Len čo americký realitný magnát a televízny showman Donald Trump dooslavoval v polovici júna svoje 69. narodeniny, ohlásil oficiálne to, čo svojim priaznivcom i neprajníkom naznačoval. Bude sa uchádzať o nomináciu za Republikánsku stranu na úrad prezidenta Spojených štátov. A zvíťazí, „pretože nemá vo zvyku prehrávať.“ Trump je v USA dlhoročnou mediálnou celebritou a priemerný Američan vie o ňom viac než o ktoromkoľvek z jeho republikánskych súperov. Viac v zmysle bulvárnych klebiet o jeho súkromných i obchodných aférach, radostiach, sklamaniach a predovšetkým závratných úspechoch v podnikaní, okorenených sporadickými pádmi a bankrotmi.
Skutočného Donalda Johna Trumpa však asi nepozná nikto, pretože to je muž mnohých tvárí a charakterových vlastností popri troch dominantných: samoľúbej, bezohľadnej a psychopatickej. Hoci často vystupuje pred televíznymi kamerami ako veľkohubý klaun, ktorého nemožno brať vo všetkom za slovo, ostáva chladnokrvným obchodníkom, ktorý sa učil trikom remesla už ako chlapec od svojho otca – realitného makléra. Ten ho kvôli synovej divokej povahe poslal ako trinásťročného na vojenskú akadémiu, aby ho tam dali do laty. Prebytočnú energiu si vybíjal v športe a nakoniec vyštudoval k otcovej radosti ekonómiu. Zamestnal sa v jeho firme, no keďže bežné nehnuteľnosti sa mu málili, zatúžil po obchodovaní vo veľkom. Nie však po obyčajnom nakupovaní a predávaní, ale po tvorbe stavebných megaprojektov, ktorými obohatí architektúru rodného New Yorku.
Trumpov egocentrizmus nepoznal hranice a jeho bombastické správanie elektrizovalo médiá. Rýchlo si ich otočil okolo prsta a začal ich používať ako marketingové nástroje na zviditeľňovanie svojho mena, z ktorého si spravil obchodnú značku. Tú si dnes cení viac ako ktorúkoľvek z budov, ktorú kedy postavil. Európanov z našich zemepisných šírok zaujme skutočnosť, že Donald, ktorého starý otec Friedrich Drumpf bol nemeckým rodákom, má slabosť pre ženy zo slovanských krajín. Donaldovou prvou manželkou bola Češka Ivana, rodená Zelničková a jeho tretia, súčasná, polovička je Slovinka Melania, rodená Knaussová.
Ako nezakrytý megalomaniak uvažoval v minulosti viackrát o prechode z veľkého biznisu do veľkej politiky. Pohrával sa predstavou samého seba ako newyorského guvernéra, no jediné miesto, ktoré si vedel predstaviť pre seba ako vskutku primerané, bol úrad prezidenta Spojených štátov. Vysokú politiku poznal zvnútra, pretože mával ako štedrý darca republikánskym i demokratickým prezidentským kandidátom privilegovaný prístup do Bieleho domu a k americkej politickej smotánke. Videl, že jej príslušníci sú zväčša figúrkami svetového veľkokapitálu. Ten podľa viacerých náznakov uprednostňuje po ôsmich rokoch Obamovej éry návrat príslušníka osvedčenej politickej dynastie Bushovcov alebo Clintonovcov do Bieleho domu: bývalého floridského republikánskeho guvernéra Jeba Busha, alebo niekdajšiu Prvú dámu a neskoršiu šéfku americkej diplomacie Hillary Clintonovú. Sú pomerne ľahko ovládateľnými a najmä predvídateľnými profesionálnymi politikmi. Trump je na rozdiel od nich neriadenou strelou. Nebol by optimálnym politikom klasického razenia, ani úslužným vykonávateľom pokynov z úzadia, ale takisto nie majstrom kompromisov na medzinárodnej politickej scéne.
Radovým Američanom imponuje podrezaným jazykom, bezbrehou odvahou búrať tabuizované témy a odhadzovaním okov politickej korektnosti. Krajinu chce viesť ako manažér riadiaci svoju firmu. Stručne, vecne, kompetentne a efektívne. Bez zbytočnej váhavosti a kľučkovania. V prieskumoch verejnej mienky poráža od prvého dňa všetkých ostatných republikánskych súperov, vrátane favorizovaného Jeba Busha. Ak sa udrží na čele peletónu aj po prvej televíznej debate 6. augusta, budú si musieť voliči položiť otázku, či uprednostňovaním muža s povahovými vlastnosťami a charakterovou výbavou Donalda Trumpa nekliesnia cestu do Bieleho domu autoritárovi, ak nie priamo diktátorovi.