každé desaťročie tohto storočia 2 percentný pokles produkcie. V posledných troch rokoch napríklad Austráliu, Kanadu, Čínu, Rusko a Spojené štáty postihli veľké povodne a suchá, ktoré spôsobili straty na úrode.
Zhoršovanie tohto problému je súčinnosť jedla do celého sveta, so spoliehaním sa na stále menšie skupiny plodín a opúšťanie zásobovania potravinami čoraz viac náchylnými k inflačnému tlaku, hmyzu a chorobám.
„Ako svetová populácia rastie a zvyšuje sa tlak na náš globálny potravinový systém, tak rastie aj naša závislosť na globálnych plodinách a výrobnom systéme, ktorý nás živí“ povedal BBC na začiatku tohto mesiaca Luigi Guarino z Global Crop Diversity Trust.
„Cena zlyhania niektorej z týchto plodín bude veľmi vysoká „
Pokrok v boji proti globálnemu hladu sa dosiahol s rastlinnou výrobou v Ázii a Tichomorí, kde sa pestujú viac než tri štvrtiny svetovej zeleniny, čo je 25% zvýšenie v porovnaní s posledným desaťročím.
FAO však odhaduje, že 842 miliónov ľudí na celom svete stále trpí podvýživou, pričom takmer dve tretiny z nich žijú v ázijsko – pacifickej oblasti. Jedno zo štyroch detí vo veku do piatich rokov je zakrpatené kvôli podvýžive.
Čo sa týka boja s týmto problémom, orgán OSN načrtol dve základné možnosti: zvýšenie plôch ornej pôdy, rovnako ako vyšší stupeň produktivity pestovania. Nedostatkom dostupnej ornej pôdy a pomalému tempu rastu produktivity pri základných plodinách sa komplikuje úsilie podopierajúce tieto dva piliere bezpečnosti potravín.
Počas posledných dvoch rokov, sa rast produktivity pre ryžu a pšenicu pohybuje okolo 0,6 – 0,8 percenta. Tieto sadzby by sa mali pohybovať okolo 1 percenta , aby sme sa vyhli vážnym nedostatkom, povedal Konuma .
Ekológovia tiež vyzvali na zlepšenie metód distribúcie potravín. FAO, Svetová banka a World Resources Institute vo februári odhadli, že svet stráca 25 až 33 percent vyprodukovaných potravín – takmer 4 miliardy ton.
Ako riešenia, ktoré pomáhajú riešiť rastúcu hrozbu nedostatku potravín boli tiež navrhnuté: účinnejšia poľnohospodárska výroba, lepší spôsob uchovávania potravín a biologicky rozmanité, miestne potravinové systémy menej náchylné ku globálnym zmenám.
Preklad z RT Foto: AFP Photo / Nicolas Asfouri