Všetko, čo rastlina prijme, sa stáva súčasťou jej tela. Skonzumovaním rastliny alebo jej časti, sa jej zloženie stáva súčasťou nášho tela.
V posledných desaťročiach sme sa mylne učili, že bez hnojenia a likvidácie rôznych škodcov agresívnymi chemickými prípravkami nebudeme mať žiadnu úrodu. Sčasti je na tom niečo pravdy. Na vyprahnutých poliach, ktoré sú roky bez prirodzených živín, sa naozaj urodí priam len životaschopná, nezničiteľná a prostredím a sparťanskými podmienkami ešte zocelená „burina“ (vďaka za ňu). Dá sa to aj inak? Pravdaže sa dá, my starší si to ešte aj pamätáme. Nielen na poliach, ale aj v babičkinej záhrade. V minulosti sa vedelo, že všetko, čo do pôdy pridáme, sa stáva súčasťou rastlín. Ich následnou konzumáciou sa tieto látky so všetkým, čo obsahujú, stávajú súčasťou našich telesných schránok. V dobrom aj v zlom.
Kedysi sa hnojilo maštaľným hnojom, plodiny sa striedali a jeden rok sa nechávala pôda ležať ladom, teda bez pestovania len tak oddychovať a regenerovať. Dnes chceme maximálnu výťažnosť zo všetkého. Bez ohľadu na následky. Aj s pomocou umelých urýchľovačov vrátane priemyslene vyrobených umelých hnojív.
Veľa záhradkárov pozná známe základné komplexné hnojivo NPK, čo v skratke znamená N ako dusík (nitrogen), P ako fosfor (phosphorus) a K ako draslík (kalium). NPK je priemyselné umelé hnojivo určené na základné hnojenie na zeleninu a ovocné stromy (a inú vegetáciu) pred sadením a na priebežné prihnojovanie v priebehu vegetácie. Hlavnou zložkou NPK je dusík (N) zastúpený v hnojivách hlavne vo forme dusičnanu amónneho (NH₄NO₃). Keďže ten je aj hlavnou zložkou výbušnín, zlé jazyky tvrdia, že dusíkaté hnojivá kedysi vznikli z prebytkov výbušnín, ktoré zostali vo vojenských skladoch po 2. svetovej vojne. Nuž, bez vetra sa ani lístok nepohne, ako sa hovorí, všetko treba predať, veď biznis je biznis.
V prírodnych záhradách sa synteticky pripravené a ľahko rozpustné hnojivá nepoužívajú, ale môžeme použiť prírodné zdroje zo záhrady. Ako?
Dusík, nitrogen, značka N: je jedným z najdôležitejších prvkov z hľadiska výživy rastlín, spôsobuje rýchlejší a mohutnejší rast vegetácie a plodov. Vysoký obsah dusíka má napríklad pŕhľava, preto je veľmi vhodná priamo na hnojenie. Sama rastie na miestach bohatých na dusík, ktorý prijíma z pôdy. Môžeme ju zapracovať do pôdy pri sadení priesad alebo ju posekať na drobnejšie kúsky a zamulčovať nimi (rozloží sa aj s dusíkom). Pripraviť môžeme aj pŕhľavový výluh ako tekuté hnojivo.
AUTOR: Hanka Sekulová
