Motto: „Najradšej by som nakreslil takú karikatúru, na ktorej by nebolo nič a čitateľ by napriek tomu porozumel jej obsahu. To sa mi zatiaľ nepodarilo.“ Viktor Kubal st.
Žijeme v dobe, z ktorej, pravdepodobne okrem Moniky Flašíkovej – Beňovej a Ivety Radičovej, ktoré svojho času vyhlásili niečo v zmysle: „nesťažujme si, je nám dobre a iba si to nevážime“, je nadšený iba málokto. Dokonca som medzi večne rozhádanými Slovákmi na sieti narazila na názor istého komentátora, že považuje dnešnú dobu, za „názorovo úbohú“.
V čase, kedy ešte na Slovensku vychádzal skvelý humoristický časopis Roháč, ktorý síce jednoduchými, ale o to výstižnejšími karikatúrami ilustroval Viktor Kubal st., bola po Slovensku rozšírená krásna satirická vetička: „Pite šaraticu, zrýchli váš krok!“ Táto veta žila medzi Slovákmi veľmi dlho a nie som si istá, či sa nepoužíva dodnes. Bola to jednoducho trefná satira, preto prežila a ľudia ju sami ocenili tým, že na ňu nezabudli, čo by som už s takou odvahou netvrdila o niektorých výnimočných ľuďoch, na ktorých si dnes ani nespomenieme – čo je škoda.
Napríklad na spomenutého Viktora Kubala st a jemu podobných. Boli to totiž skvelí umelci a na slovo vzatí odborníci. Kubal st. vytvoril za svoj život celú zbierku umeleckých prác, vrátane skvelej kreslenej satiry. Štátne vyznamenanie však nikdy nedostal.
Každý režim vyzdvihoval ľudí, ktorých si „považoval“. Komunisti napríklad umelcov oceňovali titulom zaslúžilý a národný umelec. Takto ocenení ľudia boli v čase komunizmu aj spoločensky zvýhodňovaní. Finančné príjmy niektorých zaslúžilých a národných umelcov boli po roku 1989 aj zverejnené a boli niekoľkonásobne vyššie ako bežné príjmy obyvateľstva. Potom sa stala zaujímavá vec, poniektorí komunistickí umelci po roku 1989 – v dobe, kedy bolo treba „prezliecť kabát“ a žiť ďalej ako demokrati, ocenenia odovzdali. Napríklad Milan Kňažko.
Zaujímavé je, že Kňažko nevrátil toto ocenenie už za komunistov. Naopak. Milan Kňažko spolu s Milanom Lasicom, Andrejom Hrycom, Magdou Vášáryovou, akademickým sochárom Jurajom Bartuszom a stovkami ďalších umelcov, podpísali anti-chartu’77, čo bola vlastne kampaň proti vlne demokratického odporu v časoch hlbokej totality. Túto „zlatú päťku“ som však nevybrala náhodne. Ich mená sa totiž objavili aj pri poslednom iniciatíve za zrušenie Mečiarových amnestii.
Tak to zhrňme. Najskôr iba preto, že mali „plné gate“, podpisovali komunistický panflet proti demokracii. Potom, po roku 1989, boli odvážnymi demokratmi, dokonca Kňažko vrátil aj komunistický titul zaslúžilého umelca. Potom v čase Mečiara boli demokratickí antimečiarovci a dnes podpisujú opäť ďalší pamflet a skryto volajú po revolúcii, ako odvážni bojovníci za spravodlivosť.
Nekomentujem, obraz si utvorte sami, iba sa pýtam, čo budú tieto tzv. osobnosti podpisovať zajtra? Petíciu za udelenie štátneho vyznamenania Georgovi Sorosovi, za celoživotné zásluhy na rozvoji slovenskej demokracie? Pozajtra môže nastať ďalšia zmena režimu. Čím budú potom?
Každá doba odmeňuje „lúzrov“. Kňažko,nebol jediný, čo dostal za komunizmu ocenenie, použil ho vo svoj prospech a po „použití“ hodil do koša. V nástupníckej dobe sa mu však opäť vodí dobre. Je proste osobnosť! Možno by sme ho mali oceniť štátnym vyznamenaním aj dnes, aby mal čo v budúcnosti opäť vracať.
Tak to totiž v modernej spoločnosti chodí. Niekto vracia vyznamenania a iní zase vratky DPH podnikateľom. Ale to je už z iného súdka.
V každom prípade, je to pre mňa nová skúsenosť, ktorá opäť potvrdzuje, že žijeme v čudnej dobe, lebo spoločenským ocenením sa vlastne stalo vracanie spoločenských ocenení! Dokonca sa preháňame, kto vráti ocenenie ako prvý. Viď kauzu Čaputová, Javorčíková a Kubina, ktorí vrátili ocenenia Univerzite Komenského iba za to, že ocenili aj iných. Rovnako tiež vracanie DPH sa stalo štátnym vyznamenaním.
No a do tretice treba spomenúť takú absurditu, že ocenenia v gubernií Slovensko sa rozhodlo rozdávať už aj jeho veličenstvo George Soros. Tentoraz ho udelí slovenským novinárom, jeho neziskovka Open Sociality Fundation.
A možno ho dostane Benčík. Je totiž medzi nominovanými „laureátmi“. Opäť nekomentujem, iba mi napadlo, že medaily by mali dnes vyrábať s nápisom na zadnej strane: „Po použití vyhodiť“.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.