Nidal Saleh (1936-2024) nás opustil 14.6.2024, bol spisovateľ a expert na Blízky východ, narodený v palestínskom Nábuluse. Jeho otec bol členom palestínskeho parlamentu a ministrom obrany jordánskeho kráľa Husajna, člena hášimovskej dynastie a priameho potomka proroka Mohameda 40. generácie.
ČESŤ JEHO PAMIATKE.
Tento text vznikol na základe rozhovoru s Tiborom Eliotom Rostasom 4. novembra 2023.
Poznám rodiny, z ktorých neprežil nikto, deti boli roztrhané na kusy. Toto nie sú ľudia. Hrôzy, ktoré sa dnes dejú, majú svoju dávnu históriu, ktorú sa snažili a snažia prekrúcať vo svoj prospech, aby získali oprávnenie vládnuť terorom, apartheidom a masakrovaním. Tá éra sa končí.
KRÁTKA HISTÓRIA DLHÉHO UTRPENIA
Spomínam si, že ešte pred druhou svetovou vojnou a počas nej k nám začali chodiť takí podivní ľudia – Angličania nám tvrdili, že je to len dočasne, kým nevyhrajú nad Hitlerom. Prvýkrát som videl, že muži majú oblečené ženské šaty, sukne po kolená a vlasy zmotané pred ušami. Bývali v maringotkách a aj podľa správ OSN viem, že v Palestíne mohlo byť v tých časoch okolo 1 800 až 2 000 židov. V Palestíne boli pred moslimami, kresťanmi aj židmi rôzne kmene na územiach ako Judea, Samaria, Galilea.
Tie vznikli v oblasti úrodného polmesiaca, okolo Sinajského polostrova, kde už v časoch 4500 rokov pred Kristom existovali kultúry Kanaánu. Píše o tom aj Hérodotos vo svojom diele Dejiny. Nikde sa nezmieňuje o pojmoch ako židia, Hebreji alebo Izraelčania. V časoch, keď bola Palestína pod správou Egypta, písal jeden z menších kráľov v Palestíne egyptskému faraónovi, aby mu pomohol zbaviť sa „habiro“, ktorí ohrozovali jeho kráľovstvo, čo boli v tých časoch územia veľkosti dedín. „Habiro“ v preklade znamená banditi. Časom však tento výraz podvodom zmenili na „Hebreji“ a neskôr dokonca na židia, aby dokázali, že existovali už v tých časoch, čo je nezmysel. Takto prekrúcajú celú históriu. V tejto oblasti sa všade rozprávalo aramejsky, rečou, ktorou hovoril aj Kristus. Je veľmi podobná príbuzným arabským jazykom a spolu tak vytvárajú semitské jazyky. Nikdy sa tu však nehovorilo hebrejčinou, to vymysleli až potom.
V BLÍZKOSTI JORDÁNSKYCH KRÁĽOV
Maringotky zmenili na domy, spojili sa do dedín a z tých vznikli mestá. My sme nemali zbrane, keď ich Angličania u niekoho našli, bol okamžite obesený. Izraelčania však prišli vycvičení, mali za sebou skúsenosti z bojov v anglickej armáde v druhej svetovej vojne. Z nich vytvorili bandy ako Stern, Hagana, Irgun, Lechi, ktoré začali útočiť na Palestínčanov. Angličania na to povedali, nech sa tu navzájom pozabíjame, je im to jedno. Dali to do rúk OSN a stiahli sa. Od toho momentu sa začali masakre. Izraelčania vyvraždili celé dediny, pričom ešte dnes priznávajú, že to asi prehnali, keď deťom rozbíjali hlavy kladivami a rozsekávali aj ženy. Dôvodom takýchto zverstiev bolo, aby sa o nich dozvedelo čo najviac ľudí v okolitých dedinách. Tí boli neozbrojení, nechránila ich žiadna armáda, a tak im neostávalo nič iné ako útek do Libanonu, do Sýrie alebo do neokupovaných častí Palestíny. To sa dostalo do OSN, ktoré navrhlo rozdelenie územia medzi Izrael, ktorý vznikol, a Palestínu, ktorá nevznikla. Svoju úlohu zohralo aj to, že v Jordánsku sa k moci dostal Abduláh, z ktorého spravili Angličania prvého jordánskeho kráľa. Vytvorila sa jordánska armáda, no všetci jej velitelia boli Angličania. Táto vláda pripojila východné časti Palestíny s úrodnou pôdou do Jordánska, západné časti úrodného trojuholníka kráľ Abduláh daroval Izraelčanom, čo bola pre nás obrovská strata. A tak raz, keď kráľ Abduláh prišiel do Jeruzalema, Palestínci ho v mešite zastrelili. Po ňom prišiel Talál, ktorý Angličanov z duše nenávidel. Mal ženu, ktorej brat a jeho rodina obchodovali s drogami. Američania dostali informácie o jeho veľkej averzii voči Angličanom, a tak ho chytili a poslali do blázinca v Istanbule. Jeho syn, princ Husajn, bol v tom čase ešte mladý, no donieslo sa mu, že na trón sa nedostane, moc chcela získať jeho matka a jej brat. Málokto vie, že princ Husajn si pol či trištvrte roka pred svojou plnoletosťou zavolal môjho otca a ďalších niekoľko známych ľudí na tajné miesto, kde sa im zdôveril, že matka a strýc sa ho chcú zbaviť. Ak by sa to podarilo, Jordánsko by bola anglická kolónia. A tak sa stalo, že v jeden piatok sa začali presúvať ľudia, nákladné autá, autobusy z palestínskych dedín do Ammánu. Husajn sedel otcovi na pleciach, chodili po meste a všade okolo ľudia prevolávali Husajn, Husajn, náš kráľ. Pripojila sa časť armády, chytili jeho matku aj strýca a vyhnali ich niekam do Istanbulu.
Po čase, keď už kráľ Husajn vládol, začali prebiehať utajené rokovania medzi Jordánskom a Izraelom, ktorý vtedy zastupoval Moše Dajan o územiach Západného brehu. Tie boli po šesťdňovej vojne od roku 1967 okupované Izraelom. Vtedy bola nádej, že by sa okupované územia Západného brehu vrátili pod správu Jordánska. Kráľ však spravil historickú chybu, na ktorú ho upozornil môj otec – okupovaného územia na Západnom brehu Jordánu sa vzdal v prospech Jásira Arafata a Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP). Otec mu dohováral, že to nebol správny krok, mal to dať na rozhodnutie ešte existujúcemu parlamentu. Husajn mu na to odvetil, že im to dal preto, lebo Jásir Arafat začal po celom arabskom svete vyhlasovať, že jeho Organizácia za oslobodenie Palestíny je jediným predstaviteľom palestínskeho ľudu. Husajn už bol z tých vyhlásení nervózny, všade na neho doliehali výzvy OOP a Arafata, a tak sa pod takýmto nátlakom vzdal. Tým sa Západný breh dostal pod samosprávu OOP. Neskôr však tlačili na Arafata s ďalšími požiadavkami a otec dobre predvídal, že to nemôže dopadnúť dobre, čo sa aj stalo – Arafata sa zbavili a na okupovaných územiach Západného brehu Izraelčania začali uplatňovať čoraz intenzívnejší apartheid. A práve tomuto sme chceli predísť. Žiaľ, stal sa pravý opak.
FATAH A MAHMÚD ABBÁS
Bol som tiež členom hnutia al-Fatah, no časom som odtiaľ odišiel, strany pre mňa nie sú, neviem si predstaviť, že by som na vyjadrenie svojich postojov musel čakať na schválenie. V deväťdesiatych rokoch bolo národné a socialistické hnutie Fatah tým, ktoré sa zúčastnilo na mierových rokovaniach v Oslo. Už tam sa dohodli, že táto časť bude palestínska, táto zas izraelská. Prišiel Arafat s celým svojím vedením, no v skutočnosti sme zistili, že sa nič nezmenilo, je tu len kúsok územia pod okupáciou Izraela. Pôvodné myšlienky o tom, aby nám vrátili okupované územia, sa v realite do života neuviedli. Skupina z Fatahu, vedená Abbásom, podpísala cca štyristostranový dokument, ktorý si ani neprečítali. Mnohí z veliteľov, ktorí boli na čele hnutia okolo Jásira Arafata, boli zavraždení.
Mám priateľa, ktorý bol v Jordánsku predsedom vlády. Ten mi svojho času prezradil, že v Maroku bolo stretnutie predstaviteľov arabského sveta. Rokovali ohľadne izraelských návrhov a zo straty Palestíny tam rezonovala najmä otázka návratu utečencov do Palestíny. Abbás sa stretol v hoteli s jordánskym ministrom informácií. Hovoril mu, že keď sa dohodnú oni dvaja ako zástupcovia Palestíny a Jordánska, ostatní Arabi to prijmú, nebudeme tu rokovať do aleluja. Abbás navrhol, že načo nám je Jeruzalem, dajme im ho, nech je ich hlavným mestom. Jordánsky minister sa zháčil, čo bude potom. Návrat utečencov, reagoval Abbás. Jordánsky minister mu povedal, že on sa netúži vrátiť späť do Palestíny a na takéto významné kroky by musel mať poverenie svojej vlády. A tak odletel do Ammánu. Predsedovi jordánskej vlády zazvonil o pol piatej ráno telefón. Myslel si, že mu volá minister z Maroka. Nie, som tu na letisku, odvetil mu. Predseda vlády mu povedal, aby hneď prišiel za ním domov. Pri káve mu porozprával, čo Abbás zamýšľa. Pochopili, že bola veľká chyba Arafata, keď ho vystrčil dopredu a nechal ho vyjednávať ako svojho zástupcu za Palestínu. A tak predseda vlády prikázal, aby s Abbásom rozhodne nehovoril. Rokujte spoločne ďalej, presadzuj náš spoločný postup, na ktorom sa nič nezmenilo, povedal.
DOHODY V OSLO SÚ PODVOD, ARAFATA ZAVRAŽDILI
Mám priateľa, ktorému vybuchol balík, ktorý mu poslali Izraelčania. Dlho sa liečil a po čase sa stal poradcom Arafata. A tento poradca mal informácie o tom, že skupina ľudí okolo Arafata sa ho chystá zavraždiť. Ten totiž začínal prichádzať na to, že dohoda v Oslo, ktorú schválil a Abbás podpísal, bol jeden obrovský podvod. Pôda a voda patrí Izraelčanom, Palestínčania si bez povolenia izraelských úradov nemôže na záhrade vykopať studňu. Keď bol raz Arafat v Gaze, priletel Clinton spolu s Albrightovou. V dohode z Oslo nebolo vyjasnené, komu bude patriť Jeruzalem. A tak Clinton s Albrightovou tlačili na Arafata, aby sa dostal do rúk Izraelčanov spolu s mešitou al-Aksá. Arafatovi však bolo jasné, že moslimovia by ho za také niečo roztrhali na kusy. Clinton aj Jicchak Rabín naliehali naňho, pričom Rabín mu povedal, aby podpísal, veď je žid rovnako ako oni. Arafat im odolával – ak by som podpísal, zajtra by ste prišli na môj pohreb, povedal Clintonovi a Rabínovi. Tlak nepoľavoval a Jásir Arafat si sťažoval, že im vyhovel vo všetkom, čo chceli, ale aj tak im to nestačí. Nato ho zavreli v Ramalláhu, kde nátlak stupňovali. Clinton, Rabín, ale aj Abbás pochopili, že pokiaľ žije, problém vyriešený nebude a nároky na Jeruzalem sa uskutočniť nepodarí.
Poradca, ktorému vybuchol balík, mi tiež spomínal, že raz prišiel za Arafatom do Ramalláhu. Práve mal nejaké rokovanie, kde bol aj Abbás. Bez rozpakov otvoril dvere a šiel priamo za ním. Arafat mu hovorí, či nevidí, že majú schôdzu. Čo je také dôležité? Všetci vypadnite, potrebujem hovoriť len s Arafatom, naliehal jeho poradca. Keď ostali sami, hovorí mu o ľuďoch v jeho blízkom okolí – chcú ho zavraždiť. Arafat zostal chvíľu zarazený, no napokon vyhlásil, že je veriaci človek, jeho život a smrť je v rukách Aláha. Poradca naliehal, že keď ho zabijú, vyjednávať bude Abbás, a tak stratia svoje pozície. Ako ma majú zabiť, spýtal sa Arafat. Injekciou, odpovedal poradca. Vedel presne, aký jed to má byť, čo mu potvrdil aj lekár vo Francúzsku, kde napokon Arafat zomrel. Keď to prevzal Abbás, neskrýval, že sa stal služobníkom Izraela. Hovoril, že jeho ľudia chodia všade, aj po školách, a ak by tam mal nejaký žiak hoci nôž, okamžite ho zatknú. Arafat niekoľkokrát navštívil Československo aj Slovensko, viackrát sme sa stretli a objali, bol som rád, že ho vidím, no jeho pôsobenie, kroky a ústupky Izraelu boli čím ďalej, tým viac sporné. Napokon, upozorňoval ho na to už môj otec.
TEN, KTO ÚTOČIL, NIE JE HAMÁS
V čase, keď bol Fatah veľmi aktívny, boli Izraelčania ohľadne Hamásu ticho, lebo mali záujem, aby bol Hamás proti Fatahu. Nikdy som nebol za Hamás, pretože to bola náboženská organizácia a ja náboženské organizácie nemám rád. V roku 2007 došlo k vojne medzi Hamásom a Fatahom, Hamás vyhral – územie Gazy je pod kontrolou Hamásu a na okupovanom území Západného brehu je samospráva pod Fatahom. Keď napríklad vznikol al-Jihad, organizácia, ktorá teraz tiež bojuje v Gaze, nikdy nepovedali, že by mali záujem ísť do vlády. Hamás do volieb išiel, vytvoril vládu, čo podľa mňa znamená, že keď už idete do volieb, súhlasíte so zlom. Al-Jihad vyhlásil, že žiadnu vládu neuznáva, ale Hamás povedal áno a stal sa vládou celej palestínskej samosprávy. Potom celý svet stál proti nim. Postupne vznikla popri Hamáse vojenská organizácia, ktorá sa volá al-Qassam. Na začiatku bola riadená Hamásom, ale potom sa vedenie al-Qassamu zmenilo tak, že ju s Hamásom spája len tenký vlások. Hamás – to sú ľudia v oblekoch, veliteľ Hamásu je v Katare, žije v hoteli, chodí cvičiť, plávať, to je najvyšší predstaviteľ Hamásu. Druhý najvyšší predstaviteľ je z Gazy, ale cestuje po svete. Al-Qassam, to je už vojenská organizácia – štve ma, keď hovoria, že to všetko robí Hamás. Ale to vôbec nie je Hamás, to je al-Qassam. Okrem neho tiež al-Jihad, ale myslím, že al-Qassam je najsilnejší.
Už pred rokmi začal al-Jihad raketami ostreľovať Izrael v mene boja o záchranu mešity al-Aksá. Skutočne strieľali rakety ako blázon a al-Qassam povedali: my nemáme žiadnu možnosť miešať sa do tohto boja. Mám bratranca, ktorý bol v džiháde, no nedávno umrel. Hovorí mi, že tu čosi nehrá, al-Qassam nie je v skutočnosti tým, čím sa prezentuje. Neskôr zistili, že al-Qassam už roky budoval tunely pod celým Pásmom Gazy. A nie hocijaké tunely vykopané len na prechod nejakého povstalca. To sú obrovské tunely, cez ktoré premávajú motorky aj autá. Skrátka, keď al-Jihad raketami ostreľoval Izrael a al-Qassam nerobil nič, ľudia sa pýtali – prečo nám nepomáha al-Qassam, ale iba al-Jihad. Potom sa až veľmi neskoro dozvedeli, že džihád vybudoval sieť tunelov, o ktorých nevedel ani Izrael. V tomto im výdatne pomohol Hizballáh v Bejrúte. Ten im posielal zbrane, ale všetky zbrane prišli z Iránu. A Irán je teraz na takej úrovni v raketách a vo vojenskej technike, akú nemá ani Izrael. Hovorí sa síce, že nemá nukleárne zbrane, ale nikto nevie, kontrolórom zakázal vstup a vieme, že urán má.
ROZDEĽOVANIE MEŠITY AL-AKSÁ SPOJILO POVSTALCOV
Podstata celého súčasného konfliktu je v tom, že židia začali chodiť do al-Aksá. Mali jeden z množstva svojich sviatkov – oni tancujú s kurencami, tancujú s oslom. Ale do mešity sa vstupuje tak, že sa vyzujú topánky, ľudia sa umyjú a majú veľký rešpekt. A odrazu toto. Mešitu a územie, ktoré je v jej správe, začali v júni tohto roku rozdeľovať – tá časť bude naša, tá vaša. To, že sa tam modlia moslimovia, ešte nerobí z Chrámovej hory posvätné miesto pre moslimov, povedal v Knessete poslanec Halevi a židovský výraz Chrámová hora použil na označenie mešity a priestorov al-Aksá. Tento rok počas Pesachu, ktorý sa zhodoval s ramadánom, ponúkali osadníci peniaze každému židovi, ktorý obetoval zviera v areáli mešity.
V al-Jihad sa dozvedeli, že al-Aksá má byť moslimom postupne odobratá – a to je už naozaj príliš. Netanyahuovi pravdepodobne Egypt pošuškal, že sa niečo pripravuje, no Izraelčania sa nedopátrali k bližším informáciám. Netanyahu je arogantný a povýšenecký, a tak reagoval: Hamás, čo je Hamás? To je nič. Teraz, to už na sto percent vie a všetci tam hovoria, že keď sa skončí táto éra, Netanyahu pôjde do väzenia. On sa dopúšťal zločinov pred týmito útokmi, preto zmenil zákony aj sudcov a v Izraeli sa odohrávali mnohé protesty. Ale táto rana. Počul som rozprávať Putina, to čo spravil al-Qassam sa dostane do učebníc na vojenských školách. Faktom teraz ostáva, že na izraelskej strane všetko organizujú Američania. Izraelčania chceli do Gazy poslať všetky svoje tanky, autá, celú armádu. Američania im povedali nie, lebo stratíte mnoho vojakov a vy ako Izrael si to nemôžete dovoliť. Je to tak, že Izrael chápe, že mu možno robiť všetko, len nie vraždiť ich vojakov. To nie je arabský svet, kde keď zabijú stotisíc, niekoľko miliónov čaká. Izrael teraz nemá armádu. Najlepšie vojenské oddiely stratili za prvý mesiac 181 tankov a bojových vozidiel. Keď vtiahli do Gazy, zo zeme vyšiel bojovník, pripevnil na tank bombu a zas do zeme zmizol. Idú sa zblázniť, tanky horia, vojaci plačú. Niektorí sú v zajatí spolu s 239 rukojemníkmi. Doteraz si Izraelčania skutočne mysleli, že si môžu robiť, čo chcú. A takáto situácia je aj na Západnom brehu – tam prichádzajú osadníci, ktorí sú banditi, ozbrojení po zuby. Môžu zabiť a ani nemusia povedať prečo. Toto všetko sú dôvody, aby sa to už konečne skončilo, aby sa pre záchranu Palestíny niečo robilo.
Vodca libanonského hnutia Hasan Nasralláh povedal, že o ničom nevedeli, až 7. októbra počuli, čo sa deje, a tak ôsmeho začali bojovať na svojej južnej hranici so severnou Palestínou. Prečo? Pretože Nasralláh vyhlásil, že Hizballáh takto prinúti tretinu izraelskej armády, aby sa presunula na sever. Izrael začal s evakuáciou osád zo severu. A vysťahoval tiež niekoľko osád v blízkosti Pásma Gazy. Teraz má húf vlastných utečencov, ktorí sa dostali do rovnakej situácie, v akej žijú Palestínčania celý život až dodnes. Ekonomika začína ísť do hája, takže Američania posielajú miliardy aj vojenskú pomoc. No vodca Hizballáhu odkázal, že ak budú Izraelčania s pomocou USA stále bombardovať deti v Gaze, Tel Aviv nie je ďaleko od libanonských rakiet. Každý chce, aby už Hizballáh strieľal na Tel Aviv a na Dimonu. Možno sa to stane, ale al-Qassam zatiaľ o niečo také nežiadal, povedali iba to, že teraz potrebujeme, aby sa zastavilo bombardovanie civilných cieľov v Gaze.
IZRAEL UŽ NIE JE IZRAELOM
Treba si uvedomiť jednu veľmi podstatnú vec. Izrael dnes už nie je tým Izraelom, čo býval – toto je iný Izrael. Je tam mnoho mladých, ktorí nechcú ísť do armády, a tak idú radšej do väzenia ako na smrť. Každý vojak má mobil, zábavu, frajerky, ale nie disciplínu. Čiže táto nová armáda je k ničomu, hneď po prvom údere utiekli. Oni sami povedali, že to nie je tá armáda, ktorá bojovala a za šesť dní porazila Arabov. Dnes je to iná armáda. Keď priletel Blinken ako minister zahraničných vecí a videl túto katastrofu, povedal, nechoďte, neposielajte armádu, budete mať veľké straty. Posielajte ich po skupinách. Keď poslali prvú skupinu, polovica z nej sa už z Gazy nevrátila. Tanky Merkava, to je pýcha Izraela. Ani Američania nemajú také tanky. A odrazu je toľkoto tankov Merkava zdemolovaných. Američania veľmi dobre vedia, že Izrael už nie je Izrael. Keď do Gazy poslal svoju armádu, vedeli, že ich Palestínčania rozmlátia. Izraelskí okupanti nevrátia späť ani meter našej zeme, jedine, keď začnú strácať svojich vojakov. Majú zbrane, majú bohatstvo, majú Ameriku, majú Anglicko, ale nemajú dosť ľudí. Každá strata je pre nich veľká strata. A preto to Američania vedeli. Tak prišli lietadlové lode a sú tam už aj anglické a francúzske flotily.
Ak niekto hovorí, že bojovníci sa rozmiestňujú v školách, škôlkach alebo nemocniciach, kde sa skrýva Hamás, tak vôbec nechápe, že hlboko nábožensky založení ľudia nebudú nikdy a za žiadnych okolností vedome vystavovať svoje deti nebezpečenstvu. To je absolútne nemysliteľné. V Koráne je napísané, že nesmieš zabiť neozbrojených ľudí, lebo ťa ničím neohrozujú. Vývoj situácie smeruje k tomu, Izrael nebude pokračovať. Stratil veľa, nečakal to. S Amerikou budú hrať na všelijaké podmienky. Už teraz mali plány o vysťahovaní Gazy do Egypta. A, pochopiteľne, reakciou Egypta bolo, že to nedopustí za žiadnu cenu. Aj Palestínčania povedali, že sa z domova nevzdialia ani o krok. Ukazuje sa, že samotní Izraelčania sa už nechcú zúčastňovať na vraždení. Pravdepodobne vznikne jeden štát, kto chce zo židov zostať, zostane alebo odíde, Izraelčania majú dvojité občianstvo. Existuje milión Izraelčanov s ruským občianstvom. Putin im povedal, že ak sa chcú vrátiť do Ruska, budú v dobrých rukách. Takáto je predstava. Niektorí hovoria, že dvojitý štát. To nikdy nebude fungovať, pretože sa budú znova a znova púšťať do seba. Ja sa toho už zrejme nedožijem, ale môj syn, moji vnukovia a vnučky určite prídu do oslobodenej Palestíny.
AUTOR: Nidal Saleh
UPOZORNENIEVážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.