Rusko sa nikdy nesnažilo mať s Európou vzťah „bez akýchkoľvek záväzkov“ a vždy vyzývalo k serióznemu partnerstvu, povedal prezident Vladimír Putin v rozhovore, ktorý sa týkal sankcií EÚ, energetických sporov a pretrhnutia obchodných väzieb s Ukrajinou.
„Nikdy sme Európu nepovažovali za svoju milenku,“ povedal Putin Il Corriere della Sera v predvečer svojej návštevy Talianska. „Myslím to celkom vážne. Vždy sme navrhovali vážny vzťah. Ale teraz mám dojem, že sa Európa skutočne snaží s nami vytvoriť vzťah na materiálnej báze a výlučne pre vlastný zisk. „
Putin povedal, že „zhoršenie vzťahov“ medzi Moskvou a štátmi EÚ nebolo chybou Ruska.
„Nebola to naša voľba,“ povedal Putin. „Nariadili nám to naši partneri. Neboli sme to my, kto zaviedol obmedzenia obchodu a ekonomických aktivít. V tomto prípade sme boli skôr terčom a museli sme reagovať odvetnými a ochrannými opatreniami.“
Ruský prezident pripomenul „notoricky známy“ tretí energetický balík a odmietnutie prístupu ruských jadrových energetických produktov na európsky trh Bruselom a to napriek všetkým existujúcim dohodám.
EÚ sa tiež zdráha uznať legitimitu ruských pokusov o integráciu na území bývalého ZSSR, spočiatku colnej únie, ktorá bola predchodcom euroázijskej hospodárskej únie.
„Je v poriadku, keď sa integrácie odohráva v Európe, ale ak urobíme to isté na území bývalého Sovietskeho zväzu, snažia sa to vysvetliť ruskou túžbou obnoviť ríšu,“ povedal Putin. „Nechápem dôvody takéhoto prístupu.“
Putin pripomenul, že kedysi to bol francúzsky prezident Charles de Gaulle, ktorý ako prvý vyslovil potrebu zriadiť „Spoločný hospodársky priestor rozkladajúci sa od Lisabonu po Vladivostok.“
„Dnes proti tomu nikto nemá žiadne námietky, každý hovorí: áno, mali by sme sa o to usilovať,“ povedal ruský vodca, zdôrazniac pri tom, že realita ostro kontrastuje s očakávaním.
Rusko vynaložilo miliardy, aby usporiadalo svoj energetický systém, pretože Brusel trvá na tom, že sa jeho noví členovia, ako sú tri pobaltské štáty (Estónsko, Lotyšsko a Litva) musia pripojiť k energetickému systému Európskej únie, pričom tieto územia boli už po desaťročia neoddeliteľnou súčasťou energetického systému Sovietskeho zväzu a neskôr energetického systému Ruska.
Brusel vysvetľuje, že hoci „systém fungoval bez problémov,“ bolo rozhodnuté, že to „takto bude lepšie,“ zatiaľ čo pre Rusko to znamená nutnosť budovania ďalších výrobných kapacít v západných regiónoch.
Vzhľadom k tomu, že elektrické prenosové linky vedú v Európe cez pobaltské štáty na územie Ruska a naopak, odstrihnutie pobaltských štátov a zabezpečenie dodávok elektriny do ruskej Kaliningradskej enklávy stálo Rusko približne 2 až 2,5 miliárd €, povedal Putin.
Ak bude nutné použiť obdobný postup v prípade elektrickej infraštruktúry Ukrajiny, Rusko by to stálo ďalších 8 až 10 miliárd €, povedal Putin.
„Prečo je to nevyhnutné, ak veríme v budovanie spoločného hospodárskeho priestoru od Lisabonu po Vladivostok?“ Povedal Putin, s odkazom na obavy, že cieľom Východného partnerstva Európskej únie nie je integrovať celé územie bývalého Sovietskeho zväzu do jedného priestoru s Európou od Lisabonu po Vladivostok, ale „niečo odstrihnúť,“ ako napr. Ukrajinu a Moldavsko, a vytvoriť novú hranicu medzi moderným Ruskom a západnými krajinami.
Prezident Putin venoval v rozhovore osobitnú pozornosť ukrajinskej ekonomike, pričom zdôraznil, že aj keď Európska únia jednostranne odstránila clo pre Ukrajinu, zostáva objem predaja krajiny na európskom trhu naďalej nízky, pretože „nie je čo predávať,“ keďže V Európe nie je dopyt po ukrajinských výrobkoch, „či už ide o kvalitu alebo cenu.“
„Máme trh pre Ukrajinu, ale mnoho väzieb jednostranne prerušila ukrajinská strana,“ povedal ruský prezident.
„Nechápem, prečo to urobili,“ povedal Putin a dodal, že keď túto otázku položil svojim kolegom v Európe a USA, povedali mu, že sa im situácia „vymkla spod kontroly.“
Napriek tomu a napriek ťažkostiam, ktorým dnes ruská ekonomika čelí, „vzrástol“ v roku 2014 poľnohospodársky sektor v krajine z 3,4 percent na 3,5 percena, povedal Putin.
„Venujeme veľkú pozornosť rozvoju poľnohospodárstva v našej krajine,“ povedal Putin a dodal, že v prvom štvrťroku tohto roka bol rast naďalej na rovnakej úrovni, t.j. 3,4 percenta.
„Rusko je dnes tretím najväčším vývozcom obilia na svete,“ povedal Putin s tým, že v minulom roku Rusko dosiahlo rekordnú úrodu obilnín, 105,3 ton.
„Rusko má v tejto oblasti obrovský potenciál,“ povedal ruský prezident, pričom medzi dôvodmi tejto skutočnosti spomenul, že Rusko má pravdepodobne najväčšiu plochu ornej pôdy a najväčšie zásoby vody na svete, nakoľko je najväčšou krajinou sveta.
Program návštevy ruského prezidenta v Taliansku zahŕňa účasť na Dni Ruska na svetovej výstave EXPO 2015 v Miláne, pričom kľúčovou témou tohtoročnej výstavy je „Výživa planéty, Energia pre život.“
V tomto ohľade Vladimír Putin vyhlásil, že podľa odborníkov bude na svete rýchlo rásť počet obyvateľov a do roku 2050 dosiahne 9 miliárd.
Napriek tomu podľa údajov OSN aj dnes trpí 850 miliónov ľudí, vrátane 100 miliónov detí na planéte podvýživou alebo hladom.
„Niet pochýb o tom, že je to jednou z kľúčových otázok našej doby,“ povedal Putin s tým, že podiel Ruska na programoch OSN presiahne 200 miliónov dolárov.
Preložené z RT