Prevratný objav, ktorý zásadne mení naše znalosti o Marse, priniesli najnovšie zábery sondy Mars Reconnaissance Orbiter, krúžiacej okolo červenej planéty od roku 2006. Okrem už známych zamrznutých polárnych oblastí zachytili na jej povrchu čierne škvrny. Ich poloha aj veľkosť sa v priebehu mesiacov menia, čo má mať na svedomí kvapalná voda.
Tomuto zisteniu predchádzali pozorovania vesmírnej sondy Curiosity amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorá získala už v apríli 2015 nepriame dôkazy o tom, že na povrchu Marsu môže existovať voda v tekutom stave. To by podporovalo teóriu, že tmavé pásy, ktoré sú viditeľné napríklad na marťanských kráteroch, vytvorili tečúce prúdy soľných roztokov vznikajúcich vtedy, keď soli v pôde absorbujú vodnú paru z atmosféry.
Výsledky meraní ukazujú, že na rovníku Marsu, kde sonda pristála, sú vhodné podmienky na vytvorenie takýchto slaných tekutých vrstiev, no iba v noci. Cez deň, keď teplota stúpne, sa voda odparí. Predpoklad ale znel, že vo vyšších zemepisných šírkach, kde je vyššia vlhkosť a nižšie teploty, by tieto vrstvy mohli byť prítomné celoročne. Sonda Curiosity, ktorej úlohou je hľadať dôkazy o existencii podmienok vhodných pre mikrobiologickú formu života, pristála na Marse 6. 8. 2012 v kráteri Gale, ktorý vedci vybrali pre jeho bohaté vrstvy sedimentov a vrch Sharp vysoký takmer 5 km.
Najnovšie zistenia podporujú dlhoročnú teóriu, že na niektorých marťanských svahoch prúdi každé leto slaná voda. Jej úzke tmavé pramene sa totiž objavujú a zväčšujú v priebehu teplejších mesiacov, keď je na povrchu planéty teplota okolo –23 °C, pričom po chladnejší zvyšok roka sa zmenšujú a miznú. Aby voda odolala klimatickým podmienkam na Marse (pre nízku povrchovú teplotu by mala zmrznúť, alebo sa pre nízky atmosferický tlak hneď vypariť), musí obsahovať vysoký podiel soli, ktorá znižuje bod jej mrznutia. To podľa vedcov vysvetľuje, prečo na Marse prúdi voda práve, resp. minimálne v letnom období.
Teplota na povrchu Marsu je prinízka na to, aby sa tam za normálnych okolností vyskytovala voda v kvapalnom skupenstve, ktorá je alfou i omegou vzniku a rozvoja života v udržateľnej forme. V čom je teda jej objav pre ľudstvo taký dôležitý práve na tomto mieste? Keďže človeku je vlastná túžba poznávať a chápať okolitý svet, predmetom ďalšieho vedeckého výskumu bude otázka, či sa na tejto planéte môže nachádzať akákoľvek mikroskopická forma života (mikroorganizmy).
Prítomnosť vody v tekutom stave môže byť významná aj z pohľadu zamýšľanej expedície či dokonca kolonizácie Marsu, pre ktorú sa týmto zrejme otvoria úplne nové možnosti. Posilní jej objav ambície ľudí v ďalšom poznávaní vesmíru a urýchli prípravy na pilotovaný let s ľudskou posádkou na Mars? Existujú nejaké šance na dlhodobé zobývateľnenie planéty, kde vládnu kruté podmienky na prežitie? Nehrozí jej prvým kolonizátorom skorá smrť?
Na tieto a súvisiace otázky budeme najbližšie hľadať odpovede spoločne s dekanom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (MFI UK) prof. RNDr. Jozefom Masarikom, DrSc.