Keď tlačová kancelária TASR zverejnila v utorok ráno správu o výsledkoch prezidentských volieb v Mongolsku, vychádzala z predbežných výsledkov, podľa ktorých žiaden z troch kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu. „V druhom kole sa rozhodne medzi populistickým obchodným magnátom a nacionalistom, ktorý chce, aby Mongolsko malo väčší prospech zo svojho nerastného bohatstva,“ uviedla táto tlačová agentúra. Možno preto, že išlo o Mongolsko, trojmiliónovú krajinu ležiacu na tisíce kilometrov od Slovenska, sa už potom nenamáhala s aktualizovaním poskytnutej informácie.
Čím nevyhovoval
Na vlastnú škodu, pretože čarovanie s volebnými výsledkami (najmä tými, čo prechádzajú pavučinou elektronickej siete), podobné tomu, o akom sa nahlas šepkalo počas vlaňajších prezidentských volieb v Rakúsku, zrejme prebehlo aj v Mongolsku. O príčine napovedá popis uchádzača, ktorý sa na základe pôvodných predbežných výsledkov dostal na druhé miesto a kvalifikoval sa do finále v druhom kole: „Chce, aby Mongolsko malo väčší prospech zo svojho nerastného bohatstva.“
Mal ale smolu, že je v nadnárodných finančných kruhoch zapísaný ako nacionalista. Ani tým si Sajchún Ganbátar nemusel úplne zahatať cestu do druhého kola, keby mal dostatočné globalistické politické krytie, keď už sa rozhodol viesť opozičnú politiku. Tento bývalý odborársky funkcionár a poslanec za Mongolskú ľudovú revolučnú stranu však nepatril do košiara predstaviteľov kontrolovanej opozície. Pustil sa do triedneho boja s oligarchiou za práva pracujúcich a to z neho spravilo hrozbu pre systém. A ten určil pre túto rozľahlú a takmer ľudoprázdnu ázijskú krajinu v intenciách globalizovanej ekonomiky funkciu surovinovej zásobárne. Z dlhého výpočtu surovinového inventára uveďme aspoň čierne i hnedé uhlie, železnú rudu, meď, zlato, či kovy vzácnych zemín (rare earth metals).
Číne sa podarilo dosiahnuť pred niekoľkými rokmi na svetových trhoch takmer monopolné postavenie v obchode so vzácnymi zeminami. 46-ročný Ganbátar zamýšľal zabrániť rozpredaniu prírodného bohatstva nadnárodným korporáciám ako celku. Angloamerický kapitál, ktorý cítil politický tlak neokonzervatívcov v americkom Kongrese, uprednostnil vodcu inej opozičnej skupiny. Proamerického oligarchu stojaceho na čele konzorcia Genco, jedného z najväčších v Mongolsku. Ide o konglomerát, ktorý „zahŕňa hotely, médiá, banky, ale napríklad aj výrobu alkoholu a produkciu konského mäsa,“ píše o ňom TASR.
Žiaduci finalisti
Chaltmágín Battulga silácky volá po zrovnoprávnení vzťahov hospodárskeho trpaslíka Mongolska so susednou veľmocou Čínou s vedomím, že mu Washington kryje chrbát. Presmerováva zároveň nespokojnosť občanov s nízkou a stagnujúcou životnou úrovňou na veľkého južného suseda. Prebúdza mongolský nacionalizmus na báze protičínskeho cítenia, čo Západu v tejto fáze globálnej politicko-vojenskej konfrontácie Washingtonu s Pekingom bezpochyby vyhovuje. Battulga vyšiel z prvého kola volieb s 39 percentami hlasov ako najúspešnejší kandidát a protičínskou rétorikou si dláždi cestu k výhre aj v druhom kole 9. júla.
Manažéri volebnej elektronickej techniky v Ulanbátare pozdržali v noci na utorok sčítanie hlasov na niekoľko hodín, keď sa rysovalo, že na druhom mieste sa umiestnil nebojácny antiglobalistický tribún bežných občanov Ganbátar. „Spresnené“ predbežné výsledky posunuli na druhé miesto rozdielom desatiny percentuálneho bodu politického rutinéra a predsedu parlamentu Mijégombyna Enchbolda z vládnucej Mongolskej ľudovej strany. Ten išiel finančnému kapitálu z Washingtonu (Medzinárodnému menovému fondu) vždy po ruke. Postaral sa o to, aby Mongolsko nabralo mnohomiliardové úvery výmenou za podriadenie hospodárskeho rozhodovanie štátu globálnym finančným klanom.
Klin v monobloku
Kvôli čomu si treba aj v strednej Európe všímať Mongolsko? Pretože bude v nastávajúcej dekáde trecou plochou záujmových zoskupení. Slabnúcich Spojených štátov s vazalmi a silnejúceho kontinentálneho eurázijskeho hospodársko-politicko-vojenského bloku. Ide o Šanghajskú organizáciu pre spoluprácu (ŠOS). Siaha od rovníkového Indického oceánu po Arktídu po tom, čo tento mesiac vstúpila do ŠOS India s Pakistanom. Mongolsko má už 14 rokov postavenie pozorovateľa.
Spojeným štátom ide o to, aby sa Mongolsko s ostatnými členmi nezbližovalo. Pohľad na zaktualizovanú mapu ŠOS ukazuje, prečo má Washington taký eminentný záujem držať Mongolsko, ležiace medzi Ruskom a Čínou, pevne v rukách ako klin a potenciálny nástroj destabilizácie gigantického eurázijského monobloku.
.svg){kind=link}
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.